Komentár k súčasnej situácii. Bezpečnostné prostredie – Poľsko, Ukrajina, migranti. Urýchlenie globálnych procesov v súvislosti s voľbami v USA. Pokusy o rozpútanie svetovej vojny ešte pred voľbami.  Sionizmus na Slovensku. Matovič a Kotleba – 2 tváre súčasného  politického radikalizmu. Gorila. Fico – profil lídra. SMER. Sprisahanie proti Ficovi. O politickom rozklade na SVK všeobecne na prahu nepredstaviteľného globálneho otrasu. KDH. Cirkev, Vatikán a problém „holokaustu“. Ako prekonať politickú krízu na Slovensku? Ako zvíťaziť v informačnej vojne? Ako zachrániť kresťanstvo?

„The darkest places in Hell
are reserved for those
who maintain neutrality
in times of moral crisis“   

Thomas Jefferson

Vo svete zapáchlo pušným prachom, pričom tlejúcim…

V. Pjakin

„Ja som Ťa stvoril, ja Ťa aj zničím!…“          

Nikolaj Gogoľ, „Taras Buľba“

Volám sa Stano Slabeycius, mám 32 rokov. Narodil som sa ako Rus, vo veľkej krajine Sovietsky Zväz, na ktorý som nesmierne hrdý a považujem ho, tak ako desiatky miliónov mojich súkmeňovcov, za svoju druhú, dnes už len „duševnú“ Vlasť. 26 rokov žijem na Slovensku a som naturalizovaný Slovák. Vychodil som školu, trochu pocestoval svetom a vystriedal viacero zamestnaní. Môj starý otec z matkinej strany bojoval po boku svojich dvoch bratov v poslednej veľkej vojne proti nacistom. Moja matka vyštudovala Moskovskú štátnu univerzitu a stala sa fyzikom svetovej úrovne. Z otcovej strany moja rodina stála pri zrode Matice slovenskej a podporovala národné hnutie na Horehroní. Brat môjho starého otca bol dlhoročným bratislavským zaslúženým chirurgom a účastníkom Slovenského národného povstania.  Iný člen mojej širšej „slovenskej“ rodiny z vedľajšej breznianskej vetvy, vice-prezident Národnej Banky z obdobia Tisovho štátu a jeden z vrcholných organizátorov SNP, bol autorom jednej z najfantastickejších utajených antifašistických operácií z obdobia celej Druhej Svetovej vojny. Stál za evakuáciou slovenského štátneho zlatého pokladu za frontu k Rusom v roku 1944. Naša rodina – tak z ruskej, ako aj zo slovenskej strany – má hlboké vlastenecké, kresťanské a antifašistické tradície. Milujem túto krajinu. Teraz moju slovenskú Vlasť chcú zničiť tí istí, ktorí mi v detstve už jednu Vlasť zničili. Myslím si, že mám čo povedať k tejto téme, a skutočnosť, že to nie je mnohým mne podobným dnes dopriate v oficiálnych médiách, ma neodradí, aby som nevypovedal to, čo musím.

Svojho času som bolestivo vnímal rozpad ZSSR, obrovskej krajiny, kde nebolo drog, prostitúcie, porna, kriminálu ani chudoby, kde televízia a rádio, nech aj v rámci ideologických smerníc, predsa len sa snažili POVZNIESŤ duchovnú úroveň obyvateľov, namiesto toho, aby filmami, správami a tlačou masovo ľudí hysterizovali, znervózňovali, šokovali a vytrvalo im vštepovali hlboko antikresťanské a anti-humánne pudy.

V krajine, v ktorej som sa narodil, sme sa nebáli – nikoho a ničoho!

Boli sme zvyknutí, že v našej krajine platia naše pravidlá.

Boli sme hrdí na našich statočných otcov a dedov, ktorí zlomili nacizmu chrbát a oslobodili Európu. Boli sme hrdí na Gagarina, boli sme hrdí na našu slobodu, pretože sme vedeli, aká ťažká a hrdinská cesta nás k viedla k víťazstvu vo vojne a pokoreniu kozmu. A sloboda, ktorú sme pociťovali a po ktorej doteraz snívame, nie je vyjadriteľná rámcami národa, krajiny, „Východu“ či „Západu“… To, čo nás zohrievalo pri srdci, bolo hlboko bytostné, častokrát podvedomé, presvedčenie, že cesta našich otcov a dedov bola správna. Že môžeme pokoriť vesmír. Skrotiť prírodné živly. Obšťastniť celú planétu, resp. „vytvoriť komunizmus“. Verili sme v schopnosti a cnosť človeka, s ochotou sme pomáhali rozvojovým krajinám, nežiadajúc žiadnu protislužbu, pretože sami sme prekonali cestu od poníženia k triumfu. Verili sme, že človek dokáže nemožné, ak veľmi chce a snaží sa… A my sme chceli… A aj dokázali. Som hrdý na to, že som Rus a Slovan, že moja Vlasť dokázala nemožné a ukázala svetu inú cestu, než je zderstvo, lož, klam, ziskuchtivosť a individualizmus. Boli sme idealisti a takými sme aj zostali. Per aspera ad astra – to bolo naše heslo.

Američanov sme sa vôbec, ale vôbec nebáli. Ešte nižšie vysvetlím, prečo… Bolo nám len ľúto, že stojíme po opačných stranách barikád, namiesto toho, aby sme spojili dovedna potenciály oboch našich superveľmocí a celý svet by pookrial. Vážili sme si Ameriku ako krajinu, ktorá skutočne veľa dosiahla. Ale nemenej dôležité bolo v našom ponímaní aj to, čo sme dosiahli my. A preto nám pripadalo poľutovaniahodné, že ten imperialistický Západ furt len do nás štuchá a nenechá na pokoji Afriku a iné nevyužité turistické destinácie. A bolo nám rovnako ľúto, že v dôsledku toho aj my musíme zbrojiť a odtŕhať si chlieb od úst.  Myslím, že práve z týchto „celosvetovo-láskyplných“ pocitov treba vychádzať pri posudzovaní „ochoty“ masového sovietskeho obyvateľa z dôb perestrojky padnúť si nakoniec s buržujmi okolo krku a pokúsiť sa to znovu naštartovať „po-dobrotky“. Ale báť sa Západu v pravom zmysle slova, to nikdy!

Predstaviť si, že by sme boli vydaní napospas nanovo reinkarnovaným nacistom, bolo pre nás nemožné. A keďže sa to teraz stalo, pripadá mi nemožné nezakročiť.

Rovnako slobodní ľudia so slobodnou a čistoudušou nikdy nebudú spokojní s tou verziou našich dejín najbližšej aj dávnej minulosti, ako nám ju líči súčasná pseudo-akademická obec v knihách a kinosmotánka vo filmoch, pretože všetky tieto ich márne úsilia sú v konjunktúrnych záujmoch ponovembrových elít. Ale vonkoncom nie v záujmoch národa alebo upevnenia jeho historického povedomia.

Dlho mi trvalo, kým som pochopil a prijal ubíjajúcu vo svojej jednoduchosti myšlienku – že neplatí základná dogma post-novembrovej pseudofilozofie o tom, že človek, ak usilovne pracuje, získava vyšší status a vplyv. Že na to, aby rozumného človeka zamestnali a mohol byť využitý inštitúciami štátu, ktorému chce oddane slúžiť, je potrebné vynikať v štúdiu, jazykoch či vedomostiach. Že existuje reálna cesta, ako sa politicky a spoločensky presadiť tým, ktorí sa riadia PRAVDOU a majú nielen dobré úmysly, ale aj kvalitatívne predpoklady. Myslel som, že človek, ktorý má svetu čo povedať – a tých je nespočetné množstvo medzi ešte starou technickou inteligenciou – si určite nájde tribúnu, veď kolektívna úprimná diskusia o najrozličnejších záležitostiach prispieva k nájdeniu efektívnych riešení, všakver?   Opak je však pravdou.  Z rozhlasu a TV nikdy nepočujeme skutočné potrebné a bezvýhradne pravdivé informácie, rozumní, vlasteneckí ľudia, experti svetovej úrovne ako napr. Doc. Peter Staněk akoby neboli na RTVS ani na iných staniciach vítaní. Asi si tamojší redaktori myslia, že sú múdrejší, než Peter Staněk, keď „v záujme nás všetkých“ považujú za rozumné nepozývať ho do diskusných relácií a ignorovať názor človeka, ktorý bol poradcom R. Fica, A. Merkelovej ba dokonca i Putina, a ktorému väčšina západoeurópskych pseudo-sociológov nesiaha ani po päty!!! Medzitým práve docent Staněk povedal, že najlepšia cesta, akou sa Slovensko môže sebarezentovať, je ponúknuť na základe unikátnej historickej skúsenosti aj s plánovaným, aj s kapitalistickým hospodárstvom „udržateľné a konkurencieschopné“ riešenie súčasnej zapeklitej medzinárodnej politickej a ekonomickej situácie, ponúknuť koncepčnú alternatívu diskreditovanému neoliberálneho modelu kapitalizmu, ktorý – ak nič nepodnikneme – hrozí prerásť do ešte obludnejšieho neokoloniálneho globálneho fašizmu so všetkými odtiaľ vytekajúcimi dôsledkami. Nie snáď práve k tomu vyzýva náš premiér, keď hovorí o tom, aby sa Slovensko stalo platformou dialógu o budúcich cestách rozvoja EÚ?

So všetkými svojimi chybami bol práve SOCIALIZMUS – oveľa bližšie k pôvodnému Kristovmu učeniu, než kapitalizmus, život v ktorom za posledných 25 rokov s kryštáľovou jasnosťou demonštruje pravdivosť nasledovného fcb-statusu.

„Všetko, čo nám súdruhovia tvrdili o komunizme, sa ukázalo ako LOŽ. Žiaľbohu však všetko, čo nám tvrdili o kapitalizme, sa ukázalo ako PRAVDA.“

Trochu by som jeho znenie pozmenil. Skutočnosť, že nám 25 rokov vykresľovali socializmus ako LOŽ, ešte nerobí všetko, čo sa za socializmu tvorilo, budovalo, písalo a myslelo – LŽOU. Dúfam, že po prečítaní nasledovného materiálu mi mnohí z mojich slovenských súkmeňovcov, zmáhaní najrozšírenejšou formou sociálnej schizofrénie v našich krajoch – iracionálnym antikomunizmom, dajú za pravdu. Nesmierna ideologizácia tejto tematiky a ABSOLÚTNA (pripomínam pre „profesionálnych“ novinárov a historikov) – absolútna totalita v historickom myslení, cenzúra a kádrová diskriminácia všetkých, ktorí sa čo i len pokúšajú vniesť jasnosť do tohto problému – sú očividnými prekážkami k tomu, aby sa dosiahlo pre Slovákov teraz nanajvýš nevyhnutné:

1. upokojenie sa od masovej hystérie, umelo vyvolávanej politikmi, médiami a štátnymi orgánmi, ktoré spolu s Prezidentom SR a mnohými členmi vlády, vrátane čelných predstaviteľov SMERU a súdnictva sú personálne zavlečení do protificovského sprisahania, ktoré má na Slovensku privodiť „zamatovo-nežný“ štátny prevrat (pravdepodobne personálnu výmenu na poste predsedu vlády na M. Lajčáka) v mäkkom, alebo zničenie Slovenskej republiky v tvrdom variante v záujme nadnárodných finančno-záujmových klanov.
2. sústredenie sa okolo najpodstatnejších vecí, zahájenie skutočne celospoločenskej diskusie a masovej spoločensko-politickej osvety na predchádzanie manipuláciám s verejnou mienkou a stotožnenie sa väčšinovej spoločnosti okolo nanovo definovaných nemenných a trvalých morálnych, historických a duchovných základov spoločnosti, ktoré budeme všetci bezpodmienečne a aktívne hájiť, a to znamená – aj sankcionovať tých, ktorí ich budú spochybňovať a vystavovať štát nebezpečenstvu.

Súčasnosť na nás kladie veľké informačné nároky, mnohým sa budúcnosť zdá byť neistá. Vyvstáva veľa nezodpovedaných otázok, na ktoré v rámci existujúceho faktologického systému náuk o spoločnosti a jej metodologickému aparátu neexistujú uspokojivé odpovede. Dosiahnuť skľudnenie situácie v hlavách a konsolidáciu spoločnosti je vecou neľahkou, ale nevyhnutnou. Obzvlášť, keď väčšina oficiálnych „mienkotvorcov“ posledné vytrvale podkopáva. Ukľudnime sa a skúsme si pravdivo a úprimne popísať stav, panujúci naokolo. Od toho, ako zadefinujeme východzie problémy a položíme otázku, bude závisieť, nakoľko správnu odpoveď vydedukujeme.

Nuže, na obzore sa nečrtá nič veselé – za východnou hranicou máme 45-mln ukrajinské Kosovo, na severe revanšistické a revizionistické Poľsko, ktoré sa zatiaľ len exercíruje v demontáži pamätníkov sovietskej armáde-osloboditeľke a zvolávaní celosvetových militaristických šabašov NATO, ale pri prvej príležitosti a pri prvom vážnom otrase systémom európskej bezpečnosti bezpochyby bude chcieť vyriešiť odveké rozbroje a teritoriálne spory so všetkými bez výnimky svojimi susedmi. Práve Poľsko a Maďarsko totiž v minulej dobe avizovali vzhľadom na zhoršujúci sa vnútroukrajinský politický konflikt, že zvažujú možnosť budúceho „protektorstva“ nad územím Zakarpatskej Rusi. V Poľsku už začali prebiehať reštitučné procesy s volyňskými Poliakmi, ktorí svojho času boli nútení emigrovať z Ukrajiny a zanechať tam svoje majetky. Súčasne sa kompromituje svojho času GP-ustanovený formát spolupráce V4, keď jeho člen Poľsko navrhuje zostavu V4 rozšíriť o Ukrajinu, zmietanú občianskou vojnou, so samozvanou fašistickou vládou, a Moldavsko, kde je situácia nemenej výbušná. To je priame zaťahovanie ich problémov na naše územie. Chceme, aby sem mali povolené chodiť pod neviemakým prestrojením utajení ukrajinskí agenti „dobrovoľníckych bataliónov“  a odstraňovali tých, ktorí sú nepohodlní miestnym ideovým pochlebárom ich nacistických pohlavárov? Akým právom eurokomisári neodvolateľne ohlasujú zrušenie bezvízového styku s Ukrajinou od roku 2017? Uvedomujú si vôbec, akému neopísateľnému nebezpečenstvu tým vystavujú občanov Európy? Veď Ukrajina – toť úplne samostatná kapitola. Len sa to tam tak práši po inonárodných rozviedkach, ISIL-ácka symbolika je prítomná vo videách nacionalistických bataliónov, bojujúcich na Donbasse. Kriminalita dosahuje pre našinca nepredstaviteľné rozmery. Politika otvorených dverí a zaťahovania Ukrajiny do formátu V4, bezvízový styk a iné šialené kroky eurokratov môžu aj budú pre Východnú Európu osudnými. To, čo pre Západnú Európu znamená záplava migrantov, môže pre Východnú Európu znamenať otvorenie hraníc s Ukrajinou. Export nestability. Banderovci miesto moslimov.

Nie preto snáď tak vytrvalo žiadajú naši a susedovie krypto-fašisti v mocenských štruktúrach o čo možno najužšie pripojenie Ukrajiny k európskym štruktúram, a sdieľanie „podobného osudu“? Kiska a Bútora presne vedia, čo robia. Podstavujú Slovensko pod smrteľný úder, pretože sami boli prekvapení „urgentnosťou“, s akou USA riešili Fica. Väčšina z nás si ani neuvedomuje, v akom je momentálne SR nebezpečenstve.

MEDZINÁRODNO-POLITICKÁ SITUÁCIA V STREDNEJ EURÓPE – AKO PRED MNICHOVOM

Ako tvrdí ruskí analytici M. Chazin, V. Pjakin a M. Deľjagin, sú zatiaľ, do októbrových prezidentských volieb v USA, pri kormidle predstavitelia tzv. „medzinárodných finančníkov“ z Wall Street, ktorí profitujú zo súčasnej situácie vo svete a postavenia dolára ako svetovej meny. Je v nich silne zastúpená tzv. „krajinská frakcia americkej elity“. Nominantom tejto „krajinskej“ – hegemoniálno-neokonovskej internacionálne-finančníckej skupiny na post Prezidenta USA je H. Clintonová. Tamže patria aj bratislavským Globsekom honorovaní Zbigniew Brzezinski a Magdeleine Allbrightová. Sú ochotní zachrániť svoje dominantné postavenie vo svete, v mnohom umelo vytvorené po 1991, aj za cenu zničenia ekonomiky USA a uvrhnutia sveta do jadrovej vojny. Donald Trump je naopak nominantov tzv. „globálnych elít“ a ich zastúpenia v USA, ktorých účelom  je predísť globálnej vojne tým, že sa reštrukturalizujú samotné USA za cenu zničenia a odpísania elít, životne závislých od udžania terajšieho medzinárodného dolárového finančného systému. Na príklade toho, že Los Angeles Times nedávno uverejnili správu, kde sa hovorí o tom, že v prípade víťazstva Trumpa v USA hrozí vojenský prevrat, vidíme, do akej ostrej fázy vchádza tento súboj elít v USA, kde prakticky každé predvolebné zhromaždenie je sprevádzané kriminálnymi alebo teroristickým incidentmi. Terorizmus sa už stáva nielen nástrojom globálnej politiky, ale aj predvolebného súboja v USA.

Nuž, Trump na túto výstrahu z Los Angeles Times odpovedal veľmi svojrázne – podporil Erdoganovo počínanie pri potlačení tureckej „paródie“ na štátny prevrat. Konotácie s USA vcelku jasné. Poznamenávajúc mimochodom, ako dramaticky sa dynamizuje situácia v Sýrii a na Ukrajine, ruskí analytici súčasne konštatujú jednu ťažko vyvrátiteľnú danosť – udalosti globálnej politiky sa urýchľujú (zostrelenie ruského vrtuľníka v Sýrii, obliehanie Aleppo, ruské útoky strategickými bombardérmi na chemickú (to akože medzi džihádistami sú aj chemici?? – aut.0) továreň ISIL, očakávaná ofenzíva Ukrajiny na Donbase, zadržanie ukrajinských diverzantov na Kryme a pozastavenie Minského formátu Putinom), pretože „krajinská“ frakcia americkej elity sa obáva reálnej prehry vo voľbách, čo by znamenalo jej definitívne odpísanie ako medzinárodného hegemóna, a preto sa pokúša vyhrotiť situáciu natoľko, aby bola „prekročená červená čiara“ a vo svete sa spustili nezastaviteľné apokalyptické procesy, pri riešení ktorých by akýkoľvek budúci „P-resident“ USA mal zviazané ruky a bol odkázaný na usmerňovanie „krajinskou“ elitou. Môžeme sa preto pripraviť na mimoriadne horúci koniec leta aj napriek súčasným predpovediam meteorológov, a ešte horúcejšiu jeseň.

V tomto zmysle by neúmerná aktivizácia rozvratných a „revolučných“ živlov u nás a ich súčasná ofenzíva proti všetkému tradične slovenskému na všetkých frontoch mohla byť vysvetľovaná prienikom záujmov americkej „krajinskej“ elity a medzinárodného sionizmu, ktorým by sa súčasná destabilizácia v štátoch V4 v kombinácii s exportom „ukrajinskej nestability“ predovšetkým a nanajvýš hodili! Pripomínam v tejto súvislosti slová Henryho Kissingera, ktorý o Izraeli povedal, že neprežije do roku 2022.  A prvoradou úlohou medzinárodného sionizmu, pochopiteľne, je nájsť útočište, resp. safe harbour pre židovský národ. Týmto útočiskom, novoobjavenou (všetko „nové“ je len dobre zabudnuté „staré“ – aut.) „Zasľúbenou Zemou“, majú byť krajiny Strednej a Východnej Európy. Z toho dôvodu, že skutočný, biblický Chanaán, opísaný v starozákonných aj novozákonných knihách, sa nachádzal práve tu, a nie snáď na tom krvou zmáčanom fliačiku blízkovýchodnej púšte, kvôli ktorému je toľko orodovania naprieč celým svetom. Každý, kto skutočne a pozorne čítal Bibliu, mi dá za pravdu.

Dá sa z vnútropolitickej situácie na Slovensku vyvodiť záver o pravdivosti, resp. horeuvedených skutočností (t.j. komplote „sionistov“ a „anglosasov“ na destabilizáciu a rozvrátenie Strednej a Východnej Európy?)   

Skúsme s chladnou hlavou analyzovať situáciu a predovšetkým pomenovávať veci svojimi menami, pretože momentálne, ak chceme prežiť, nevyhnutne potrebujeme priam nemilosrdnú a pravdivú vedu o spoločnosti. To znamená – vyriecť spravodlivý ortieľ „politickej korektnosti“, všetkým novinárskym TABU a všetkým „zakázaným témam“.  Značkovať niekoho za „politického“ či „ideologického extrémistu“ je najistejší spôsob, ako k nemu prilákať pozornosť a kompromitovať „vedu“ samotnú ako hľadanie pravdy. V skutočnosti sa IDEA nedá poraziť ani cenzúrou, ani násilím. Jedna IDEA sa dá poraziť len DRUHOU, silnejšou ideou. Ktorú mainstream ani naši domáci „mienkotvorci“ nemajú ani nemôžu mať, lebo LUHAJÚ. Ak sa Vám nepáči, čo píšu alternatívne médiá, skúste ich tromfnúť v argumentovanej dišpute, a nie tým, že ich zakazujete, SIS-kári a Vy, nevážený pán P-Resident of CIA v Grassalkovichovom paláci.

pokračování příště…

Naše médiá vyhlásili konrétne a nanajvýš osobne R. Ficovi vojnu až na smrť, a sú vlastne domácou avangardou celoeurópskeho tlaku na nášho národného lídra (budúcnosť ešte dá za pravdu mojim slovám), akurát s tým rozdielom, že v Štrasburgu mu europarlamentári netykajú a vyčítajú jeho „nesprávne chovanie“ o čosi menej výstredne. Fico mnohým v Bruseli a takmer všetkým „doma“ nevyhovuje a preto sú pre jeho odstránenie dobré všetky prostriedky a podobne, ako v prípade štátneho prevratu 19-22. februára 2014 v Kyjeve, sa na ústavnosť či právoplatnosť tohto slovenského Majdanu v európskych a západných (presne, ako vtedy v našich) médiách ohľady brať nebudú. Je vysoko pravdepodobné, že tieto akcie budú prebiehať nezávisle na akejkoľvek medzinárodnej konjunktúre, bude to „trvalý jav“ slovenského verejného života.

Časový rámec mi žiaľbohu nedovoľuje do detailov prežúvať už stokrát novinármi prežuté a opakovať všeobecne známe veci, obmedzím sa z ergonomických dôvodov len na poukázanie na zvláštnosti behaviorálneho charakteru čelných politikov Slovenska, pretože v skutočnosti treba pre pochopenie situácie v spoločnosti rozumieť pomerom síl v klanovo-lobbystickom prostredí vysokých financií a vysokej politiky. Zo súčasného stavu totiž najviac profitujú práve najväčší úžerníci, finančníci a špičkoví politici, ktorí sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Matovič a celá jeho čvarga sú len osoby 7-8 úrovne. Užitoční idioti, šak, strýko Lenin?

Od volieb sa systematicky množia celé reťazce vopred dômyselne naplánovaných provokácií a udalostí, ktoré vо výsledku majú privodiť podobnú emočnú energetizáciu spoločnosti, aká bola v Kyjeve pred Majdanom. „Prezliekací týždeň“ v Banskej Bystrici, Bratislava Pride, vyčíňanie umelcov-avangardistov Lorenca a spol, ktorých kryje priamo Žitňanská. Košické štrajky (Aj Ty, Raši? – pýta sa asi R. Fico… pozn.) pre parkovné v centre mesta. Hliadky ĽSNS vo vlakoch.

Avšak vyhliadky na to, že by sa náš inak vcelku energetický a iniciatívny „intelektuálny priestor“ – vrátane a predovšetkým v rámci internetového segmentu – mohol stať predmetom oficiálnej diskusie, tobôž medializácie – sú dnes naivné. Pretože médiá majú úplne inú úlohu a poslanie, vonkoncom nie sú nezávislé, tobôž slovenské ani demokratické. Pretože namiesto toho, aby aspoň jeden program rozprával o histórii krajiny, desať iných nám mozgovú masáž telenovelami striedajú „svižnou exkluzívnou reportážou“ nejakého debila spred „Bonaparta“, poskytujúc hlasnú trúbu akémusi prolhanému Odkundesovičovi, s ktorým nikto z nás husi nepásol, a nechápem, prečo by som mal na jeho povel privodiť pád vlády, možnú revolúciu, skĺzavanie krajiny do občianskej vojny  a jej obsadenie intervenčnými vojskami NATO (v rámci členov NATO môžu jej vojská zasahovať bez obalov, nie ako v zástupnej vojne na UKR). A to všetko kvôli tomu, že nejaký Bašternák vraj dal čosi komusi alebo dostal (sám netuším, v čom je tam zápletka…?) do ruky??? Keď kukajú zlodejom na ruky, prečo ten dvojitý meter vo výbere „zloduchov“ (čo Gorila? Čo Bubeníková, Mikloš a celé FNM?), prečo tie červené kartičky ako na zavolanie z amerického veľvyslanectva sťaby skopírované z anti-zemanovských protestov?  Nepochybujem, že minimálne polovica všetkých zúčastnených o tom nemôže nevedieť, ale sú tak zaslepení „nenávisťou“ voči konkrétne Ficovi, že to vnímajú ako dobrú asistenciu. Každý z nich vidí, ako z neho facebook, médiá, rádiá a čoskoro možno už i „svetová verejnosť“ budú robiť hrdinu, cíti sa byť účastným niečoho veľkého. A páči sa mu, že sa môže vykričať (čoskoro možno aj trošku fanúšičkovsky vyblázniť…) úplne beztrestne! Šíri sa pocit, že je tu revolúcia a je to cool.

Takto sa rodí revolučný dav. Ostatné je už len vecou technológií a „profesionálnych revolucionárov“, pričom práve z takýchto Matovičov-Odkundesovičov sa rodia budúci Leoni Bronštejnovia Trockí, ktorí pred revolúciou vcelku bezbiedne žili a publikovali svoje novinársko-filozofické ópusy. Skutočnosť, že tento sionista, revolucionár (ale v žiadnom prípade nie – boľševik! – to hovorím na obranu boľševikov…) a masový vrah z obdobia revolúcie neskôr skončil nie ako uznávaný revolucionár-filozof v emigrácii, ale s ľadorubnou kudlou v hlave, je výlučne Stalinova zásluha. Odvtedy morálne a intelektuálne nároky na „revolucionárov“ vďaka vyspelým technológiam poklesli, a tak Matovič ani nemusí nič publikovať ani koncipovať teoretitcko-filozofické konštrukcie o „permanentnej svetovej revolúcii“; stačí, ak iba kecá do kamery VŠETKO, čo ho napadne. Je to teda KLAUN, t.j. človek, ktorý si robí, čo chce, nemajúc poňatia o zodpovednosti

No a čo, že je Matovič s tými jeho protestami zatiaľ neúspešný? Stále je to pre stovky jeho bratislavských (t.j. poväčšine odtrhnutých od rodného kraja i reality) fanúšikov vďačná príležitosťprísť si hrdlo vykričať, dobre si vypiť a otvorene zanadávať na „hranola“, „zlodeja“ a „mafiána“. A ktorí sa s Vami budú do krvi škriepiť o tom, že Fico to predsa a priori nemôže myslieť dobre, keď je preukázateľne namočený do toho a hentoho. A že keďže najprv jeho vláda neriešila „Gorilu“, teraz nerieši Kaliňáka a vôbec – nechce nám tu v období, keď je okolitý aj bezprostredne s nami susediaci svet zmietaný vojnou a terorizmom – zaručiť elementárnu spravodlivosť a odvolať ministra vnútra SR pre akúsi chujovinu s bytovkami? Dúfam, že viete, čo znamená Ministerstvo vnútra. Komunisti v dávnom štyridsiatom šiestom nie nadarmo si v prvej povojnovej vlády zarezervovali práve Ministerstvo vnútra, lebo z pohľadu štátnej bezpečnosti je to prvoradá ustanovizeň. Kaliňák po všetky doby bol známy ako Ficov najbližší spojenec. Jeho odvolanie by znamenalo, že Anglosasi by aj tu mali svojho človeka. A čoskoro by začali to tu, to tam, buď nečakané výbuchy plynu, alebo dopravné havárie, alebo teroristické útoky, voči ktorým polícia predsa nemôže nič podniknúť, keď je to plánované aj koordinované z vysokej úrovne. Rovnako by polícia nemohla zasiahnuť proti migrantom, ako v Nemecku, kde majú strážcovia zákona plošný predpis neriešiť ich výstrelky. Naopak, nový „vhodný“ minister vnútra by ihneď odvolal slovenských vojakov z južnej maďarskej hranice (veď načo pomáhať maďarskému diktátorovi…) a otvoril naše hranice.

Preto títo Matovičovi ľudia chodia na fajnovo organizované pravidelné protesty, sledujúce otázne ciele z hľadiska demokratických procedúr a vytvárajú tak nielen v budúcnosti „mobilizovateľnú revolučnú avangardu“, ale aj nevyhnutný mediálny obraz a dôvod, aby v zahraničí označovali Slovensko ako neveľmi demokratický štát, zmáhaný vnútornými rozpormi.

Takých ľudí nepresvedčíš tým, že im povieš, že nevyšetrovanie Gorily bolo podmienkou jej publikácie, ktorá bezpodmienečne zaručovala víťazstvo SMERU roku 2012. Že medzi Ficom a pôvodcami „Gorily“ bola a funguje tichá dohoda o celej veci. Že ak by ju neuzatvoril, nevyhral by tak ľahko a oni by mu kládli cez svojich nastrčených politikov polená do kolies počas celého vládneho obdobia. Pristúpením na tento deal u Fica prevážil pocit zodpovednosti nad pocitom vlastných ambícií. Pretože v dlhodobej perspektíve bolo predvídateľné, že neriešenie kauzy „Gorila“ môže SMERU a Ficovi priniesť rovnako veľa starostí, ako stranám, ktoré na rozdiel od Smeru boli do Gorily namočené. A Fico, na rozdiel od politikov, je štátnik,  pre ktorého skutočne štátne záujmy sú viac, než osobné. Štátnik, na rozdiel od kariérneho politika, skutočne ašpiruje po moci, aby mohol vládnuť, nech už by sa na tento post cítil byť povolaný z akýchkoľvek dôvodov. Chce ROZHODOVAŤ a RIEŠIŤ VECI, chce veci hýbať a tvoriť, nie kritizovať. Fico CHCEL pohodlne a suverénne vládnuť. Nech aj za cenu reputačných strát z „neriešenia“ celej záležitosti. Ubezpečujem Vás, že ak by Fico vtedy pôvodcom Gorily odmietol tento deal, a následne sa dostal do potenciálne koaličnej vlády, snažiac sa exponovať Gorilu a „riešiť korupciu“, sotva by bol niečo vyriešil. Pretože korupcia je imanentným štrukturálnym prvkom post-novembrovej ekonomiky aj politiky.

Tento Ficov mind-set je pre dnešných liberálov a demokratov, všetkých bratislavských slniečkárov, ako aj oligarchov rovnako nepochopiteľný, pretože každý z nich funguje v rámci svojej konkrétnej tlupo-elitárnej paradigmy. Takých ľudí nepresvedčíš, že Fico častokrát nemá z čoho vyčarovať všetkými bolestne očakávаné Scooby-Doo po rokoch divokej privatizácie Mikloša a Dzurindu. Že štyri roky jeho „stabilného“ vládnutia bolo výmennou mincou pre skutočných „patriarchov“, „krstných otcov“ Slovenska. Ktorí každému presne rozdelia jeho úlohy a kompetencie. A ktorí si potrebovali „vyčistiť“ bitevné pole od mladoreformátorovských dzurindovských šašov, pretože tušili, k čomu sa schyľuje. To práve oni teraz sú pôvodcami sprisahania dokonca aj patriotických (značná časť SMER-u, ktorej vadí, že súc pri moci, Fico neumožňuje rozkrádať štát ako onehdá, alebo tí, ktorí jednoducho „majú radi kľud“ a nechcú sa hádať s Európou ani Západom – doba je zlá a časy neisté, a za dobré služby môžeš získať bruselskú rentu, ktovie…) elít proti Ficovi, ktoré o svete uvažujú asi tak – keďže sa schyľuje ku konečnému obrovskému rozpredaju SVK, budem blázon, ak sa ho nezúčastním!  No a čo, že tento „výpredaj Slovenska“ ohlásili nadnárodné elity, a že Fico je jediným, kto sa tomu vo vrcholovej politike bráni! Naše post-novembrové elity radšej pôjdu so silným, než so svojim, pretože – a to predovšetkým – neveria vo vlastné sily. Slovensko teraz čelí najväčšej existenčnej kríze v svojich krátkych dejinách, a hlavný problém elít aj obyvateľstva je nedôvera vo vlastné sily. Tento problém je hlboko psychologický a zreteľne sa prejavil pri „skúškach cnosti národa“ – referende o rodine, prezidentských aj parlamentných voľbách. Skutočnosť, že Matovičovi anarchisti v nej získali tak veľa hlasov, je oveľa znepokojujúcejšia, než rovnaký počet hlasov pre Kotlebovcov. Hoci koniec-koncov slúžia dvom hlavám jednej kolektívnej hydry, ktorá sa volá anglo-sionizmus. Ktorí, a to teraz vidíme, spustili na Slovensku širokospektrálnu ofenzívu.

Otváranie pamätníkov holokaustu, spojené s renováciou množstva synagóg, skupovanie nehnuteľností spolu so zavádzaním a všemožnou mediálnou pozornosťou k „treťoríšskym praktikám“ Kotlebovcov nás majú naladiť na správnu „predvojenskú“ nôtu. Odkazy a priame anonsovanie belošského holokaustu v podobe plagátov, povyvešiavaných na bratislavských zastávkach na peniaze dedka Sorosa, je len ďalším z článkov v tejto dlhodobej reťaze udalostí.

Teraz je úlohou Fica nanajvýš vydržať do jesenných volieb v USA a najbližšie dva roky. Ak sa mu to podarí uhrať a informačné pole sa dovtedy ozdraví natoľko, že Slováci budú chápať celý globálno-historický význam svojho územia ako aj naliehavú potrebu čo najkonsolidovanejšie stáť za svojim národným lídrom – R. Ficom (uvedomujúc si vysokú pravdepodobnosť eskalácie vojenského konfliktu), budeme prítomní pri veľkej hre o budúcnosť. Predsedníctvo v EÚ nám ponúka možnosť prichádzať s originálnymi riešeniami, prejaviť sa ako generátor ideí, pretože práve ideu dnes Európa potrebuje. Ak chcú dnes Slováci prežiť, musia vo svojom vlastnom záujme „riešiť“ a „tvoriť“ globálnu politiku – načo sme si ináč odchovali zo svojich daní toľko politológov a medzinárodno-bezpečnostných expertov? Snáď nie na to, aby ako Rasťo Káčer (pozdravujem celý pro-NATO think-tank EAC) vyvešiavali dúhové vlajky na budove Slovenského veľvyslanectva (!!!)???

Predovšetkým, treba solidifikovať verejnú predstavu o tom, že štát – to je jediná záruka bezpečnej existencie každého z nás. Treba vysvetliť dôležitosť a existenciálnu nevyhnutnosť jestvovania (nech aj skorumpovaných – odpúšťajme si) štátnych inštitúcií, treba neustále prizvukovať, akí sme voči všetkým tolerantní. A predovšetkým treba zdôrazňovať, že práve existencia štátnosti je poslednou bariérou nás ako spoločenstva občanov pred vonkajším svetom plnom násilia, utrpenia, hladu a biedy. A že už len z tohto titulu sa môžeme považovať za relatívne šťastných. Že v prípade podkopania a zrútenia štátu si môžeme byť istí len jedným – že si totiž odvtedy už nikdy ničím nebudeme istí.

Pre Slovákov najťažšie stráviteľný a prijateľný argument však znie nasledovne – okrem R. Fica dnes v politike niet človeka, čo by sa mu vedel vyrovnať v sile a popularite, a na rozdiel od svojich predchodcov Fico dokázateľne stojí v kľúčových otázkach súčasnosti na strane Slovákov, Slovanstva, Pravdy a Kresťanstva. V kľúčových otázkach nikdy nezapredal svedomie.

Ako jediný popri SNS kritizoval nemilosrdnú agresiu NATO proti Srbsku roku 1999.

Nikdy o Ukrajine nepovedal, že by schvaľoval tamojšie počínanie.

Nikdy nezlorečil na Rusko. Nikdy neschvaľoval militarizáciu a vojnu na Donbase.

Vždy hovoril pravdu o Druhej svetovej vojne. Nikdy nehanobil sovietske pamätníky.

Nehanobí socializmus, nehanobí naše dejiny, neočkuje nám vírus „previnenia za to a hento“, komplex „historickej menejcennosti“, vyzýva k aktívnemu štúdiu dejín a modernému slovenskému vlastenectvu.

Nepoklonkuje pred Bruselom.

Snaži sa tvoriť a zachraňovať pracovné miesta.

Sem-tam, ale aj otvorí nové cestné spojenie alebo sociálnu, kultúrnu či inú inštitúciu.

Nikdy nehovorí anglicky, ale štátnym jazykom krajiny, ktorú reprezentuje.

Napriek všetkým provokáciám sa mu podarilo nadviazať úplne nadštandardné vzťahy s Maďarskom, Českom, Poľskom, Bruselom, Vatikánom a Ruskom.

Je premiérom krajiny, predsedajúcej v EÚ.

Podľa situácie na Slovensku celý svet usudzuje o situácii v EÚ.

Fico je prirodzený líder. Nechcem vyznieť tvrdo, ale v súčasnej situácii nemám čas to vysvetľovať v rukavičkách našej priteplenej inteligenicii – čím skôr si to Slováci  a predovšetkým slovenská elita uvedomí, že najlepšie šance na prežitie budú mať len v spolupráci a pri plnej možnej podpore Fica, a nie proti nemu, tým lepšie pre všetkých. Len aby nenastala znovu situácia, že kým sa uvedomíme, bude neskoro. VŠETCI OSTATNÍ POLITICI – tak či onak – slúžia komukoľvek, len nie Slovensku. Jediný (seriózny – pozn. aut.) politik, ktorý slúži dnes Slovensku, je Robert Fico. TO JE SKUTOČNÝ, ARCIPÔVODNÝ HLAVNÝ DÔVOD, PREČO SA VOČI NEMU VEDIE VOJNA NA VŠETKÝCH FRONTOCH.

Naša štátna pokladnica nie je bezodná. V istom zmysle sa dá povedať, že Slovensko, ako aj nástupnícke štáty RVHP nateraz definitívne „prejedli“ a rozpredali socialistické dedičstvo, a vo svetle nedávnych správ sa naše elity očividne chystajú pristúpiť k poslednému rozpredaju pôdy, vody a zamoreniu celej spišskej oblasti stavbou vrtov, čím potenciálne zamoria oblasť, kde  pramení Váh a východoslovenské rieky. V katastrofálnom scenári to znamená zamorenie celej vodnej sústavy Slovenska, čo môže, paradoxne – neočakávane, potvrdiť platnosť čudného paškvilu britskej „žltej tlače“ o našom vodstve. Akého ? Čo ak to nebola prognóza, ale varovanie?

Po všetkých tých špinavých teroristických provokáciách po celom svete západným tajným štruktúram, stojacim v pozadí dokonca „renomovaných medzinárodných firiem“ už kľudne pripíšem čokoľvek, každopádne by som sa mal na pozore. Je príznačné, že cestu tomuto scenáru dlaždí práve slovenské súdnictvo, v ktorom prebieha, ako sa mi zdá, naslovovzatá neo-fašistická čistka pod Kiskovým vedením, ktorá má vytvoriť vhodné podmienky pre neskoršie „poľné a revolučné tribunály“ a neprekážať nadnárodným koncernom v realizácií ich globálnych cieľov.

Theresa Mayová tu tiež nebola len tak. Vo svetle odhalení, ktorí už dlhšie kolujú po slovenskom internete, posledná „Tereza“ z rodu Habsburgovcov tu napáchala nepomerne viac škôd, než osohu. Ono tie „korunovačné slávnosti“ v Blave tiež neorganizujú furt len tak pre zábavu. Je to dôležitý rituál, súčasť egregoriálnej matrice, ktorú sa nám Západ usilovne snaží naočkovať. Tento rituál, predovšetkým, znamená ochotu Bratislavy (a všetkých úradníkov v nej) byť spravovanými a ovládanými tak, ako to bolo za čias „osvietenej cisárky“.

To ani nehovorím o slovenských hradoch, z ktorých drvivá väčšina akousi čudnou súhrou nešťastných náhod, a čo je hlavné – akosi nebadane, buď „vyhoreli“ alebo boli „opustené a obhlodané jazykom času“. Netreba byť Einsteinom, aby si človek uvedomil, že väčšina našich hradov s ich hrubiznými stenami a prefíkaným opevňovacím systémom bola elementárne „vyhodená do vzduchu“ počas „protihabsburgských“ povstaní, ktoré vonkoncom neboli „nelegitímne“. A že je to dnes neveľmi „riešená“ otázka dejín, má na svedomí práve historicko-chronologická axióma, v rámci ktorej fungujeme a ktorej udomácnenie u nás berie počiatky práve v období panovania Márie Terézie.

Slovensko a Maďarsko sú teraz v istom zmysle obkolesené krajinami, ktoré:

a) sú politicky a ekonomicky pro-bruselsky, resp. pro-atlanticky naladené

b) nám chcú podsunúť migrantov

c) majú na svojom území vojská NATO.

Čím slabšie bude Slovensko vnútropoliticky, tým silnejšie nás budú „ďobať“ zvonku – toť základné pravidlo globálnej politiky.

Tých bruselských tajtrlíkov a priehľadnosť ich anti-európskej a nehumánnej politiky, úprimne povedané, nechcem ani nebudem riešiť. Úroveň zmýšľania, morálky a hlavne inteligencie tých buzerantov je skutočnosť, že sú úprimne presvedčení, že ak za zrádzanie a priame existenčné ohrozenie záujmov národov kontinentálnej Európy si vyslúžia svoje judášske groše, budú si ich môcť užiť v nejakých „chránených“ zónach a la Monte-Carlo či pod. V najhoršom prípade v Amerike. Keď vyprovokujú vojnu všetkých proti všetkým, dotkne sa ich rovnako, ako ostatných. A ktovie, či nezamieria na ešafot ako prví…

Pápež nám už prorokuje skazu, čítaj viac tu: Naopak Hollywood tuto:

Ako sme vysvetlili v sérii článkov o „Cyrilovi a Metodovi“ ( je „veľkomoravské knieža Rastislav“ pravdepodobne našim lokálnym odrazením historického Apoštola Pavla, volaného aj „Saul z Tarzu“ (Rastislav (RST+SLV) = Saul z Tarzu (SVL+TRS)). Ak platí táto naša hypotéza, potom má Apoštol Pavol – Saul a jeho potomkovia vzťah k našim krajinám. Postranným dôkazom môžu slúžiť toponymá Súľov, Sklabiňa. Šavol môže znamenať aj SLAV. Vo filme Saul ztelesňuje maďarského Žida, ktorý kolaboroval s nacistami a donášal na svojich, a ktorý neskôr nájde svojho syna mŕtveho. V aplikácii na terajšiu situáciu to môže znamenať, že sa jedná o odkaz východoeurópskym elitám, že ich „kolaborovanie“ s „Ríšou DOBRA“ a „správnou stranou histórie“ si vyžiada svoju daň na budúcnosti ich vlastných detí, ich vlastného národa, ktorý bude zničený skrz mladú generáciu (syna Saula). Nevidíme momentálne snáď presne to v podobe voličskej základne Matoviča a Kotlebu?

Je príznačné, že všetky tieto odkazy sionistov, ako aj priame aktivity vatikánskeho kléru, bezodvratne vedú dnešné západné kresťanstvo k nevyhnutnému krachu a hlboko ho kompromitujú.

Nechajúc stranou viaceré nesporne „proti-kresťanské“ pápežove výroky, upriamime pozornosť radšej na slová francúzskeho cirkevníka, ktorý kázal na pohrebnej omši na počesť mučednícky zomrelého francúzskeho farára z rodného mesta F. Hollanda Rouenu. Francúzsky biskup povedal doslova, že v týchto zlých časoch treba dúfať v Krista, „…ktorý sa obetoval preto, aby sme mohli žiť v blahobyte“. 

Kristus určite nezomrel za to, aby sme mohli žiť v blahobyte!!! Zomrel pre oveľa vyššie, božské, kresťanské ciele a jeho cena sa nedá vyčísliť akýmsi blahobytom. V skutočnosti, drahí priatelia, je daná veta skalopevným potvrdením sionistickej infiltrácie katolíctva, pretože to nielen nezodpovedá kresťanstvu, ale navyše priamo ohrozuje jeho nositeľov vo Francúzsku. Táto udalosť bola pochopiteľne náležite medializovaná, a mnohí mladí francúzski Arabi s nevyrovnanou psychikou si pri týchto slovách povedali, že nie je hriech bojovať s kresťanmi, keď poslední vidia v ich Bohovi garanciu ich blahobytu, ktorý si ich kolonizátori zabezpečovali v arabských krajinách tvrdým vykorisťovaním a nedávno uvrhli celý Blízky Východ do špirály vojen!  Asi takto prebieha uvažovanie u drvivej väčšiny moslimských chlapcov vo Francúzsku a spomínaný biskup je buď šialenec, ktorý sa vzoprel duchu učenia svojej cirkvi, alebo vykonáva z poverenia vrchnosti tej istej cirkvi pre Francúzsko a cirkev samovražedný príkaz, plne si vedomý možných následkov. A tie sa už dostavujú. Fotky viacerých demolovaných gotických kostolov, ktoré v rámci agendy týchto novotrockistov vo Francúzsku momentálne ničia s hrozivým tempom, ukazujú, do akej miery sú francúzske municipality podriadené globálnemu biznisu, a zároveň aké hrozné rozmery nadobúda laicita tamojšieho obyvateľstva. Nenechajme sa však „západoeurópskou“ arénou tejto nanovo zinscenovanej „Svätej vojny“ popliesť, nebezpečenstvo islamizácie a pohltenia migrantmi hrozí aj nám.

Ba čo viac, niekedy mám z konania našich politikov dojem, že si o problémy priam koledujú. Ako inak sa dá vyhodnotiť výzva RTVS, aby sa 11. septembra odvysielal taliansko-poľský film o porážke Turkov pri Viedni??

To je veľmi ohavná, veľmi priamočiara a neogabaná provokácia a jediné, v čo dúfam, je že sa daný film nebude premietať. Najväčší nápor migrantov do Európy ešte len treba očakávať a Slovensko si vyhliadky na budúcnosť ani skóre v očiach medzinárodného islamizmu týmto činom rozhodne nezvýši. Naopak, priláka to k nám zbytočnú pozornosť. Chceme tu mať teroristické útoky?

Zaujímalo by ma, či na to autori tejto petície mysleli, resp. či si uvedomovali zodpovednosť, ktorú tým preberajú oni personálne a RTVS za priame bezpečnostné ohrozenie Slovenskej republiky?

A to ešte nevieme, čo je to za film, ale staré príslovie nie nadarmo hovorí – „Zákerný ako jezuita“. Na príklade priam okatej servilnosti našich vrcholových aj vládnych politikov voči pápežovi Františkovi – jezuitovi – je vidieť, že všetci z nich túto od začiatku protislovenskú vatikánsku iniciatívu (a že práve vatikánsky pohľad na dejiny je týmto filmom vštepovaný, snáď nebudeme pochybovať) zožerú aj s navijákom, obaľujúc to rečami o patriotizme a vernosti kresťanstvu…. Preboha, ľudia, spamätajte sa! Veď celá táto iniciatíva Magnificat je tradičným uplatňovaním axiómy „Rozdeľuj a panuj!“. Má za účelom poštvať proti sebe národy Východnej Európy a Európanov v širšom zmysle, s našími novými moslimskými príšelcami. To je predsa jasné ako …!  Skutočnosť, že má byť odvysielaný 11. septembra, zrejme tiež nikoho z nich nijako neskľučuje, neznekľudňuje ani netrápi.

Poviem to krátko a jednoducho – v strednej Európe sa chystá vyvolanie širokospektrálneho chaosu, ktorý by mal prerásť do ukrajinského scenára. Bude súvisieť s množstvom obetí na životoch a širokou terorizáciou obyvateľstva. V perspektíve sa počíta s rozpadom štátnych a národných štruktúr a pravdepodobne, genocídou bieleho obyvateľstva.

Ako „bezpečnostný a historický analytik mimo službu“ nemôžem, žiaľbohu, zo súčasného stavu vyvodiť nič iné. Všetko k tomu smeruje.

První část: 

Ako „bezpečnostný a historický analytik mimo službu“ nemôžem, žiaľbohu, zo súčasného stavu vyvodiť nič iné. Všetko k tomu smeruje. Prečo pri vykresľovaní pôvodcu týchto nešťastí menujem anglo-sionistov a „demokraticko“-clintonovskú frakciu americkej elity? Lebo Slovensko, Maďarsko a iné krajiny svätoštefanskej koruny sa dnes dostali do prierezu záujmov sionistov (po brexite, vyzerá to, už nie anglo-), clintonovskej frakcie americkej elity, ako aj Ruska, Číny a Európy, vedenej Nemeckom. Ide to tuhého a stávky sú vysoké, ako nikdy predtým.

Ak si myslíme, že odkaz ISIL, nedávno zverejnený na webe, sa nás netýka, hlboko sa mýlime. Hlavným cieľom tohtoročnej „výletnej kampane“ migrantov totiž nemá byť Západná, ale Stredná a Východná Európa.

Západ nateraz viac migrantov zvládnuť nedokáže a ešte sa spamätáva z nedávnych výčinov ideologizovaných súkmeňovcov tých, voči ktorým sme povinní prechovávať súcit do takej miery, aby sme za každého odmietnutého z nich platili 10 tis. EUR.

Podľa posledných údajov je v Lýbii a severnej Afrike tento rok sústredených minimálne dvakrát toľko migrantov, ako v poslednom roku. Čo je aj logické po tom, ako im „mama Merkel“ ukázala, aká vie byť pohostinná, a že Brusel si podobnú nezištnú „pohostinnosť“ zo strany svojich vazalov bude ochotný vynútiť. A obzvlášť po tom, ako milióny úbohých, západnými inváziami a vlnou islamistického násilia vo svojej ľudskosti degradovaných ľudí uvidelo, ako im pápež František bozkáva a umýva nohy. Ich cesta do Európy povedie skrz Albánsko, Macedónsko, Čiernu Horu (chápete teraz, prečo sa tam tak vehementne snaží udomácniť NATO? – aut.) a obzvlášť Bosnu, najväčší európsky moslimský štát. Bosna sa v perspektíve môže stáť významným logistickým uzlom pre migrantov a teroristov, smerujúcich do krajín svätoštefanskej koruny. A práve s Bosnou a Hercegovinou má človek, ktorý v rámci SMERU ztelesňuje vnútrostranícku opozíciu „príliš nepolitkorektnému a voči EU a NATO nepriateľskému“ Ficovi – Miroslav Lajčák, štrukturálne väzby ešte z čias jeho funkcie Vysokého predstaviteľa OSN pre BiH.

Práve Slovensko, Maďarsko a bývalé socialistické štáty sú dnes v skutočnosti poslednými bielymi kresťanskými krajinami Európy, ktoré majú síce problémové menšiny, ale nečelia bezprostrednej teroristickej hrozbe z radov nesčíselných a nekontrolovateľných migrantských komunít. Ba čo viac, tieto krajiny sa migračnej vlne a bruselskej samovražednej politike vzpierajú. Najslabším elementom tejto reťaze sa dnes ukazuje byť Slovensko.

Práve na Slovensku totiž „kresťanské hnutie“ dostalo najsilnejší úder. Dogmatizácia, byrokratizácia cirkvi, vatikánske škandály, kauza Bezák. To, čím boli pre „kresťanské povedomie“ tzv. „Slovano-árijské védy“, tým sa pre KDH stala Gorila…

A to nehovorím o mizernom prepade mizernej KDH vo voľbách, ani vychcaných 6 % toho Schwarzenbergovho poskoka Procházku, ale mám na mysli konkrétne čísla Matoviča a Sulíka v posledných voľbách. Veď z pohľadu tradičnej „kresťanskej“ morálky, ktorá je dnes vykresľovaná dobre že nie „spiatočnícky“, sú Sulík a Matovič jednoducho bohorúhači a satani, či nie? Voilá kde sú hlasy tých „decák“ z deväťdesiatych a nulových rokov. Sú to mladí do 30-35 rokov, ktorí sú z večného vybavovania účtov, z demokratov ako aj z komančov, riadne nasratí a vedia to aj náležite dať najavo. Je príznačné, že rovnako radikálna, ale „konzervatívna“ časť slovenského voličského spektra, je na strane Kotlebovcov. Dohromady je to nádherný výbušný potenciál pre krajinu, ktorá pri nekritickom adoptovaní všetkých behaviorálnych modelov  zo Západu prevzala aj vírus kozmopolitizmu a „všeľudských hodnôt“ – totiž stratu elementárneho pudu sebazáchovy a väzieb na národ, vieru a komunitu krajiny svojho pôvodu. Skutočnosť, že v posledných parlamentných voľbách nabral viac než 11 percent, je veľmi znepokojivá z hľadiska vyhodnotenia stavu spoločenského duševného zdravia na Slovensku. Znamená to, že každý desiaty z nás žije podľa princípu – „Po mne potopa!“, resp. mu je jedno, aké následky má jeho nezodpovedné správanie s cieľom vyhovieť nejakej svojej potrebe. Je to ohromujúce číslo, svedčiace o tom, že minimálne desať percent z plnoletej populácie má anarchistické  zmýšľanie – je to živná pôda pre sociálne kataklizmy. Odtiaľ pramení tá Mesežnikovova istota, že akási pofidérna „kauza Bašternák bude znamenať pre túto vládu katastrofu“.

Toľko o bohumilých aktivitách banánovo-republikovej strany „OĽANO“, ktorej sa nedá inak než zagratulovať, že vyhrala voľby. Keď si spomeniete, čo povedal V. Pjakin na margo posledných parlamentných volieb do ukrajinskej Verchovnej Rady (a náš parlament sa jej tuším v zmysle teatrálnosti čoskoro začne podobať, však, pán Osuský?), tak vyhlásil, že skutočným víťazom volieb je pederast Oleg Ljaško. Nuž, v prípade slovenských parlamentných volieb je to samozrejme strana pána Matoviča. Pretože práve on bude sabotovať fungovanie parlamentu, vytvárať mediálny obraz, vytvárať tzv. „Overtonovo okno možností“, a svojim usilovným plnením veľmi dôležitej funkcie klauna vyvolávať zúrivosť a zvýšený krvný tlak u polovice obyvateľov so zdravým úsudkom a triezvym pohľadom na vec. Namiesto aby ho riešila prokuratúra a súdy za „propagáciu neústavného zvrhnutia štátnej moci“, je mu ešte venovaná plná tribúna.

Urobme si menší prierez spektrom politických strán a namaľujme psychologické portréty čelných predstaviteľov niektorých z nich. V takom tlupo-elitárnom systéme, ako je ten náš, aj politické strany sú predovšetkým konglomerácie klanovo-lobystických štruktúr, ktorých záujmy vyjadruje a sústreďuje okolo seba ich líder. V terminológii V. Pjakina a ruských „konceptualov“ to znie nasledovne – v dôsledku obmedzenosti svojho chápania sú elity vo vzťahu k „vyšším elitám“ praobyčajné stádo, ktorým sa dá a musí manipulovať.

Vezmime si KDH. Človek, o ktorom raz jeden slovenský fyzik zažartoval, že v relácii mohli namiesto neho len nechať prázdnu stoličku – Ján Figeľ, ktorý dnes poberá obrovský eurobruselský plat za nejakú funkciu so zložitým názvom, je pritom preukázateľne vinný v ničom menšom, než vlastizrade. To práve on totiž torpédoval dlhoročne Rusmi ponúkaný projekt výstavby naprieč Slovenskom „širokorozchodnej“ železničnej trate, ktorá by zo Slovenska spravila strategický stredoeurópsky logistický uzol  pre čínsko-európsku transeuroázijskú dopravu. Náš význam by v dôsledku realizácie projektu stúpol priam mnohonásobne. Rusi slovenskej strane s plnou serióznosťou a úctivosťou ponúkali tento projekt už dávnejšie, a ku koncu prvej Ficovej vlády 2006-2010 sa od nuly urobil veľký pokrok a mohol byť dnes už dokončený (…), nebyť krátkeho Radičovej intermezza (2010-12), kedy Figeľ zmluvu na pokyn Nemcov a Američanov torpédoval. Po kauze „Gorila“ a parlamentných voľbách sa nová Ficova jednofarebná vláda pokúsila dobehnúť zameškané a vrátila sa k agende „širokokoľajky“, ale Majdan na Ukrajine na jeseň 2013 a neskoršie uvalené protiruské sankcie realizáciu projektu načisto znemožnili.

KDH, ako aj väčšina európskych kresťansko-demokratických hnutí, je stranou-lobbystom nemeckých záujmov, konkrétne nemeckého veľkokapitálu, ktorý je vplyvnou frakciou v tzv. „starých kontinentálnych romano-germánskych európskych elitách“. Koordinátorom týchto „starých elít“ na kontinente je Vatikán, s ktorým svojho času práve KDH podpísala štátnu zmluvu. Len pre zaujímavosť – komunikačným uzlom a „sprostredkovateľom“ medzi „starými európskymi elitami“ a elitami atlantickými  je Rád maltézskych rytierov, pričom práve Malta od Slovenska po polroku bude preberať európske predsedníctvo. Je len a len na nás, aké „posolstvo“ Slovensko a Európa prenechá týmto „maltézskym sprostredkovateľom“ k odovzdaniu CIA, jezuitom a atlantickým elitám.

Boj o projekt širokorozchodnej železnice bol v skutočnosti bojom o geopolitickú budúcnosť Slovenska. V prípade jeho realizácie by očakávane lacný čínsky tovar zaplavil európsky trh a pravdepodobne vyradil nemeckú konkurenciu. Bol to boj o európske trhy, pretože zatiaľ čo po mori kontajnerové lodi z Číny do Európy cestujú cca. mesiac, železnicou by sa oveľa väčšia kvantá tovaru mohli prevážať podstatne rýchlejšie. Konečná stanica železnice, ktorá mala byť vybudovaná naprieč južným Slovenskom, mala byť pri Viedni s prípojkou do Brna. Už vtedy seriózni nemeckí vedci predpovedali, že v budúcnosti bude jedným z kľúčových európskych regiónov trojuholník Viedeň, Berlín, Bratislava-Gyor. V prípade realizácie toho projektu by Slovensko kontrolovalo nezanedbateľný podiel svetových tovarových tokov. Ani Nemcom, ani Američanom to však nevyhovovalo. Figeľ zo svojej strany všemožnými prostriedkami brzdil proces, a Američania neskôr Ficovi dali zreteľne najavo svoju nevôľu s plánovaným slovensko-rusko-čínskym projektom tým, že podmienili svoje zotrvanie na Slovensku a US Steel odmietnutním projektu.

Strana KDH je pritom po uši namočená v kauze Gorila, o ich zázračnom dopravnom kúzelníkovi P. Prokopovičovi s prezývkou „Zmrzlinár“ sa ani nevyjadrujem. Podobne ostatným stranám vtedajšej pravice odišla na smetisko dejín s kauzou Gorila. Slovenská politická scéna sa však vďaka Gorile prečistila iba naoko. Pretože „sväté miesto nebýva pusté“, ako hovorí jedno ruské príslovie. Miesto a niekdajší vplyv KDH v slovenskej politike mal prevzať mladý a nádejný bývalý člen KDH R. Procházka.

Na margo SIETE a konkrétne Procházku poviem len jedno… Sieť nezodpovedá svojmu menu len podľa moderných webových a iných reklamných technológií, obratne využívaných vo volebnej kampani a na sociálnych SIEŤACH, ale aj priamo inkorporuje v svojom najkvintesenciálnejšom poňatí ÚDEL, ktorý je Slovensku pripravený skrze túto novú pravicovú stranu… Totiž že takáto naša nepremyslená, nerozvážna, číro protestná voľba skutočne lapí Slovensko DO SIETE, do pasce… Treba si uvedomiť, že SIEŤ je najnovšou alternatívou konsolidovanej niekdajšej pravice, ktorá mala za úlohu zvíťaziť v 2016 tak, ako SDK zvíťazila v 1998. Jej líder bol starostlivo hľadaný a pestovaný, rovnako ako politická agenda, ktorá do seba vmestnala tradičné slovenské dva faktory, ktoré pomáhajú v boji s ľavicou = duch „tradičného“ kresťanstva (avšak v danom prípade sa jedná o zámenu pojmov, keďže naša katolícka cirkev je plne pod Vatikánom, a Vatikán je viac politika, než náboženstvo… a pritom nanajvýš antislovanská a antipravoslávna politika), spojený s duchom takej liptovácko-valašskej-bačovskej sedliackej slobody – INDIVIDUALIZMUS = PRAVICA. Z konceptuálneho hľadiska to pre pravicového kresťanského voliča stačí, hlavné je cieľ, resp. idea, ostatné je len rétorika a PR.

Ale čo si voliči Procházku v svojej politickej krátkozrakosti, spojenej s čiste inštinktívnou antipatiou voči Ficovi, obratne vyvolanou na úrovni druhej reflexnej sústavy Pavlova dlhodobým, tupým a jednotvarým propagadnovaním zjednodušených debil-komixov o Ficovi ako „hranole“  a pod.. = teda pre tých, ktorí si o Ficovi myslia, že je zlý, pretože je proste zlý“… PRE VÁS VŠETKÝCH, VOLIČI SIETE, nech je malým napomenutím pre všetkých Vás, že svojho času, a dá sa to nájsť na internete, náš milý Radoslav stál v príkladnom pozore pred česko-rakouským „lostomilouškým knížátkem“ Karlom Schwarzenbergom… Tak, ako stojí v pozore učeň, než ho pochváli majster za príkladné snaženie a poverí ďalšou prácou. Pochopte konečne, že Gorila, kt. smerodajne pomohla Ficovi kontumačne vyhrať predposledné voľby, bola organizovaná tými, ktorí kontrolovali naše tajné služby, čili GP. To je úroveň takých serióznych ľudí, ako konglomerát bývalých „tajných“, ľudí v pozadí KSČ a ŠtB a najväčších beneficiárov privatizácie. Už vtedy jasne chápali, že dzurindo-RIDE skončil, že SMER vyhrá v každom prípade, ale potrebovali (resp. boli poverení vytvorením) SILNÚ A STABILNÚ VLÁDU, alebo ktovie, či aj nie letenku do budúcnosti? Toť skutoční vládci Slovenska. V odbornej literatúre sa tomu hovorí krátky overstag. Teraz tí istí objednávatelia (cez Schwarzenberga = Majstra učňa Procházku) sa nám tu snažia dať dohromady novú pravicovú a „naoko“ kresťanskú alternatívu Ficovi, a presadiť svoje? Schwarzenberg je účastník Bilderbergu, spolurozhodoval s britskou kráľovnou a húfom ďalších nadnárodných hajzlov o bombardovaní Juhoslávie v 1999. Chvalabohu, že ho Zeman porazil, veď Schwarzenberg by bol anuloval Benešove dekréty – viete si predstaviť, čo by to spôsobilo???

Už len preto, že som videl, ako je Procházka pred Schwarzenbergom vytiahnutý do pozoru ani struna – UŽ LEN PRETO HO NIETO ŽE NEBUDEM VOLIŤ, ALE ANI MU NIKDY RUKU NESTISNEM.

KTO JE? ČO JE? ODKIAĽ SA VZAL? Veď chápete predsa, že nie ON bude vládnuť, ale jeho a Schwarzenbergovi nadriadení, všakže? TO CHCETE? SA VÁM MÁLI S FICOM? VONKU JE VOJNA, AK STE SI NEVŠIMLI, A VY TU CHCETE MAŤ HOLLYWOOD?

V skutočnosti KDH, ako aj kresťanské hnutie všeobecne dnes nemá ani ideológiu, ani žiadne pasionárne líderské osobnosti. Keď som sa pozeral na výraz toho zelenáča Procházku, ako sa vyjadroval v predvolebnej debate na margo Ukrajiny v rámci „prípustných medzí politickej korektnosti“, bohuprisám som videl, ako mu uši rástli od lži. Neviem síce, o čom je kauza s terajším rozpadom SIETE v súvislosti s Brecelym, ale na stabilite to vládnej koalícii beztak nepridá. Pretože keby SIEŤ skutočne bola zaujatá na vládnej stabilite a všeobecnom blahu, nenechala by sa tak ľahko dať dole médiami, a ustála nápor. Veď išli do politiky, sraľovia, čo snáď čakali rozdávanie bozkov do mliečneho fondu?? Je preto otázne, či toto jej zlyhanie nebolo súčasťou pôvodného plánu jej mecenášov, keď prinútili Procházku vstúpiť do vlády, „aby sa peniaze nevyhodili nadarmo“… Ničmenej, absolútny prepad „kresťanského“ hnutia na Slovensku v prospech politických radikálov je ukážkový a symptomatický.

Štafetu po KDH, čo do spolupráce a poklonkovania Vatikánu, avšak pod maskou oveľa príťažlivejšej národoveckej outer appearance, prevzala reformovaná SNS. Z jej „národoveckosti“ pritom zostalo rovnako málo, ako u KDH kresťanskosti. Ako len krásne a rozvážne Danko rečnil počas predvolebnej kampane! Ten istý Danko však dnes odporúča, aby sa študenti základných a stredných škôl povinne zúčastňovali exkurzií do Oswiencimu a na pamätné miesta protikomunistického odboja, t.j. aby sme naše deti indoktrinovali antikomunistickou propagandou. Návštevy Oswiencimu deťmi a dorastom s väčšinovo ešte nesformovanými svetonázorom a psychikou, naopak vnášajú do duševného rozvoja osobnosti obrovskú traumu a disharmóniu. Kým človek rastie, je nevyhnutné mu ukázať čo najviac z krás a nádhery a lásky tohto sveta, aby si ho zamiloval a vytvoril zodpovedajúco konštruktívny a proaktívny prístup k životu. Súčasná pop-kultúra, hudba a kinematograf, ako aj návštevy a v svojej podstate skrytá propaganda treťoríšskych praktík v podobe exkurzií do Oswiencimu, však pôsobia na ľudskú, obzvlášť detskú a dorasteneckú, psychiku nanajvýš deštruktívne.

To, že Danko a súčasná SNS zároveň neguje socialistickú epochu najväčšieho civilizačného a hospodárskeho rozvoja našej Vlasti, je hlboko príznačné a jasne klasifikuje súčasnú obnovenú SNS ako krypto-sionistickú stranu, dirigovanú z Vatikánu. Ukážkové sú v tejto súvislosti sústavné antikomunistické a antisocialistické invektíva R. Rafaja, inak rozhľadeného a erudovaného chlapa, v jeho blogoch na Hlavných správach.

Prečo, aby sme sa sebaprezentovali alebo sebarealizovali, či už v politike alebo politickej publicistike, je nám neustále nanucovaný zúrivý antikomunizmus, ktorý sa dokonca – čo je už vonkoncom prekvapivé – snúbi s dnešným proputinským rusofilstvom? Prečo musíme vždy v histórii našej krajiny, aj seba samotných niečo negovať, nenávidieť, zavrhovať? Prečo nás nútia nenávidieť seba samých? Prečo nás nútia ponižovať seba samotných a neustále si hádzať popol na hlavu?

Keď nám neustále propagujú anglické a západné vzory, prečo by sme si z všetkých tých sračiek nemohli osvojiť aspoň túto – Right or wrong, my country!

Docent Staněk hovorí – „Slovensko má unikálnu skúsenosť tak s plánovaným hospodárstvom, ako aj s kapitalistickou trhovou a transformačnou ekonomikou. Musíme tieto naše skúsenosti a znalosti zúročiť“

V tejto súvislosti je pozoruhodné, že po zostavení novej vlády Danko letel spolu s Bugárom k pápežovi, ktorý špeciálne pre nich organizoval v dvojtýždennom predstihu vatikánsku recepciu pri príležitosti štátneho sviatku SR – dňa svätých Cyrila a Metoda. Navyše Slovenská republika prebrala predsedníctvo v EU 1. júla, a 5. júla Slovensko slávi deň sv. Cyrila a Metoda. Predbiehajúc udalosti povieme len, že ide o hru na úrovni symboliky, zrozumiteľnej len tým, ktorí vedia, kto v skutočnosti boli svätí Cyril a Metod. Príbeh o slovanských apoštoloch je totiž najdôležitejším elementom psycho-egregoriálnej matrice, ktorá na konceptuálne-svetonázorovej úrovni stelesňuje „koncepčnú“, t.j. svetonázorovú nadvládu Vatikánu nad Slovenskom a západnými Slovanmi vo všeobecnosti. Skutočnosť, že SR preberá predsedníctvo nad EU práve na pozadí „cyrilo-metodského“ sviatku, môže symbolizovať, že nastávajúca predsednícka krajina EU sa sotva zmôže na samostatnú politiku, keď nie je ideologicky ani historicky „suverénna“, kompetentná ani sebestačná. V ideologickej a konceptuálnej rovine sú zatiaľ tak SNS, ako aj ĽSNS a cirkev v područí Vatikánu, tudíž aj nástrojom jeho globálnej politiky. S ohľadom na antihumánnosť a apokalyptickosť poslednej sa teda naši dnešní národovci, obzvlášť po odstavení a ostrakizácií takých kádrov, ako Belousovová, premenili skôr na hrobárov národa a tých, ktorých v ruštine volajú prisposoblency.

Veľmi zaujímavou partajou je ĽSNS. Zachovávajúc našu vernosť neštandardnému analytickému prístupu, odmyslime si teraz súčasnú – priam skvelú – politickú perspektívu tejto strany a vráťme sa do obdobia, kedy sa agenda a profil Mariana Kotlebu a jeho Pospolitosti ešte len formoval. V princípe sa z pohľadu DVTR dajú veľmi efektívne porovnávať metódy riadenia strán, ako je Kotlebova, s riadením a politickou inštrumentalizáciou futbalových klubov, obzvlášť ich fanúšikov. V svojich skromných začiatkoch pozostávala hlavná agenda „kotlebovcov“ z toho, že demonštrovali a organizovali pochody nespokojnosti proti rómskym komunitám a pri príležitosti výročí a pamätných udalostí s väzbou na vojnový Tisov štát. Nekomentujem tu ich ideológiu, ktorá je samostatná záležitosť. Zaujíma ma druhé.

Keďže počas týchto akcií spravidla dochádzalo k menším nekontrolovateľným potýčkam, spravidla sa končili zásahom polície a zabásnutím buď osobne Kotlebu, alebo viacerých jeho mladistvých prívržencov. Rovnako však platí, že vždy a všade boli čoskoro prepustení – na kauciu. Odkiaľ mali mladiství a príjmovo nesebestační „kotlebovci“ vždy nevyhnutné peniaze na kaucie či organizovanie svojich podujatí? Odkiaľ majú futbaloví fanúšici (a o úrovni ich kultúry sme mali možnosť sa presvedčiť počas nedávnych majstrovstiev vo Francúzsku) vždy peniaze na letenky, hotely a futbalové zápasy? Kto ich vysekáva, vulgárne hovoriac, neustále zo sračiek?

Je zrejmé, že tak v prípade svetového futbalu, ako aj našej domácej ĽSNS, ide o veľmi seriózne projekty, ktoré sa tešia nevyhnutnému patronátu a ochrane oveľa vplyvnejších, koordinujúcich síl.

V prípade ĽSNS je to sionizmus. V systéme zvrátenej západnej morálky, kedy „najefektívnejšia reklama je negatívna/čierna reklama“, sa neustály Kiskov nápor na demonizáciu „kotlebovcov“ (náš P-Resident of CIA si neodpustí žiadnu príležitosť, aby nespomenul „kotlebových fašistov“, hoci sám pre medzinárodný fašizmus robí skrz svoje bratríčkovanie s Porošenkom a Allbrighteovou nesmierne viac – pozn.aut.) dá vysvetliť aj ako kryptoreklama kotlebovcov. Ruka ruku myje, či ako sa to vraví. Jednou rukou proti čertovi brojím, druhou ho prikrmujem.

Pritom samotní „kotlebovci“ sú svojim spôsobom úprimní a v svojej pravde presvedčení ľudia. Ako všade, i tu platí – „Každý mierou svojho chápania pracuje pre seba, a mierou svojho NE-chápania pre toho, kto chápe viac, ako on“.

„Niektoré veci sú nám neznáme nie preto, lebo naše chápanie je slabé, ale preto, že tieto veci nepatria do okruhu našich znalostí“.

Autor článku sa mal možnosť pred dvomi rokmi zoznámiť s jedným Kotlebovým spolupracovníkom z najbližšieho okruhu, a s uznanlivosťou musím povedať, že išlo o veľmi erudovaného mladého človeka, medzinárodného právnika, člena arbitrážneho súdu. Zároveň predstavoval „ľudácke“ mládežnícke združenie „Jednota slovenskej mládeže“ a bol známy ako Kotlebov speech-writer. Zakamuflovaný „gardistický dvojkríž“ na logu jeho vizitky som si všimol až neskôr. Nechcem teraz absolútne vnikať do ideologických a politických záležitostí, vrátane mojich subjektívnych pocitov ohľadne ĽSNS, ale z čiste logickej stránky ma už vtedy ako mladého novinára zaujímalo, ako je možné, že taký erudovaný mladý právnik s vynikajúcim spoločenským postavením a perspektívnymi kariérnymi vyhliadkami má guráž venovať sa vo voľnom čase takým „problematickým“ z pohľadu prevládajúcej spoločenskej morálky aktivitám, ako je ideologická podpora Kotlebu a spol. Za normálnych okolností by sa tieto dva aspekty činnosti mladého právnika dali ťažko snúbiť dohromady, znamenalo by to bezprostredné ohrozenie kariéry aj spoločenskej reputácie. A vtedy mi svitlo…

Spoločenské aj trestnoprávne krytie tomuto mladíkovi, ako aj kotlebovmu hnutiu všeobecne zabezpečuje človek, ktorý je „krstným otcom“ žilinského regiónu. Práve na hlavnom žilinskom námestí má totiž spomínaný Kotlebov pomocník (mená neuvádzam, chcel by som si ešte, s dovolením GP, trochu požiť na tejto hriešnej zemi…) kanceláriu, pričom nanajvýš reprezentatívnu. Týmto človekom je George Trabelssie.

George Trabelssie je údajne z Libanonu, ale jeho dlhoročné aktivity na Slovensku v oblasti developerstva, stavebníctva a lobbizmu veľmi výrečných politických štruktúr z neho robia – aj bez posadnutosti konšpirológiou – dokonalého kandidáta na funkciu agenta sionizmu na Slovensku.

Jeho developerské konzorcium premenilo Žilinu na nepoznanie. Trabelssie dlhé roky spolupracoval so Slotom, a pravdepodobne aj finančne pomáhal starej SNS. Z terajšieho vývoja je vidieť, že sionizmus sa na Slovensku definitívne preorientoval na radikálov, národovci prešli splna pod kontrolu Vatikánu a zaplnili vákuum po zdiskreditovanej KDH. Práve z Trabelssieho iniciatívy došlo k výstavbe obrích nákupných stredísk „Aupark“ (názov jedného z početných barov, resp. klubov tohto nákupného centra, vysvietený na čelnej vonkajšej stene komlexu, znie „Golem“ – pozn. aut.) a „Mirage“ priamo v centre mesta, čo bolo spojené s nenávratným zničením veľmi hodnotných historických budov a drakonickou zmenou v municipálnej urbanistike. Naviac bolo postavených niekoľko výškových budov a obytných centier vysokej úrovne (v každom väčšom meste na Slovensku vidíme niečo podobné), ktoré – akousi čudnou náhodou – prakticky nie sú obývané.

Posúďte sami, keby ste boli developerom, stavali by ste snáď obrovské a nákladné bytové komplexy s tým, že nemáte istotu v neskoršom dopyte po týchto nehnuteľnostiach? Ba čo viac, niekedy vzniká dojem, že obrovské a pre bežného Slováka nedosiahnuteľné ceny nehnuteľností v týchto nových komlexoch a priori vylučujú možnosť, že budú v dohľadnej dobe masovo obývané. Niečo podobné som zažil počas štúdijného pobytu v Číne, kde som sa dozvedel, že centrálna vláda vybudovala za posledných 10 rokov vyše tucta neobývaných veľkomiest s mnohomiliónovou kapacitou v prevažne západných, a dnes riedko osídlených provinciách krajiny. Sú to tzv. „rezervné sídlené miesta“ pre budúcnosť, kedy sa má predvídateľne zmeniť klíma a môže dôjsť k zodpovedajúcej migrácii.

S ohľadom na to, čo sme uviedli o Kissingerovej predpovedi pre Izrael a deštrukčnými plánmi sionizmu v krajinách svätoštefanskej koruny, sa nám existencia týchto zjavne „stratových“ projektov už nejaví taká nezmyselná, však? Tento scénar a takáto hypotéza vonkoncom nie je nemožná, ak uvážime, že práve medzinárodné sionistické hnutie a izraelské rozviedky podporovali neonacistické hnutie na Ukrajine prakticky od vzniku nezávisého postsovietskeho štátu. Viac pozri v článku „O úlohe zahraničných rozviedok v organizácii „euromajdanu“ na Ukrajine“ –

Ďalšie materiály sa pripravujú.

Schválne som nechal predošlý materiál trochu „odležať“, skôr než som sa pustil do záveru našej štúdie. Človek trochu vyhodnotí priebežné reakcie čitateľov a sformuluje v súlade s tým plán, ako  komponovať záver. V danom prípade sa však politické procesy odohrávajú s takou rýchlosťou, že naša štúdia zároveň spĺňa funkciu komentára tečúcich udalostí. Ktoré prekvapivo potvrdzujú platnosť mnohých našich záverov z predošlých častí ohľadne situácie aj očakávaného vývoja na Slovensku. Pôvodne som plánoval venovať sa ešte otázke Fica, pomerov v „SMERE“ a bližšiemu konkretizovaniu mnohorakých aspektov druhej zmyslovej úrovne, ktoré dodatočne vyjasňujú obraz vo veci štátneho sprisahania na Slovensku.

V mnohom som bol náchylný tak spraviť pod dojmom rozprúdivšej sa diskusie tu:

Nakoniec som sa rozhodol v záverečnej časti rozprávať o úplne iných veciach, než je márna snaha presvedčiť našich zarytých pravdoláskarov o tom, že to Fico môže myslieť dobre. Dobre sa tej úlohy zhostili Taurus a Hox z leva-netu v horeuvedenej diskusii, za čo im vrele ďakujem. Obmedzím sa pre začiatok len na poukázanie viacerých smerodajných udalostí z vývoja posledných dní,  potvrdzujúcich správnosť našich záverov ohľadne budúcnosti strednej Európy.

V prvom rade sa jedná o článok v Financial Times. „FT“ sú noviny v gescii GP. GP nám oficiálne odkazuje, že „čaša trpezlivosti“ kolektívneho Západu ohľadne krajín V4 preteká. Anglosaskú politiku „biča a koláča“ prakticky súčasne s „FT“ voči Slovensku doplnil (zrejme – koláčom) prezident Obama, keď zaslal Kiskovi osobný telegram. V danej súvislosti sa namiesto vyslovenia vlastného úsudku obmedzím na slová generála ruského, ešte predrevolučného Generálneho štábu, Jedrichina – van Damma, ktorý povedal – Nie je nič horšie nad nepriateľstvo s Anglosasom. Okrem priateľstva s ním.

Ešteže sme stihli predtým uverejniť štúdiu o Mníchove ako spúšťači Druhej svetovej vojny. Nuž, terajšia situácia doslova zaváňa Mníchovom. Západ nám chce znovu klásť ultimáta.

Posledné správy hlásia, že Američania uvalili sankcie na firmu, pracujúcu na dostavbe jadrových reaktorov v Mochovciach. To je priama bezpečnostno-strategická výzva Slovensku, týkajúca sa zabezpečenia našej budúcej energetickej bezpečnosti a sebestačnosti. Je len a len na nás, ako na ňu zareagujeme. Nebudeme môcť na ňu nezareagovať. Je to zároveň aj moment pravdy, pretože práve podľa reakcií politikov a vládnych činiteľov bezchybne zistíme, kto je za to, aby sa Slovensko zrieklo „letenky do budúcnosti“ a servilne sa podriadilo diktátu USA, alebo za hájenie suverénneho práva krajiny dobudovať si svoje energetické kapacity.

Rovnako sa potvrdili naše predpovede ohľadne Lajčáka a jeho priamej angažovanosti tak vo veci globálneho, Sorosom podporovaného projektu riadenej migrácie a pretvorenia Európy na chalifát, ako aj vo veci štátneho sprisahania na Slovensku. Práve teraz všetci odkrývajú karty, a pre každého svedomitého analytika je to vďačná príležitosť namaľovať kontúry vnútropolitického zápasu novými farbami a „aktualizovať databázu“. V predchádzajúcich častiach sme hovorili o tom, že práve Lajčák stelesňuje vnútrostranícku opozíciu voči Ficovi v SMERE, a že je kľúčovou figúrou v akcii „Migranti – 2.0“ pre rok 2016. Uviedli sme, že pre migrantskú inváziu sa tentokrát pripravuje alternatívna trasa – Albánsko, Macedónsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina. A čo urobil Lajčák, ktorý mal na Medziparlamentnej konferencii o Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ a Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike v Bratislave jedinečnú príležitosť predstaviť autentickú, slovenskú víziu budúcej zahraničnej politiky EÚ tak, aby čo najviac odzrkadľovala slovenské záujmy a slovenský pohľad na budúcnosť EU ako globálneho hráča? Odpoveď všetci poznáme. Citujeme Lajčáka doslovne: „Rozširovanie EÚ je strategická investícia do jej bezpečnosti a prosperity a bez západného Balkánu nebude európsky projekt kompletný“.

Nuž, pán Lajčák s jeho vzdelaním a praxou nemôže nevedieť, že absolútna väčšina obyvateľov EU si nepraje rozširovanie Európy, ktorá je po uši vo vlastných problémoch. Obzvlášť, ak novopristupujúce subjekty – či už na Balkáne, alebo v krajinách Lajčákom tak podporovaného „Východného partnerstva“ – európske štandardy spĺňajú len v minimálnej miere. A rovnako je nemožné, aby si minister zahraničných vecí Slovenskej republiky na podobnom podujatí mohol vytipovať v rámci „idey“ pre EU tak spornú záležitosť, ako rozširovanie na Balkán, z vlastnej vôle. Nedávno zverejnené dokumenty o Sorosovi, vrátane tých, ktoré ozrejmujú jeho väzby na Lajčáka, však tento problém dokonale vysvetľujú. Rovnako je pochopiteľná absolútne prekvapivá ústretovosť Mogheriniovej, ktorá vyhlásila, že – čudnou zhodou okolnosti práve teraz – je na Balkáne pokrok doslova nepredstaviteľný. Podľa tejto ich logiky nemá teda EU teraz v rovine zahraničnej politiky nič lepšie na starosti, než ponúkať asociované či akékoľvek plnoprávne členstvo problémovým štátom juhovýchodnej Európy, ktoré zhodou okolností majú na svojom území fúru migrantov, alebo sú ako Bosna už moslimské… Lajčáka ani Mogheriniovú netrápi, že ich prvoradou úlohou by malo byť hľadanie spôsobov, ako sa vymaniť spod diktátu USA, opierajúc sa o zrelé spoločenské informačné pole a prevládajúce verejné nálady v krajinách EU, tak, aby sa dosiahla zdravá kontinentálna spolupráca EU a Euroázijskej únie. Lajčák nevyužil príležitosť, aby na celoeurópskej úrovni jasne a nepriestrelne kritizoval sankcie, v dôsledku ktorých vzájomný obchod Nemecka a Ruska klesol o 40%. Najlepšie na takom vyhlásení by bolo to, že by mu nielenže prešlo, ale aj sa automaticky „samolegalizovalo“. Jednoznačné odsúdenie protiruských sankcií Lajčákom by malo bezpochyby neporovnateľne väčšiu váhu na pozadí prepadu CDU vo voľbách v Meklenbursku-Pomoransku a iných bývalých oblastiach NDR.

Lajčák nič z toho nespravil.

Namiesto toho sa prejavil a dodatočne potvrdil skutočnosť, že je agentom Sorosa a Anglosasov. Dokonale zlyhal ako diplomat aj ako osoba. A všetko preto, lebo jeho osobné záujmy sú preň viac, ako záujmy SR a Európy. Lajčák sa chce stať Generálnym sekretárom OSN a snaží sa čo najviac vyhovieť atlantistom, zatiaľ čo Fico sa snaží jeho kandidatúru presadiť skrze Putina. Prečo to Fico robí? Aby získal Lajčáka na svoju stranu. Elity sú nepoučiteľné. Pôjdu s Tebou len, ak si budú myslieť, že Ty si sila. Fico vie, že Putin dokáže presadiť Lajčáka za šéfa OSN, zatiaľ čo sľuby Lajčákovi od Západu sa najskôr ukážu ako prázdne. Lajčák bol totiž jedným z perspektívnych kandidátov na post Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorý namiesto neho získala Mogheriniová. Pochopia konečne naše zapredané a „západocentricky“ zmýšľajúce elity, že z pohľadu Západu sme hovno, ktoré neradno pripustiť k pákam globálnej politiky? Že radšej túto funkciu zveria nejakej talianskej ženskej, než Slovákovi s diplomom MGIMO? Vidíte, nakoľko zložitá je politická hra Fica? On nemá tú možnosť ako ja – sadnúť si a napísať rovno, ako sa veci majú. Preto, milí Fico-bijci, pamätajte na Kristovu záveť „Nesúď a nebudeš súdený…“

Naviac sa Lajčák zaskvel ešte v jednom nedávnom expozé. Počas pracovnej cesty do Bukurešti, kde rozprával o „jednej histórii“ medzi SR a Rumunskom, odhalil v centre mesta bustu Alexandrovi Dubčekovi. Táto správa z dielne TASR je symbolická. Alexander Dubček sa bezalternatívne viaže na „Pražskú jar“ 1968, o ktorej sme nedávno písali na stránkach NWOO. Socha Dubčekovi, ktorú Lajčák ako hypotetický agent vplyvu Anglosasov a sionistov odhalil, mohla niesť v sebe ten zmyslový a emočný zámer, ktorý spájajú s Dubčekom Lajčákovi koordinátori a autori globálnej politiky. Čiže, z ich pohľadu – liberalizácia, sionizácia, a ak budeme odporovať – okupácia. Znie to fantasticky? Ani nie, keď si uvedomíme, že okupácia môže byť tak „tvrdá“ (vojskami NATO), ako aj mäkká (migranti z Bosny). Teoreticky sa Slovensko sa môže dočkať tvrdej okupácie podľa Zmluvy NATO o zásahu jednotiek aliancie v prípade krízového a nebezpečného vývoja v jednej z členských krajín. Ak sa aj naďalej bude Kotleba a Matovič realizovať, kde máme záruku, že sionistické médiá, ktoré väčšinu pravicových a „extrémistických“ (dokonca aj nemecká AfD…) hnutí v Európe vykresľujú ako pro-putinské, neroztrúbia do sveta, že Slovensko sa v dôsledku pôsobenia proputinskej propagandy dostalo na pokraj fašistického prevratu, a podobne Biľakovcom začne volať po intervencii NATO? V prípade vyvolania chaosu koordinovaným úsilím opozície a kriminogénnou chaotizáciou, útokmi a šokujúcim násilím sa takéhoto scenára môžeme dočkať dřív, než řeknete „borúvkovej koláč“. Odkaz pre dnešok na pozadí ultimáta „Financial Times“ krajinám V4 vcelku jasný. Ba čo viac, po takejto „okupácii“ priam bytostne túžia takí jedinci, ako Šebej, Hríb a spol, lebo vnímajú v americkej prítomnosti vo Východnej Európe jedinú záruku pokračovania ich vplyvu a ktovie, či nie aj osobného prežitia. Tí zmrdi chápu, že ľudia majú už ich lží dosť, a popri čiste materiálnej zainteresovanosti v pokračovaní svojej vlastizradnej činnosti NANAJVÝŠ ŤAŽKO A OSOBNE PREHĹTAJÚ FAKT, že ich dnešné oveľa konkurencieschopnejšie alternatívne médiá ničia na všetkých fronotch. Poznám Šebeja dosť dobre na to, aby som sa presvedčil, že je to totálne bezcharakterný psychotrockista, ktorý je navyše veľmi pomstychtivý, vzťahovačný a zamilovaný sám do seba. Je veľmi pomstychtivý. Hrá prím v skutočnej fašizácii Slovenska. Šebej je jeden z najväčších a najškodlivejších slovenských fašistov a rusofóbov.

Fašizmus:  Rituálne spečatené spojenectvo štátnej moci s domácim a zahraničným veľkokapitálom za účelom zastrašovania a vykorisťovania väčšiny obyvateľstva MENŠINOU.

Nacizmus: Pokročilé štádium fašizmu, charakterizované získaním fašistickým jadrom na svoju stranu pasívnej VÄČŠINY prostredníctvom masovej ideologickej indoktrinácie, fanatizácie a militarizácie.

SPOLOČNÝM ZNAKOM OBIDVOCH TÝCHTO EURÓPSKYCH IDEOLÓGII JE ZÚRIVÁ ANIMÁLNA RUSOFÓBIA. T.J. AJ SLOVANO-FÓBIA.

Vôbec prakticky všetci (medializovaní) účastníci konferencie zo slovenskej strany sa ukázali ako šašovia a pajáci. Čo iného si o nich a o spoločenských pomeroch v polokolónii menom „Slovenská republika“ mohli pomyslieť západoeurópski kolegovia, keď namiesto vízie a reálnych rozvojových modelov (docenta Staněka zrejme znovu organizátori nepozvali) im slovenskí účastníci takého nízkeho morálneho profilu a intelektuálnych schopností ako Šebej hovorili nasledovné:

„Problém migrácie nemožno prenechať na stredomorských krajinách. Je to náš spoločný problém“   „Ruský prezident Vladimir Putin vie presne, že ľudia, ktorí ničomu neveria a neveria ani sami sebe, sa podvolia hocičomu. Aj preto dlhý európsky mier závisí od prítomnosti amerických vojsk a Európa by bez tejto vojenskej sily nezažila tak dlhé obdobie mieru.“

„My, ktorí sme väčšinu života strávili na zlej strane železnej opony, to vieme. Moja generácia preto vníma slobodu a demokraciu ako výnimočný dar, za ktorý treba byť vďačný a je mi úprimne ľúto, že je stále viac mladých ľudí, ktorí by radi koleso dejín vrátili späť“

„Avšak americký izolacionizmus pre Európu vždy znamenal problémy“

Svoje karty odhalil aj podpredseda NR SR Anton Hrnko, keď vychvaľoval toho mrzkého trockistu Šebeja slovami:

„Vďaka schopnostiam Františka Šebeja sa nám podarilo dosiahnuť kompromisný text pre všetkých“

Neboli ste to snáď Vy, pán Hrnko, ktorý ste sa pred dvomi mesiacmi štylizoval do pozície mravokárcu národa a roztruboval o „cyrilometodskej tradícii“, ktorú hodno oživiť a inkorporovať do agendy EU? Neboli ste to snáď Vy, ktorý slovami – Panebože, prečo dovolíš, že niečo tak hlúpe je na slovenskom internete uverejňované – sa chrapúnsky pokúsil ohovárať môj vlastný výskum o Cyrilovi a Metodovi na Hlavných Správach, pretože Vám ani Vašim historikom nepasuje do krámu a znemožňuje politickú inštrumentalizáciu cyrilometodského mýtu? A nie je snáď Vaše terajšie pätolizačské jednanie v prospech atlantistov a sionistov bezalternatívnou negáciou akejkoľvek kresťanskej a morálnej podstaty Vašej politiky?

Z udalostí minulých dní, obzvlášť s väzbou na Lajčáka, som mal dokonca menšie déjá-vu. V priamej nadväznosti na náš domáci bratislavský „jarmok márnosti“ sa mi vybavili dve nezabudnuteľné scény z „Krstného otca“, totiž keď starý a chradnúci don vysvetľuje Michaelovi Corleonemu, že prvý človek z „rodiny“, kto po jeho, dona, smrti príde s návrhom organizovať stretnutie s ostatnými newyorskými rodinami za účelom stanovenia nového „status quo“ – ten aj bude zradca. Michael aj Tom Hagen boli presvedčení, že to bude donov „tvrďas“ tučko Clemenza. Bol to však vysoký, tichý a zdvorilý Tessio, pretože – ako povedal Michael – Tessio je inteligentnejší. Neverí v to, že by som mohol vyhrať.  Nuž teda, ktovie, či to s týmto novým divadlom nedopadne, ako v závere „Krstného otca“, keď Michael (Fico) spustí po „pohrebe starého Dona“ (USA – pozn.aut.) akciu, z ktorej ani pre Tessia, ani pre Barziniho, ani pre sraľa Carla nebola rezervovaná spiatočná letenka. Nechal som sa však uniesť. Ideme ďalej.

Zaujímavá a pre bezpečnosť Slovenska veľmi výpovedná akcia sa odohrala s bývalým ministrom obrany Glváčom v Rakúsku. Osobne mi je o ňom známe len to, že za svojho úradovania sa nijako nesnažil vybočovať z oficiálnej protiruskej doktríny NATO a schvaľoval absolútne zbytočné nákupy amerického vojenského zariadenia. Nie bez jeho prispenia sa na Slovensku sformovalo koordinačné stredisko NATO pri Tatrách a v Bratislave.. O tom, aké pomery panujú na slovenskom ministerstve obrany, a nakoľko je tento príklad ukážkový pre ilustráciu konkrétnych mechanizmov realizácie protificovského sprisahania a štátneho prevratu na Slovensku, snáď vypovie nasledovná osobná skúsenosť. Osobne poznám mnohých z „mladej gardy“, ktorí sa vylodili na MO za posledných 5 rokov. Väčšina z nich predtým pôsobila na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici. Konkrétne napr. ide o bývalého štátneho tajomníka MO SR R. Ondrejcsáka, ktorý na spomínanej FPVMV vykonával funkciu doktoranda. Bol som na pár jeho prednáškach a môžem so zadosťučinením povedať, že som si z nich nezapamätal absolútne nič a že na mňa pán Ondrejcsák zapôsobil asi tak, ako pôsobil na ľudí Major Major Major z „Hlavy XXII“. Ten tiež zanechával v ľuďoch nezahladiteľný dojem tým, že nevyvolával absolútne žiaden dojem… Nuž, zrejme však kádrováci MO SR sú profesionálni diagnostickí psychológovia, ktorí bezchybne určili jeho pre mňa skryté tajné superschopnosti, keďže ho z pozície univerzitného doktorka hneď vyšvihli do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva obrany SR. A takých prípadov, kedy na zodpovedné posty v rezorte obrany menovali absolútne nekompetentných ľudí, ktorí ani len nevedia poriadne, ako, kedy a prečo prebiehali napoleonské vojny,  môžem menovať viac. V skutočnosti sa naše kľúčové ministerstvá stali rukojemníkmi tohto „atlantistického kádrového výsadku“, keďže všetci títo „akademici“ z fakulty UMB, ktorá bola pôvodne vytvorená v deväťdesiatych rokoch s účelom slúžiť liahňou vlastných profesionálnych diplomatických kádrov, sú a boli napojené na lobbystické štruktúry NATO a Západu – predovšetkým hovorím o Slovenskej atlantickej komisii. Jej dlhoročným predsedom nebol nik iný, ako ďalší ex-štátny tajomník MO SR, dnešný Veľvyslanec v Maďarsku Rastislav Káčer. Cez tieto odkazy ( zistíte viac tak o R. Káčerovi, ako aj úspechoch rezortu obrany pod vedením týchto „atlantistov“. Prečo tak zoširoka opisujem práve MO SR? Lebo práve tamojšie pomery vystihujú mieru, do akej je SMER ponorený v protificovskom sprisahaní, a do akej je obmedzená reálna slovenská suverenita. Všetky tieto krásne (v skutočnosti – nanajvýš neprofesionálne a priamo ohrozujúce bezpečnosť štátu) počiny totiž boli kryté autoritou ministra obrany Glváča. Ale Glváč je predsa SMER-ák, ako je teda možné, že realizuje politiku, ktorá je v rozpore so záujmami Slovenska tak, ako nám ich prezentuje Fico? Je snáď aj toto Ficova chyba? Sú snáď všetky tieto kádrové rozhodnutia na MO SR normálne, resp. nahodilé? Toto je reálna demonštrácia mechanizmov, ktoré stelesňujú žalostný nedostatok vlastnej suverenity SR. Toto je potvrdenie o angažovanosti Glváča v protificovskom sprisahaní v SMERE. O tom, ako profesionálne sú dnes vedené obranné rezorty „európskych mocností“ pod velením týchto neo-atlantistov (a SR sa im v tomto zmysle možno čoskoro začne podobať, ČR už v tomto prekonala svoj Peak… :)  nám najlepšie svedectvo podájú tieto fotky, zachycujúce „european ministers of defence having a cosy chat“:

Nuž, pán Glváč, ak Vám to zatiaľ nedošlo, skrz Vašu skromnú osobu, zapletenú do tej „čudnej“ prestrelky v Rakúsku, je slovenským elitám a účastníkom protificovského sprisahania poslaný odkaz… Od nikoho iného, ako GP. Pretože incident medializovalo najskôr nemecké médium „Die Welt“, ktoré, podobne francúzskemu „Le Monde“ či „Financial Times“, je pod krídlom GP. Je príznačné, že v pôvodnej správe „Die Welt“ sa prítomnosť slovenského exministra obrany Glváča nespomína. Rovnako, ako sa prakticky nespomínalo výročie začiatku Druhej svetovej vojny 1. septembra, kterážto udalosť zostala akoby mimo hlavnej pozornosti médií. A to pritom, že téma Druhej svetovej je dodnes jednou z najobľúbenejších a najdiskutovanejších v globálnom informačnom poli. Takéto zamlčiavanie Glváčovej prítomnosti novinami „Die Welt“, napriek jeho fcb-statusom o danom incidente, sa nám javí ako nanajvýš príznačné. Iní novinári by sa takejto zhody boli okamžite chopili a vyspovedali Glváča priamo na mieste.

Viete, spomínam v tejto súvislosti na slová V. Pjakina z jeho komentára o bojových udalostiach z krymsko-ukrajinskej hranice spred mesiaca. Pjakin uviedol, že v rozpore s dlhoročným zvykom západných médií v predvečer 8. augusta uvádzať antiruské litánie v konotácii na preukázateľne (aj potvrdenú európskymi štruktúrami) gruzínsku agresiu proti Južnému Osetsku z 8.8.2008, sa tento rok dodržiaval ohľadne tejto udalosti čudný „rádiový kľud“. Vysvetlil to tým, že krátko na to sa uskutočnila vojenská provokácia SBU na krymskej hranici, v dôsledku čoho bola zadržaná skupina ukrajinských diverzantov v ruských vojenských uniformách a zahynuli dvaja ruskí vojaci. Čiže podobné „rádiové ticho“ môže – a častokrát aj znamená – ticho pred búrkou, ako bolo v prípade týchto krymských „Gliwice“. Viete, v histórii je tomu viacero analógií. V svojom prejave v Reichstagu o medzinárodno-politickej a vnútornej situácii zo 14. júna 1941 Hitler taktiež ani slovom nespomenul Sovietsky zväz, ktorý zjednotená európska armáda napadla o týždeň neskôr.

Ako to vlastne bolo s tou prestrelkou v Kaprune? Glváč nám celý incident líči nie bez vzrušenia. Keď obedoval v reštaurácii rakúskeho mesta Kaprun na polceste medzi Innsbruckom a Salzburgom, stal sa svedkom scény, ktorej opis sa rôzni aj v pôvodnom znení „Welt“, ktorá udáva a porovnáva dve verzie. Podľa prvej – oficiálnej – mal údajne strieľať zo vzduchovky 65-ročný opitý Rakúšan, ktorý mal nezhody so sýrskym majiteľom neďalekého podniku kvôli jeho otváracím hodinám. Podľa policajného hlásenia aj správy „Welt“ mal Rakúšan, ktorý pri zatknutí policajným komandom, sprevádzaným rakúskou televíziou, vykrikoval „Nebojte sa, som Rakúšan“, strieľať na Sýrčana zo svojho balkóna, približne 50 m od miesta, kde obedoval Glváč, ak máme veriť jeho líčeniu situácie. Polícia ho obvinila z pokusu o vraždu, zadržaný neskôr uviedol, že si nič nepamätá. Polícia stanovila silnú alkoholizáciu obvineného v čase spáchania útoku. Je výslovne zdôrazňované, že policajné vyšetrovanie pokračuje. Týmto sa na podvedomej úrovni vštepuje myšlienka, že celá vec ešte nie je vyjasnená.  Nato však „Welt“ cituje verziu samotného Sýrčana, ktorý tvrdil, že rakúsky strelec-penzista sa najprv s ním pohádal na ulici, nato vošiel do jeho bytu a neskôr začal strieľať na ľudí, sediacich na terase jeho podniku. To už je čo povedať na silne alkoholizovaného starého dedka! Ktorý mal podľa policajnej správy po tom všetkom prísť k sebe domov a úplne nonšalantne akože „schovať“ kompromitujúcu vzduchovku pod matrac.

Pri streľbe boli poškodené autá, priparkované u Sýrčanovho podniku, nik nebol zranený. Čudný frmol pre pár rán zo vzduchovky opitého rakúskeho dedka, nemyslíte?

Nuž, v skratke ide o to, že slovenským elitám, zapleteným do protificovského sprisahania, bol skrze Glváča poslaný jasný odkaz, že čoskoro môže nastať v ich bezprostrednej blízkosti úplne nová realita. Prizvukovaná skutočnosť, že prípad sa ešte prešetruje, znamená, že GP momentálne ešte nevie, ako sa má rozhadnúť s ohľadom na najbližšiu budúcnosť Strednej Európy. No rozhodovať sa možno bude už čoskoro, pričom Slovensko bude v pozícii oného „poor retired Austrian taken into custody“. A vonkoncom nie je vylúčené, že rozhodnutie nebude v náš prospech, keďže GP-friendly „Die Welt“ si dáva námahu a vysvetľuje absolútne nepravdepodobný príbeh, ako ho opisuje „poškodená strana“ – migranti. Pričom je zrejmé, ktorej strane „Die Welt“ nadržiava. Ako nás môžu take into custody? Pán Lajčák to predsa v Bukurešti už naznačil – 1968 naruby.

Rovnako „neblahodarnej pozornosti“ sa nám dostalo aj počas konferencie európskych mimovládnych organizácií, zorganizovanej Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja, počas ktorej bolo stanovené, že Slovensko si nedostatočne plní ciele v rámci európskej politiky udržateľného rozvoja.  Keby sme mali na kľúčových postoch vlastenecky zmýšľajúcich profesionálov, a nie kádre, tak alebo inak zatiahnuté  do protificovského sprisahania, určite by nevymeškali na domácom poli takú príležitosť aktívne hájiť reputáciu Slovenska v argumentovanej odbornej dišpute s týmito frajermi, pričom by nielen bránili takýmto nelichotivým rezolúciám, ale aj všetkými prostriedkami spochybňovali morálne práve týchto inštitúcií kázať nám tu o tom, čo je dobré a zlé. Obzvlášť po tom, keď ich vlastným pričinením Slovensko prišlo o potravinovú sebestačnosť.

Do protificovského sprisahania je zapletené – či už vinou politickej krátkozrakosti, alebo manipulácie – odoborové hnutie učiteľov, ktorých „spravodlivé snaženie“ aktívne podporuje Kiska, tvrdiaci, že „nenechá zaspať sľub vlády, že školstvo je priorita“… Prečo vždy zo všetkých vyjadrení tohto opovrhnutiahodného indivídua (každý, kto sa otvorene bratríčkuje so zločincom a fašistom Porošenkom, je pre mňa opovrhnutiahodné indivíduum – pozn.aut.) počujem toľko antipatie, toľko zbytočného štváčstva a antagonizmu voči vláde a personálne Ficovi? Nie je snáď jeho ústavne danou povinnosťou dozerať a napomáhať čo možno najefektívnejšej spolupráci všetkých vetiev štátnej moci? Prečo potom vnáša rozkol a napätie všade, kde sa ocitne a svojvoľne hazarduje s osudom republiky svojimi špinavými kšeftami s Porošenkom a inými, s prepáčením, neo-fašistami???

Poďme ďalej. Vďaka Anonymous.sk, ktorí mimochodom zdieľali aj našu s Vami, milí čitatelia, štúdiu, sa dostali na povrch správy o tom, že Kotleba a Sulík sa stretli v zahraničí, kde sa pravdepodobne dohodli vo všeobecných črtách na spoločnom postupe voči Ficovi. S ohľadom na to, že v susednej Ukrajine došlo – v termínoch A. Fursova – počas posledného Majdanu a neskoršieho štátneho prevratu k spojenectvu medzi liberálmi a nacistami, nie je zas na tejto správe tak veľa prekvapujúceho. Svedčí to len o jednom – v otázke protificovského sprisahania sú zajedno.

Toto tajné spojenectvo liberálov a kotlebovcov nám bolo navyše v uplynulých dňoch dokonale demonštrované na príklade toho, ako bola medializovaná kauza s bývalým zamestnancom ÚPN Lackom. Nie som síce odborník, ale zdá sa mi, že v percepcii radového obyvateľa je práve Lacko – poškodená strana, vyhodená z práce pre svoje pro-kotlebovské sympatie. Takpovediac, je morálnym víťazom celej kauzy. Čierna reklama v praxi. A to už nehovorím o tom, aká sionistická župma je ÚPN. Jej sionizmus je daný tým, že v skutočnosti sa zameriava výlučne na obdobie komunizmu, práve všemožná a sústavná dehonestácie socialistickej minulosti je ich raison d’etre. Nacizmu sa venujú oveľa menej, a v skutočnosti práve súčinnosťou všetkých týchto mimovládiek a médií dnes máme stav, kedy sa zaručene nič hodnotného ani pozitívneho nedozvieme o komunistickom odboji, SNP alebo výdobytkoch socializmu, ale veľa akýchsi čudne pozliepaných (nevedno, či fandiacich Nemcom, či Sovietom) správ, detailne mapujúcich zapojenie sa Slovenska do vojny na strane Nemecka, životopisy slovenských generálov a pod. Viď:

Práve SaS a ĽSNS majú v plánoch slovenského Majdanu zohrať ďalekosiahle úlohy po tom, ako „nádennícke“ OĽANO vyčerpá zmysel svojej existencie tým, že privodí pád vlády. Šlo by to o to skôr, že po odvolaní Kaliňáka by sa vnútrobezpečnostná situácia predvídateľne a dramaticky zhoršila. Podľa posledných správ však to však vyzerá, že Kaliňák ustál úder, a Matovič vyhlásil, že nateraz s protestami končí. Ten looser nezabudol dodať, že „sme tým ukázali, že občianska spoločnosť je nažive“. Práve preto, že Matovič a spol. sa ukázali ako neúspešní, musel sa Ficovi a Slovensku venovať „Financial Times“ a iní frajeri.

Odpoveď kritikom. Odpoveď Martinovi Schulzovi. Odpoveď pápežovi a Anglosasom. Odkaz kolektívnemu Západu a GP. Odpoveď ISIL. Záver a epilóg.

Predtým, než začnem, chcem poďakovať diskutérom VM a jjozef na stránke nwoo.org za trefné pripomienky. Diskutérovi VM sa vskutku ospravedlňujem za nepresnosť v záverečnej časti predošlej série ohľadne zakladateľa Mabellinského kartelu Klausa Barbiera. Je mi ľúto, že som sa pomýlil, ale písal som v zhone a bol už unavený. Za pripomienku ďakujem a odkazujem na zdroj, z ktorého som čerpal – prednáška A. Fursova o 4-m Reichu zde. Väčšinou sa v menách náckov nemýlim, hoci konieckoncov aký je v tom rozdiel, keď to nič nemení na skutočnosti, že Vatikán pomáhal nacistom zmiznúť do Južnej Ameriky a investovať kapitál do drogového biznisu? Хрен редьки не слаще… Z nacistického pohľadu investícia akurát ok, veď je to výnosný biznis a naviac pomáha zbavovať svet untermenschov.

Diskutérovi s nickom jjozef chcem povedať nasledovné – isteže, možno sa mýlim v detailoch, ale TENDENCIE som načrtol správne. A viem, že teraz, keď sme pred existenciálnou hrozbou, je nevyhnutne čo najkonsolidovanejšie sa zomknúť za jedinou pronárodnou silou, ktorú zosobňuje Fico. Niet času na politickú vyberavosť a útlocitné handrkovanie. Som a vždy som bol mimo politiku, súc normálnym radovým občanom, ale v poslednej dobe – obzvlášť od zvolenia Kisku – sa ma zmáhajú čoraz väčšie obavy a mám už dosť arogancie médií, ktoré tomuto temnému rodiacemu sa „hnedému moru“ nahrávajú a majú nás za totálnych blbcov! Mám toho dosť! Na analýzu využívam len otvorené zdroje.

Zažil som perestrojku, naviac my Rusi sme na genetickej úrovni zaočkovaní proti nacizmu a dokážeme jeho symptómy rozpoznať skôr, než iní zrejme. A na rozdiel od tej husi Zvolenskej, snaživo vykonávajúcej direktívy americkej ambasády, nebojujem s prízrakmi ako „extrémizmus“ a pod, ale konkrétne menujem ľudí a mechanizmy, ktoré sa na skutočnej fašizácii Slovenska podieľajú, a Zvolenská je nemenšou fašistkou, ako Šebej. Boj s nekonformnými mienkami je jednou z ústredných čŕt fašizmu. Fašizmus je konečným štádiom imperialistického kapitalizmu.

Čítajte staré knižky, ľudia. Ak si odmyslíme ideologické vsuvky, sú staré marxistické knižky faktograficky veľmi dobré.
Neustále napríklad, pán Jozef, apelujete na to, ako veľmi sa mýlim ohľadne Lajčáka… No nebola to snáď práve jeho manželka J. Hargašová, ktorá roku 2014 v jednom svojom expozé športovej hlásateľky si dovolila sa ukázať v štúdiu v mikine farieb americkej vlajky? Bolo to v dobe, kedy na Ukrajine prebiehala jedna z najhorších fáz post-prevratového Majdanu, kedy sa už hojne prelievala slovanská krv v susednej krajine. Iní si to nepovšimli, ale mne, ktorý som vtedy veľmi ťažko prežíval dianie na Ukrajine, to vtedy priam ranilo srdce, keďže už bolo jasné, kto stojí za Majdanom.

Chceme mi snáď povedať, že to je náhoda? Ak si myslíte, že áno, nuž ťažko si budeme rozumieť. Lebo v TV ani v tlači sa nič nezjavuje len tak. Všetko má konkrétny obsah, zmyslovú náplň a posolstvo.

A vôbec, pán jjozef, prečo si myslíte, že je štúdia nazvaná „Kontúry štátneho prevratu?“ Zo srandy určite nie, a dúfam, že mnohí skeptici, obzvlášť po mediálnych bombách posledných dní, vytriezveli z toho, čo užitoční idioti z Globseku nazývajú „bezpodmienečné zakotvenie v euroatlantickom hodnotovom priestore“. Nespĺňajú snáď nasledovné tri skutočnosti nevyhnutné podmienky pre ich klasifikovanie ako štátny prevrat?? Tieto nevyvrátiteľné skutočnosti sú:

a) Lajčákom advokované rozširovanie na Balkán…………. čítaj – bezpečnostné ohrozenie spoločnosti
b) boj s „extrémizmom“ na webe a boj proti alternatívnym médiám, pretože extrémizmus Kotlebovcov, ako sme videli – prechádza………………………čítaj – nezakrytá fašizácia spoločnosti
c) činnosť Kisku…………………………………………………………čítaj – protirečí tak „cyrilometodským“ a „veľkomoravským“, ako aj elementárnym národným a kultúrnym tradíciám; Štúr sa z Kisky nepochybne v hrobe obracia.

Ďalej – nemám čas všetko vysvetľovať, času je málo, chápete? Prehováram k tým, ktorí sa riadia zdravým rozumom a dokážu sa mobilizovať, ktorí nie sú v zajatí predsudkov a klišé. Akademik A. Fursov hovorí, že ak je v spoločnosti čo i len 10 percent „pasionárnych“ ľudí, potiahne táto menšina za sebou ostatných, VECI SA ZAČNÚ HÝBAŤ. Čo viem, tak zatiaľ máme na Slovensku akurát dezorganizovanú 10-percentú rómsku menšinu, ktorá je síce veľmi pasionárna, ale nie tak, ako by sme chceli. Ohľadne morálky a životnej filozofie dnešnej mládeže si tiež ilúzie nerobím. Zo svojho najbližšieho prostredia sa vyznám v pomeroch, aké panujú vo vysokom školstve.

Pozrite sa, pán jjozef, ak svojho času dokázal za tak lacno zradiť Gorbačov a Ševarnadze, ktorí potom reklamovali v americkej telke pizzu, dokážu to aj naši domáci „eliťáci“. Ja nehovorím, že konkrétne Lajčák je zloduch. Vôbec nie, naopak – je to vysoko inteligentný človek a profesionálny diplomat. Ale положение обязывает. Je zároveň „vyjadrovateľom“ politickej vôle mocensko-politického klanu, ktorého záujmy predstavuje. Ohľadne B. Zalu s Vami absolútne súhlasím, je morálne zbankrotovaný, ako aj Beňová. Smer je infiltrovaný a presiaknutý, a to riadne. Cure needed.

A teraz na margo Karpatskej Rusi, predstavte si nasledovné: Kyjev presmeruje svoju pozornosť na Mukačevo a Užhorod (irrelevantné, pod vplyvom akej udalosti), a začne voči nim postupovať tak, ako postupuje proti Donbassu. Okamžite tu máme kvantá utečencov. Nepripravený systém pohraničnej stráže, ktorý by tu v prípade „Kaliho“ odvolania určite bol, by v utečeneckom chaose bezpochyby prepásol aj niekoľko teroristov či profesionálnych záškodníkov, diverzantov a sabotážnikov, prúdiacich cez hranice. Teraz si predstavte, že v záujme „bezpečnosti maďarských súkmeňovcov“ Budapešť pošle vojská do Zakarpatska a medzinárodno-politická situácia sa vyhrotí. NATO z Poľska okupuje Slovensko podobne, ako Veľká Británia a ZSSR okupovali Irán roku 1941 in order to prevent german sabotage. Irán vtedy naviac fandil Nemcom, o ktorých domáci rozprávali, že bojujú s britským imperializmom. A buďte si istí, že tento zásah západné médiá zaobalia do politicky korektných a pre západné stádo (v skutočnosti sme ako spoločnosť vyspelejší, než oni…) stráviteľných formulácií a la „humanitárne bombardovanie“ a pod.

Tí zmrdi nás okradli o budúcnosť, a teraz nás chcú perzekuovať, keď sa opovažujeme ich kritizovať? Ak už nič iné, aspoň do ksichtu im chcem povedať všetko, nech si to vyžerú. Všetkým ideovým a inštitucionálne previazaným s vlastizradným vládami Dzurindu ľuďom chcem povedať, ako veľmi nimi opovrhujem. Mikloš a Dzurinda to obzvlášť ďaleko dotiahli – na poradcov ukrajinskej junty! Je to priam ukážkové pri tých kryptofašistoch. A Zvolenská očividne túži po podobnej sláve, niet sa o čom baviť. Táto medzipartajná „prebehlica“ si ešte dovoľuje na svoje transparenty tlačiť vetu – „Charakter rozhoduje“… Kráľovstvo krivých zrkadiel, prisámbohu.

Úprimne povedané, je mi veľmi – NEVYSLOVITEĽNE – nepríjemné rozoberať politiku, verte mi, prosím. Oveľa radšej sa zaoberám históriou, ktorú má Slovensko nepredstaviteľne fascinujúcu. Ale keď vidím, čo sa deje, čo mám kurva robiť? Čo mám robiť, keď NIKTO z oficiálnych politológov konštruktívne nemobilizoval informačný priestor, nebil na poplach celé dva roky, čo im hovoríme – V susednej krajine je vojna, chaos a anarchia. Táto vojna príde k nám.

Kritikom odkazujem, že ak sa Vám nepáči, čo píšem, nečítajte to, také jednoduché. Dovi-dopo. Je to môj slobodný názor duchovne slobodného človeka, ktorý miluje Slovensko. Podobne, ako ja, zmýšľa veľa z ľudí, ktorých som mal šťastie v živote poznať, a ktorí – podľa mojej skromnej mienky – tvoria skutočnú, nie snáď bratislavskú, elitu slovenského národa. Nikdy neustúpim z presvedčenia, že „elita“ je predovšetkým intelektuálna, a až potom – mocenská. A miera spravodlivosti a vyspelosti tej-ktorej spoločnosti nie je podiel LGBTi a iných úchylov v politických a mocenských zoskupeniach, ale práve čo možno najväčšie zastúpenie tejto kriticky dôležitej, pasionárnej masy obyvateľstva a možnosť projektovania jej priameho a nesprostredkovaného ideového vplyvu na ostatných. T.j. žiadne rodinkárstvo ani elitárstvo. Čo však vidíme v skutočnosti – medzinárodný mafiánsky konglomerát, tak ako ho popisuje DVTR, ktorú aj citujem preto, lebo je terminologicky adekvátnejšia, než politické vedy, ktoré som študoval 5 rokov na výške! Z akéhosi dôvodu nám Platónovu víziu „vlády filozofov“ predkladajú ako utopickú, ale život v post-, ba priam anti-kresťanskej, satanistickej, úžerníckej a lživej spoločnosti GLOBÁLNEJ BIEDY A UTRPENIA v prospech vlády 1 percenta svetového obyvateľstva nám predkladajú ako niečo normálne.

Fuck You! Kádre rozhodujú o všetkom, ako hovorieval Stalin.

Pozrite sa, nie som nohsled bratislavských kuloárov, ale vidím veľmi zreteľný a neodvratný PROBLÉM, ktorému čelí Fico aj Slovensko. Viem taktiež, že PROBLÉM, ktorému čelíme, je z veľkej, ak nie rozhodujúcej miery spôsobený šafárením a riadením sveta tými, ktorí tu žmýkali Slovensko za celé tie roky, a ich pánov v Západnej Európe a za oceánom. A taktiež viem, že už len v záujme pudu sebazáchovy musíme prestať žrať tie liberálne sračky, ktorými nás denne dopujú médiá. Sledoval som ukrajinskú krízu prakticky od jej začiatku a zodpovedne tvrdím, že na pred- aj pomajdanovom vývoji majú minimálne z polovice rozhodujúcu zásluhu práve médiá a hysterická atmosféra, ktorú vyvolali. Dnes ich vlastné redakcie sú vypaľované a zahadzované koktejlami Molotova. Musíme REÁLNE chápať reálne pozadie vecí, aby sme boli SPOĽAHLIVOU spoločenskou oporou Ficovi pri jeho kormidlovaní a navigovaní lode „Slovensko“ skrz Scyllu a Charybdu. Aj Fico, aj my pritom musíme jednať výlučne v zákonnom poli. To, čo advokuje Matovič, nie je zrelá občianska spoločnosť, ale občiansky vagabundizmus.

Moderná občianska spoločnosť koná inak: iniciuje verejné aj virtuálne zbierky podpisov, petícií, občiansko-právne spochybňuje fašizoidnú politiku Žitňanskej a spol. Ktovie, či nie aj Kiskovu legitimitu… Stačí sa pozrieť, ako zaujímavo sa to odohráva v Rakúsku, kde Norbert Hofer otvorene spochybňuje legitimitu posledného prezidenta. Vidíme, čoho sú Američania schopní v Brazílii, kde za bieleho dňa úplne sakumprásk „legitímne“ podpindosnyj parlament zosadil pokračovateľku tradícií Luly da Silvy demokraticky zvolenú prezidentku Dilmu Roussefovú. Vidíme, čoho sú schopní v Argentíne. Spolu s Čile sú tieto „dedične fašizoidné“ krajiny obľúbenou turistickou destináciou nášho nepochybne sporného prezidenta, ktorý naviac tvrdí, že s nimi „sdieľame rovnaké hodnoty“… Možno aj viac, než len hodnoty, pán Kiska – možno aj metódy.

Naopak, to, čo treba teraz robiť, je informačne ničiť túto fašistickú svoloč a dopomáhať Ficovi k tomu, aby sa stal „arbitrážnym rozhodcom“ (v terminológii V. Pjakina) medzi jednotlivými mocensko-politickými klanmi na našom území. Fico sa musí stať NEVYHNUTNÝM pre domácich aj medzinárodných aktérov súčasne. Ficovi sa to podarí, ak bude mať to, čo moc a peniaze nedokážu ovplyvniť – stabilnú voličskú podporu politicky gramotných a občiansky sebavedomých, vlastenecky zmýšľajúcich voličov. Ako Putin v Rusku, prečo by aj nie? Od Putina sa treba učiť umeniu vládnuť, tak ako od Suvorova – umeniu víťaziť. Nie nadarmo sa s ruským prezidentom nedávno stretli študenti z Eatonu.

No skutočnosť, že čeliť týmto našim domácim pinďúrom je nepríjemná a náročná, lež nevyhnutná záležitosť, ma trápi menej, než pochybnosti nad tým, či sú Slováci odhodlaní čeliť GP na najvyššej – konceptuálnej úrovni.

Pretože spoliehať sa treba vždy a výlučne na vlastné sily. Najväčšia sila a mobilizačný (ako aj obranný) potenciál nášho národa tkvie v jeho schopnosti zjednotiť sa za dobrú vec, v jeho triezvom rozume, svedomitosti a kresťanskom podvedomí. Práve tieto osnovy našej kolektívnej identity sa dnes snažia eliminovať naši skutoční nepriatelia.

Musíme vedieť, s kým máme do činenia, poznať svojho nepriateľa. Našim nepriateľom nie je Fico, nie je ním ani tak veľmi Kotleba – musíme informačne a konceptuálne čeliť samotnému GP. Každopádne – jeho „atlantistickej frakcii“ v podobe britskej kráľovskej rodiny. Čo teraz na margto V4 vyhlasujú mrzkí Schulzovia, Djisselbloemovia, Timmermansovia, Verhofstadtovia a podobní podpindosní kreténi z euroštruktúr – toť hlasná trúba práve „atlantistickej“ frakcie európskych „elít“. A keďže zvoleniu Františka predbiehalo zosadenie (jediný prípad v dejinách) Benedikta XVI a riadna dávka defamačno-diskreditačnej kampane v informačnej sfére (publikácia kompromitujúcich kníh na Vatikán – od D. Browna po bulvár, od škandálov s pedofilnými mníchmi po kauzu Bezák – pozn. aut.), je osoba nového pápeža, obzvlášť s ohľadom na jeho neslávnu minulosť ako aktívneho podporovateľa argentínskej fašistickej diktatúry v osemdesiatych rokoch minulého storočia a obzvlášť ako člena Rádu jezuitov, minimálne intrigujúca… Všetko dohromady nás to minimálne oprávňuje nastoliť otázku – nie je snáď pápež František „agentom vplyvu“ Rothschildovcov (alias Windsorovcov – viac k téme v ďalších článkoch; pozn. aut.) na Stolci svätého Petra? Jeho aktívna činnosť smerom k podkopaniu tradičnej európskej identity a predovšetkým jeho – „konšpirológmi inkriminovaná“ – úloha tvorcu jednotného globálneho náboženstva by tomu mohla nasvedčovať. Okrem toho, pápež vyriekol o Slovensku proroctvo, pozri tu: /> O novom pápežovi, ktorého menovanie bolo výsledkom „tichej revolúcie“ vo Vatikáne, veľmi podrobne a totálne zničujúco rozpráva docentka MGIMO O.N. Četverikovová tu:

Předchozí části: 

Vidím, že posledným článkom, kde som načrtol vlastné chápanie fenoménu „Véd“, som mnohým jej fanúšikom zaťal do živého – súdiac podľa vyhecovanej diskusie. Nebudem reagovať na všetky osobné invektíva proti mne, snáď len trollovi Paulovi Durhamovi odkážem – „Vyser si oko, debil! Ty, úbožiak, nikdy nič podobné nenapíšeš, tak si svoje poznámky strč vieš kam.“

Cicovi Ciciakovi a Robovi s ich smiešnymi predpokladmi, vraj pracujem ako platený agent pre GP, odkazujem nasledovné – možno sa neviem pochváliť genealógiou siahajúcou k Viliamovi Dobyvateľovi a miliardami v švajčiarskych bankách, ale mám srdce, česť a svedomie. Moja slovenská rodina obrovskou mierou prispela k pozdvihnutiu a zveľaďovaniu Slovenska, zatiaľ čo moji ruskí predkovia zanietene bojovali so zbraňou v ruke proti GP a kolektívnemu Západu, zanechali svoje podpisy na stenách zničeného Reichstagu a utreli svoje vojenské čižmy o tie ich hnusné nacistické ksichty, presne o tie!!!

„Jsme zvyklí na to, že lidé obvykle zesměšňují to, co nechápou…“

J.W. Goethe, „Faust“

„Ak chceme pochopiť podstatu všehomíra, je nevyhnutné aspoň raz v živote zanevrieť na všetky osvojené znalosti a pokúsiť sa od nuly postaviť svoju pyramídu chápania sveta…“ 

René Descartes

Nikdy nebudem nástrojom v nikoho rukách, ani sa nestotožním s tvrdením, že „nie sme pánmi svojich životov“… Moji predkovia položili životy za to, aby som mohol disponovať a budovať vlastný život ako jeho plnoprávny pán! Ja svojich predkov ani Vlasť nikdy nezradím! Pretože Vlasť, Rodina a Viera je ten najväčší poklad, ktorý mám, a ktorý stonásobne prevyšuje všetky krvavé a špinavé peniaze, ktoré by mi ktokoľvek kedykoľvek mohol ponúknuť.

Som bohatý a šťastný človek, pretože môžem skúmať tajomstvá tohto sveta, a odhaľujúc ich – byť nemenej vplyvný, ako desať Kollárov a Matovičov dohromady.

Ja pracujem len pre Vlasť, pre môjho Boha a pre môj slovanský národ! Ja s GP nespolupracujem, ale ho ničím, jasné? A ktovie, či nemám v tomto boji navrch.

A už vonkoncom nepíšem články, aby som sa niekomu zapáčil. Neponúkam jednoduché riešenia na zložité otázky, pretože pochopenie a propagácia POZNANIA vyžaduje veľké úsilie.

„Védy“ sú jednoduchou a čerstvo naservírovanou odpoveďou na nesmierne zložitý historický problém. Je to, takpovediac, „Dar Danajcov“, ktorým, ako sa píše v Biblii, neslobodno veriť. Poznanie nespočíva len v nekritickom preberaní znalostí, ale aj v ich verifikácii a podrobeniu kritike. Je to ako s matematikou – nestačí len teória, treba počítať príklady.

Védy som prestal čítať od momentu, keď som v nich naďabil na vajtmary a štyri skupiny ľudí podľa očí. Namiesto toho som čítal knihy „Novej Chronológie“ a Bibliu. Ktorú Vy čítať nechcete, na vlastnú škodu. Pretože Biblia nielenže je chronikou svetových dejín, ale aj učebnicou globálneho riadenia. Biblia v jej dnešnom znení bola písaná a koncipovaná za bezprostrednej účasti GP. Ak chceme bojovať a poraziť GP, je oboznámenie sa s Bibliou nevyhnutné.  SAV sú zavádzajúce, pretože jednak absolútne neopodstatnene hovoria o mnohotisícročnej histórii Slovanov (zatiaľ čo „Fomenkovci“ pristupujú k chronológii a datovaniu ako k exaktnej vede) – pridávať storočia a tisícročia k našim „krátkym dejinám“ sa uprostred novej plejády historikov typu Timuru stalo rovnako módnym, ako neustále pridávať ďalšie a ďalšie milióny obetí „stalinskej tyranie“. Ale predovšetkým – a to je najdôležitejšie – „Védy“ negujú fakt, že údajne „predkresťanské pohanstvo Slovanov“ bolo v skutočnosti ranou formou kresťanstva.

Rovnako je DVTR/Dostatečně všeobecná teorie řízení (na margo rozhorčenia čitateľov ohľadne mojej vety, že alternatívou kresťanstvu bude len LGBT a islam) predovšetkým teóriou riadenia, inštrumentom, ktorý má dopomôcť v ustanovení Bogoderžavia. Čo však je samotné „Bogoderžavie“? KOB-a poskytuje svoju predstavu, ale práve tu je ešte obrovský priestor pre diskusiu a veľa nezodpovedaných otázok. Vychádzajúc z reálnej situácie, myslíte si snáď, že v dohľadnej dobe je vôbec možné čo i len pomýšľať na inštitucionalizáciu DVTR u nás doma? V Rusku bola DVTR prvýkrát prezentovaná verejnosti roku 1995, a doteraz sa nemôže pochváliť oficiálnym uznaním. Jej inštitucionalizácia prebieha neštruktúrne a v automatickom režime.

Keďže však cieľom DVTR je Bogoderžavie, treba tento pojem analyzovať. Treba analyzovať odkaz Boha, ktorý – aspoň pre mňa – bol a zostáva len jeden – Ježiš Kristus. Možnože diskusia k poslednému môjmu článku oveľa efektívnejšie, než článok samotný, poukázala na žalostnú absenciu ochoty a rozhodnosti obraňovať kresťanstvo. Na rozdiel od diskutujúcich však nie som ochotný len tak zanevrieť na kultúrne a duchovné dedičstvo predkov, ktoré stáročia formovalo ich identitu, len preto, že dnešné západné aj východné kresťanstvo je sionizované, a pretože „SAV“ sa lepšie a príjemnejšie čítajú, než Biblia. Pretože viem, že GP ide práve o zničenie tradičného kresťanstva, a preto nehodlám nahrávať mu do karát.  Védy cielene vytvárajú z kresťanstva „obraz nepriateľa“, zatiaľ čo našou úlohou je poskytnúť taký výklad dejín, ktorý bude logický, racionálny, overiteľný a nekonfliktný.

A ešte jedno – ja, na rozdiel od autorov „Véd“, viem potvrdiť každé svoje slovo!

Nuž, drahí spoluobčania… Historicky hodnoverné, reinterpretované, obnovené a revitalizované kresťanstvo, ktoré máme šancu my sami teraz vytvoriť, bude práve tým spásonosným pojítkom, mostom medzi „tradičnými národmi Európy“, pretože kresťanstvo a jeho záchrana je jediná vec, za ktorú by dnes kolektívne mohli vystúpiť všetky európske národy, ak sa spamätajú z prvého šoku plazivej genocídy a nájdu v sebe odhodlanie mobilizovať sa na odpor!

Záchrana kresťanstva však v dnešných podmienkach nespočíva v tom, že RTVS odvysiela film o tom, ako „sme to Turkom natreli pri Viedni 1683“, ani zvolávaní zbytočných a nákladných „konferencií európskych kresťanských demokratov“ a europoslancov do Bratislavy. Tí „starí ujovia“ aj tak nič nevyriešia ani nebudú chcieť vyriešiť.

Ako všade inde, aj tu platí – ak nevieš, ako ďalej, premýšľaj! A ak je čo i len trochu možnosť – premýšľajme spolu. Treba zvolávať fóra a konferencie európskych a svetových slavistov, historikov, archeológov, filozofov, sociológov, treba generovať intelektuálne impulzy – stávať sa súčasťou globálneho informačného poľa inak, než len správami o korupcii, zlom Ficovi a „poľutovaniahodných rezíduách“ komunizmu.Treba tento diskurz zveriť intelektuálnej elite, a nie zapredaným politikom, ktorí sú natoľko stiesnení ostrými rámcami politickej korektnosti, že jednoducho NEMÔŽU POMENOVAŤ PROBLÉMY SVOJIMI MENAMI. Ako po nich, preboha, môžeme chcieť ich vyriešenie? To my musíme aktívne tvoriť regionálnu a globálnu informačnú agendu, to my musíme byť iniciatívni, útočiť a prechádzať do informačnej ofenzívy PRÁVE TERAZ. Pretože jediný zaručený spôsob, ako prehrať v tomto súboji – je obraňovať sa. Kto sa len obraňuje, nikdy nezvíťazí, rovnako ako ten, ktorý len dobieha, nikdy nepredbehne.

Problém masového prisťahovalectva so súčasnou ideologizáciou a aktivizáciou rodilého moslimského obyvateľstva v Európe sa v ľubovoľnom prípade riešiť bude musieť, a už teraz viem, že ak Európa bude siahať po jej tradičných fašizoidných metódach, nezaobíde sa to bez krvi. Veľkej krvi… Pápežovo „posolstvo slabošstva“ o tom, aby sme sa mali všetci radi bez ohľadu na pôvod a sociálny status, je lacné a jezuitsky zákerné, pretože to bezalternatívne privodí plazivú genocídu bielych a kresťanov.

Jediným schodným, t.j. „najmenej krvavým“ scenárom (a Putin o tom bezpochyby vie, keďže je s Novou Chronológiou oboznámený a aj schvaľuje jej závery, ako aj DVTR) je organizovaná a sústavná masová propagácia NOVÉHO POZNANIA, jeho vedecká aj inštitucionálna terminologizácia. To znamená, nového vzdelania.

Záchranou bude – hoc aj z obecných rozhlasov – masovo sdieľané SLOVO.

Slovo, ktoré vysvetlením našej histórie, nášho náboženstva a podstaty – všetkým bez výnimky, odstráni „historické skrivodlivosti“, „historické nároky“, „náboženské sváry“, „náboženskú vojnu“ NAVEKY AKO FENOMÉN MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV.

Ak si sakra chceme pred Matičkou Zemou, pred pamiatkou našich dedov, zahynulých v boji so svetovým fašizmom, pred našimi deťmi a budúcimi (ak budú…) generáciami uchovať povesť rozumných, kresťansky jednajúcich ľudí, nesmieme pripustiť, aby „elity“ poštvali nás a naše národy navzájom a uvrhli ich do kolotoča násilia, kde každý stráca ľudskú tvár. Pritom si môžeme byť istí, že tieto naše činy budú zachytené v budúcich knihách Biblie, o ktorej možno málokto predpokladá, že sa píše neustále. Chceme vstúpiť do dejín ako zmagorení, pudom a inštinktom zotročení chumaji, ktorý sa po tretíkrát za sto rokov nechajú vyprovokovať do globálneho násilia vinou predovšetkým vlastnej administratívnej a riadiacej inkompetencie a neschopnosti ľudsky a kresťansky čeliť globálnym problémom ľudstva?

Problém súčasnosti spočíva v tom, že svetu vládne LOŽ. Lož sa dá vykoreniť len pravdivou argumentáciou, t.j. „SLOVOM“.

Bude to práve toto SLOVO, ktoré zachráni svet.

Týmto Slovom, ktoré bolo na začiatku aj na konci, bol Boh, a Boh bol Slovo.

Tento Boh, ktorého mal Evanjelista Ján na mysli, bol Ježiš Kristus. Jeho skutočne svetodejinná osobnosť, jeho slovo a duchovné dedičstvo  boli „Pánmi dejín“ zdeformované do nemožnosti, a nadgeneračnú, masovú a úprimnú všeľudskú ľásku k nemu GP inštrumentalizoval v záujme svojich vlastných mocensko-politických ambícií. My musíme kresťanské učenie očistiť, a pravdivo reinterpretovať.

Krista volali aj „Boh-SLOVO“ (LOGOS – GOLOS) alebo „Cár SLÁVY“. Teraz si na chvíľu odmyslite všetky osvojené historické znalosti a pozorne si prečítajte nasledovné dve vety:

Evanjelistom Jánom spomínaný „Boh – SLOVO“ skutočne „…BOL NA ZAČIATKU“ – dochovanej písomnej histórie a dejín civilizácie.

Prakticky všetko, čo je opísané v histórii o obdobiach „spred nášho letopočtu“, sa skutočne stalo – ale až PO ŽIVOTE JEŽIŠA KRISTA.

O novochronologickej datácii narodenia a života Ježiša Krista pozri viac v našej štúdii tu:  alebo vo filme z cyklu „História: veda alebo výmysel?“ – „Kedy sa narodil Kristus?“ (

Svedomie a vzdelanie majú slúžiť tomu, aby sa slobodní ľudia v Kristu a v mene Kristadobrovoľne združovali do kresťanských komunít slúžiacich všeobecnému blahu, t.j. do skutočne pozemského Božieho kráľovstva, kde každý ku každému sa správa ako k bratovi vo viere a rovnocennej bytosti. Je však dôležité si uvedomiť, že aktualita Kristovho posolstva je dnes neskutočne potrebná a v prípade, ak budú tieto nové poznatky o Kristovi medializované, môžu poslúžiť nástrojom medzietnického a inter-konfesionálneho dialógu v dnes tak akútne rozorvanej Západnej Európe s Francúzskom na prahu občianskej vojny. V tom zmysle, že na záchranu situácie by dnes bolo nevyhnutné realizovať okamžitú a masovú osvetu v Západnej Európe na spôsob prevencie s tým, že by sa vysvetlil a v dostupnom jazyku pretlmočil kompletný fenomén kresťanstva, jeho skutočných dejín a svetodejinnú úlohu nasledovateľov Ježiša Krista (nasledovatelia Boha-SLOVO boli SLOVANIA; SLOVAN znamená KRESŤAN – aut.) ako náboženstva, z ktorého prapôvodnej a kedysi globálnej „ortodoxnej“ vetvy sa neskôr, v období Reformácie a tesne pred ňou odštiepili a samostatne rozvinuli všetky dnes známe svetové náboženské kulty! O tom, aké bolo v skutočnosti stredoveké kresťanstvo, podávame svedectvo v článku „Pravoslávie v Uhorsku. Tajomstvá a poklady srbského pravoslávneho múzea v Szentendre (HUN)“: Mimochodom, krátko po publikácii tohto článku bola redakcia „Hlavných správ“ oslovená predstaviteľmi Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, ktorí tvrdili, že článok „deformuje“ učenie Cirkvi, a po ich naliehaní bol článok odstránený z nástenky „Hlavných správ“. Ak sú naši cirkevníci takí malicherní v tomto, zaujímalo by ma, prečo neoslovujú a nehromžia proti záplave pornostránok a iných satanistických „produktov“? Neohrozuje to snáď kresťanskú morálku oveľa viac? V tom je pes zakopaný, že moje štúdie neohrozujú kresťanskú morálku, ale učenie Cirkvi a jej bezvýhradné postavenie ako jedinej autority, povolanej tlmočiť Božie slovo a zaoberať sa teologickými matériami.

Zatiaľ sme Vám dali len krátke resumé nášho vlastného výskumu na poli reinterpretovania našich miestnych dejín pomocou metodológie Novej Chronológie, a v prípade záujmu zo strany čitateľov môžeme niektoré materiály zverejniť na pokračovaniee, trebárs v rubrike „Biblické Slovensko“… Pretože v čase bezprostredného existenčného ohrozenia by Slováci mali vedieť, aké sú ich skutočné dejiny, aby sa mohli mobilizovať na odpor.

ZÁVER

Dat nihil Fortuna mancipio…

Zdalo by sa, po takom návale všetkých rafinovaných spoločenských technológií ovplyvňovania verejnej mienky, nehanebných lžiach manipulátorov, zo slovenskej morálky nezostalo nič, ale opak je pravdou! A práve v tomto spočíva tak naša slovenská sila, ako aj sila slovanských národov, ktoré nehľadiac na stáročné úsilie Západu o naše skántrenie ničmenej jestvujú a vo všetkých ohľadoch sa ukázali životaschopnejšie, cnostnejšie a vernejšie svojim elementárnym kresťanským koreňom, než národy Západu. Tieto naše kresťanské korene a našu nadgeneračnú väzbu na ne pociťujeme na úrovni tzv. „kolektívneho podvedomia“ a kresťanské tradície majú sú u nás živé práve preto, lebo Slovensko a krajiny svätoštefanskej krajiny sú, v istom zmysle, „vlasťou kresťanstva“, kde pôsobil Ježiš Kristus a odohrávali sa biblické udalosti. Napríklad, prorocká činnosť Krista v okolí Tiberiadskeho (Genezaretského) jazera je reflektovaná v príbehu sv. Cyrila a Metoda ako ich pobyt v Blatenskom kniežatstve u kniežaťa Koceľa. To znamená, že Balaton (BLT) a Tiberiadské (TBR) jazero sú jedno a to isté (BLT ~ TBR), keďže sa jedná len o alternatívne ozvučenie identickej spoluhláskovej kostry s fonetickým prechodom L – R. Viac tu:

Práve preto je „kresťanské povedomie“ Slovákov nadgeneračný jav.

Prílohy:

Platón – „O rozliatí Nílu, jeho príčinách a význame pre Egypt“

Sokrates: Ohľadne jazykov vieš snáď, ako najväčšmi ulahodiť Bohu činom alebo slovom?

Phaedros:  Nie, a Ty?

Sokrates: Môžem len pretlmočiť, čo o tom počuli naši predkovia, ktorí bezpečne vedeli, či je to pravda. Keby sme to snáď sami mohli overiť, starali by sme sa snáď o ľudské predtuchy a chýry?

Phaedros:  Smiešna otázka! Povedz, čo si počul.

Sokrates:  Nuž, počul som, že neďaleko egyptského Naukratisu sa narodil jeden z tamojších starobylých bohov, ktorému je zasvätený vták ibis. A samotné božstvo sa volalo Toth (v textoch a rôznych jazykoch sa tento pojem vyskytuje aj v podobe – Tot, Teut, Tevt, čo môže naznačovať väzby na dva známe pojmy – Teutón a Dávid (v turkických jazykoch Daud, Dod, Dud – viď slovenský Dud-Váh a Dudince; v minulosti sa navyše U zapisovalo ako „V“.. pozn. aut.). Toth ako prvý vynašiel čísla, počty, geometriu, astronómiu, naviac aj hry „Dáma“ a kocky, a taktiež – písmená. Kráľom nad celým Egyptom bol vtedy Tamuz, ktorý panoval vo veľkomeste Horného Egypta, ktorý Gréci nazývajú egyptskými Thébami, a jeho boha Ammonom. Prijdúc k kráľovi, Toth predviedol svoje vynálezy a schopnosti a povedal, že ich treba odovzdať ostatným Egypťanom. Kráľ sa opýtal, aký úžitok majú jeho vynálezy. Toth začal vysvetľovať, a kráľ niečo chválil a niečo zavrhoval, podľa toho, nakoľko „správne“ Toth – z kráľovho pohľadu – hovoril. O každom Tothovom umení vypovedal Tamuz Tothovi veľa zlého i dobrého, no rozprávali by sme o tom príliš dlho. Keď došiel rad na písmená, Toth povedal: „Táto náuka, kráľu, urobí Egypťanov múdrejšími a pamätlivejšími, pretože je vynájdený spôsob na zachovanie pamäti a múdrosti“. Kráľ však povedal: „Veľaschopný Toth, jeden je schopný vytvoriť predmety umenia, druhý – súdiť, aký je v nich podiel  osohu či nevýhody pre tých, kto ich bude používať. Tak aj teraz Ty, otec písmen, z lásky k nim si im vdýchol priamo protikladný význam. V duši tých, kto sa Tvoje písmená naučí, zavládne zábudlivosť, keďže pamäť už nebude trénovaná: pripomínať si budú „navonok“, dôverujúc písmenám, podľa vedľajších znakov, a nie „zvnútra“ (na základe vnútornej gnózy – pozn. aut.). Čiže si našiel prostriedok nie pre posilnenie pamäti, ale pre pripomínanie. Dávaš učeníkom domnelú, a nie skutočnú múdrosť. Budú mnohé vedieť z počutia, bez naučenia, a budú vyzerať ako znalci, zostávajúc vo väčšine svojej hlupákmi, ľuďmi, s ktorými sa ťažko jedná…“

O vytvorení egyptskej gramatiky

Sokrates: Povedali sme, že ten, kto vníma niečo jednotné, musí hneď nato obrátiť svoj zrak nie na podstatu nekonečného, ale na nejaké číslo; presne tak aj naopak: kto je nútený najprv sa obrátiť k nekonečnému, ten musí hneď nato pozerať nie na jednotné, ale opäť na nejaké čísla, z ktorých každé v sebe obsahuje isté množstvo, aby v zavŕšení celého procesu znovu prišiel k jednotnému. Na ilustráciu horeuvedeného použime písmená.

Protarchus:  Akým spôsobom?

Sokrates: Najpr istý Boh či Bohočlovek obrátil pozornosť na nekonečnosť zvuku. V Egypte, ako rozprávajú legendy, si istý Tevt prvýkrát všimol, že samohlásky (zvuky) v nekonečnosti predstavujú nie jednotu, ale množstvo, že iné písmená – spoluhlásky, sa tiež viažu ne nejaký zvuk a že ich je len isté množstvo; nakoniec, k tretej skupine Tevt pričíslil tie písmená, ktoré dnes nazývame „nemými“. Potom začal rozdeľovať všetky do jednej nemé hlásky a spoluhlásky a podobne postupoval aj so samohláskami, kým neustanovil ich čísla a nedal každej samostatne a všetkým dohromady názov „písmená“ („prvopočiatok“). Vidiac, že nikto z nás sa nemôže naučiť ani jedno písmeno, ponímané v jednotlivosti, bez nadväznosti na ostatné, Tevt pochopil, že medzi písmenami existuje jednotná väzba, ktorá všetko spája do jednotného celku. Túto väzbu Tevt (Toth) nazval gramatikou – jednotnou vedou o mnohých písmenách.

Předchozí části: 

PhDr. Viktor Timura, CSc. vystúpil 24. júna 2016 v Nitre s prednáškou na tému „Zamlčané dejiny – Počiatky Slovenov – Slovákov“. V prednáške sa p. Timura venoval témam zo svojich kníh Zamlčané dejiny a Dávnoveká Európa. Viac informácií o tématike slovanstva, slovanskej histórii a ďalšie zaujímavosti nájdete na stránkach .

Prezident Miloš Zeman v noci ze středy na pátek vystoupil před Valným shromážděním OSN v New Yorku – Lajčákova šance (TV Markíza) – Ruské letectvo vybombardovalo americký bunkr v Sýrii, ze kterého Američané řídili operace teroristů v jejich žoldu – Migranti na dovolenou za naše peníze – Maďarsko pobouřilo západ Evropy: Máte kvůli uprchlíkům no-go zóny, to my nedopustíme – Maďaři schválili nasazení armády k ochraně hranic, Orbán měl ostrý projev – Telefonát s Jiřím Jiskrou z Paříže – InfoVojna z 22.9.2016.

Více než dvouhodinové video besedy se slovenským nezávislým publicistou z 24.9.2016 v Bratislavě.

Trenčín aktuálně odebral Stalinovi čestné občanství, jenž mu udělil po druhé světové válce, v roce 2007 totéž učinilo město Košice a do konce letošního roku chtějí totéž udělat v Bratislavě! Slováci nejspíše zapomínají na to, že vděčí Stalinovi za osvobození, za svobodu a především za velkorysost, s kterou se k nim zachoval! Současní slovenští zastupitelé a „hurávlastenci“ zřejmě zapomínají, že Slovensko bylo za druhé světové války klerofašistickým státem a spojencem Hitlera!

Slovensko útočilo společně s německými nacisty na Polsko a později na Sovětský svaz. Slovenská armáda pomáhala „začišťovat“ nacisty dobytá území v první fázi války proti SSSR, když ještě nacisté postupovali vpřed! Tím „začišťováním“ bylo vraždění civilistů a věšení partyzánů, kteří se postavili na odpor nacistům na nově získaných územích! To, že se Stalin později, když hrdinná Rudá armáda obrátila válku a hnala před sebou nacistickou verbež jako zvěř, zachoval ke Slovákům místo jako k nepříteli jako ke spojencům, byla tak obrovská velkorysost, že by správně Slováci každý rok v den narození tohoto muže měli slavit státní svátek (takové druhé americké díkůvzdání) za to, že Stalin nebyl mstivým člověkem a nechoval se na Slovensku tak, jak se Slováci chovali v Sovětském svazu!

Místo toho si „nějaký Rybníček“ a jemu podobné nicky, které muži, jehož zásluhou byl poražen nacismus v Evropě, nesahají ani po kotníky, nyní přihřívají svou politickou polívčičku tím, že plivou jedovaté sliny na dávno mrtvého člověka, díky jehož velkorysosti se mohli vůbec narodit a žít! Je mi z takových lidí špatně a možná, že kdyby Stalin viděl, kam Slovensko v budoucnosti dospělo, litoval by, že se nerozhodl jinak, asi tak, jako litoval Žižka, když umíral, že nevypálil a nerozbořil zrádnou Prahu!

4 hodinová prednáška profesora Petra Staněka: Energia Univerza v spoločnosti – súčasný obraz spoločnosti, s podtitulom “fakty k úvahe a zamysleniu“. 27.9.2016, Bratislava

Poznáte odpovede na tieto otázky?
-Kde sa nachádza súčasná spoločnosť a ekonomika ?
-Ako by mohla vyzerať spoločnosť a ekonomika v budúcnosti vo väzbe na 4. industriálnu revolúciu a 5. civilizačný zlom
-Aké sú časové dimenzie možnej zmeny a aké by mohli byť cesty dosiahnutia novej podoby spoločnosti a ekonomiky
-Viete ako sa takéto zmeny dotknú Vás a vašej rodiny?

-Viete ako sa môžete „pripraviť“ ?
– Najdôležitejším bodom je mentálna výbava – musím byť pripravený, sledovať kam spoločnosť ide, čo mne z toho vyplýva, zostane zachovaná bezpečnostná a potravinová bezpečnosť, bude elektrika, mám si nachystať potraviny, čo je moja osobná úloha…
– Ako chceme pracovať so samým sebou – čo spravíte s voľným časom v budúcnosti? V roku získate 200 voľných dni, ako s nimi naložíte? Jedno z najväčších rizík budúcnosti je prázdnota života. Viete ako žiť sám so sebou? Ako využiť dar Univerza? Venujte sa poznaniu seba samého, energetickým tokov, pamäte prírody okolo nás…
– Viete ako zachováte kontinuitu rodu, miesta kde žijeme, národa?
– Ako zachovať kontinuitu vývoja seba cez pohľad do vnútra vo svojom živote, v rodine a na mieste kde žijem. Kontinuita osobná, rodová, spoločenská.

Ohromené USA žasnou, co to Maďaři vymysleli: Orbán nabírá tři tisíce „lovců migrantů“. Američtí novináři se vkradli na jejich výcvik – Orbán označil výsledky referenda za vynikající, navrhne změnu ústavy – Začíná platit česko-německá dohoda o policejní spolupráci – Ukrajině se kriminalita vymyká z rukou. Počet těžkých zločinů vzrostl téměř o 100 % – AMO v akci – Honorární konzulka Nela Lisková tvrdě proti ČSSD, podala návrh na zrušení celé strany! A ČSSD a TOP 09 chce zrušit její konzulát… – Poprask na Slovensku: Policie prý podporuje praktikování šaríi – Převzato odjinud: Ostrava 28.9.2016 reportáž, O zločinecké ČT – InfoVojna.sk

Téma kritického zobrazenia židov v staršej slovenskej literatúre a publicistike doposiaľ nebola komplexne spracovaná. Literárno-vedecký výskum sa tejto téme venoval zväčša len okrajovo alebo ju „takticky“ obchádzal. Túto medzeru v poznaní slovenskej literatúry má vyplniť práve kniha „Židia a ich kritické zobrazenie v staršej slovenskej literatúre“. Táto kniha veľmi podrobne a obsiahlo mapuje negatívne zobrazenie židov v staršej literatúre, publicistike a v citátoch slovenských dejateľov.

Celá kniha je rozdelená na päť častí. Prvé dve časti knihy sumarizujú kritické citáty slovenských národných dejateľov o židoch. Tretia časť knihy obsahuje prepisy celých prozaických  diel, v ktorých vystupuje negatívna postava žida. Ako jeden z príkladov je tu uvedený aj prepis poviedky „Spod židovského jarma“ od Vavra Šrobára. Štvrtú časť knihy vyplňujú príklady dobových článkov o židoch. V poslednej časti knihy nájde čitateľ recenzie literárnych diel, v ktorých vystupuje negatívna postava žida (napríklad román „Krčmársky kráľ“ od Martina Rázusa).

Táto kniha predstavuje veľké množstvo poznatkov o kritickom zobrazení židov v slovenskej literatúre a publicistike od 18. do polovice 20. storočia. Kniha tak vhodným spôsobom vypĺňa doteraz neprebádanú oblasť slovenskej literatúry.

Další info: 

K zakoupení: 

Asociácia slovenských vojakov menom predsedu Jozefa Žarnovičana de Sarnó, sa hlboko ospravelňuje v mene slovenského národa za genocídu a tzv. humanitárne bombardovanie, masaker srbského bratského národa a národa Čiernej Hory, ktorý podporili a umožnili aj vtedajší volení predstavitelia a vtedajšia vláda na čele s Mikulášom Dzurindom, ktorých považujem za vlastizradcov.

Títo politici masaker využili ako krvavú vstupenku Slovenska do NATO. Vtedajšia slovenská vláda na čele s predsedom vlády Mikulášom Dzurindom a ministrom zahraničných vecí Eduardom Kukanom nemala na to žiadny mandát, konali na vlastnú päsť a proti záujmom SR. Je to o to horšie, že SR nebola v tej dobe členom NATO. Títo zradcovia humanity, preletmi vojenských lietadiel NATO a USA ponad Slovenskú republiku, umožnili zhodenie viac ako 22 000 ton bômb aj zakázaných kazetových bômb a 37 000 kusov bojovej munície s ochudobneným uránom na Srbsko. Tento druh munície je zakázaný medzinárodným spoločenstvom a doteraz pácha utrpenie ľuďom. Vláda Mikuláša Dzurindu hrubo porušila medzinárodné právo, porušila viacero medzinárodných dohovorov, protokolov a dopustila sa tým vojnového zločinu proti nevinnému civilnému obyvateľstvu. Hlasovanie v Národnej rade SR o povolení preletov bojových lietadiel NATO ponad územie Slovenskej republiky prebehlo na základe predošlého nariadenia Trilaterálnej komisie vo Washingtone, na čele s Rockefelerom ako súkromnou osobou, ktorý nemal žiadne kompetencie vo veci medzinárodného práva a zastupoval súkromnú lobistickú organizáciu, v ktorej sa angažovala aj Madeline Albrightová. Tento agresívny útočný akt bol vedený svojvoľne bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, čo sa posudzuje podľa zásad medzinárodného práva ako teroristický akt. Na slovenských vojakoch, slúžiacich v tej dobe je biľag, že museli slúžiť pod vojenským velením a politickým vedením velenia armády a vtedajších politikov, ktorí prelety schválili. Slovenský národ bol týmto aktom historicky poškvrnený ako zradca ľudskosti a humanity, čím nám vznikol veľký záväzok k náprave tejto obludnej zrady spáchanej zo strany vtedajšieho politického vedenia Slovenskej republiky.

To čo predchádzalo útoku USA a NATO, bez akéhokoľvek mandátu OSN, ktorý bol ospravedlňovaný vojnovými zločinmi, etnickými čistkami a genocídou vykonávanou vtedajším prezidentom Juhoslávie Slobodanom Miloševičom, bolo len odpornou lžou, vojnovou propagandou a mediálnou vojnou USA proti slovanským národom zväzovej republiky Juhoslávie. Slobodan Miloševič bol Hágskym tribunálom nedávno nielen oslobodený od obvinení, ale bol označený ako ochranca etnických menšín. Vo svetle týchto skutočností sa útok USA a NATO musí považovať za teroristický akt a všetky štáty zúčastnené na tomto akte musia niesť zodpovednost a zasadiť sa o príkladné potrestanie vinníkov ako výstrahu pre ďalšie generácie. NATO musí prevziať za tento teroristický akt plnú zodpovednosť a vykonať reorganizáciu s okamžitým vylúčením USA ako policajta tejto aliancie a pretransformovať sa na európske bezpečnostné sily so zaradením Ruska ako plnoprávneho člena, čím bude nastolený mier nielen v Európe, ale aj na celom svete.

Slovenský národ práve zažíva obdobie veľkého útlaku zo strany tzv. elít vo vlastnej politickej reprezentácii, ale odoláva aj veľkému tlaku odovzdania vlastnej suverenity, vlastného štátu, a to do rúk politickej a ekonomickej elity EÚ a vojenskej aliancie NATO. Tento útlak môže viesť náš národ len k zoceleniu a nabratiu odhodlania k odporu a boju za oslobodenie sa z okovov zločinnej finančnej oligarchie a politickej zločinnej tzv. elity, ktoré ho zotročujú. Toto vyslobodenie vyvrcholí potrestaním vlastizradcov vo vlastných radoch, a tiež tých, ktorí spôsobili utrpenie národom bývalej Juhoslávie. Srbsko a Čierna Hora by mala byť odškodnená európskym spoločenstvom za škody spôsobené bombardovaním a následne spôsobené ekonomické škody, a to napríklad aj vo forme deblokácií.

Asociácia slovenských vojakov, ktorá mala svojho času silný vplyv na ministerstvo obrany a ostatné zložky najvyššieho velenia armády a vládu, mohla tento stav odvrátiť cez vlastných členov v najvyšších funkciách v armáde. ASV vedela o prípravách na bombardovanie Juhoslávie už v roku 1998 a ostro proti tomu protestovala, avšak bola v roku 1998 potlačená spolu s odchodom ministra obrany predchádzajúcej vlády, jej vrcholoví členovia boli prepustení z najvyšších vojenských funkcií alebo boli zastrašení, čím bola v roku 1999 otvorená cesta k zrade novou vládou Mikuláša Dzurindu a ministrom obrany Pavlom Kanisom.

Ako predseda najstaršej organizácie slovenských vojakov v rámci samostatnej Slovenskej republiky týmto vyhlasujem, že sa budem všemožne zasadzovať za vykonanie takých zákonných a právnych opatrení, ktoré budú viesť k potrestaniu zodpovedných politikov za tento ohavný čin proti ľudskosti.

Jednou z hlavných úloh organizácie ASV je aj zriadenie generálneho inšpektorátu pri Národnej rade SR, v jeho zodpovednosti bude aj prešetrenie tohoto odporného, zločinného aktu voči štátom bývalej Juhoslávie.

Rovnako sa ospravedlňujem za slovenský národ, za podlý čin aktuálneho ministra obrany SR Petra Gajdoša, za nedávne ocenenie „krvavej lady“ Madeline Albrightovovej, ktoré jej bolo udelené za „aktívnu podporu procesu demokratizácie a budovania slobody a stability v strednej Európe“. Táto osoba nielen lobisticky podporovala agresiu a teroristický akt na Juhosláviu, ale následne aj privatizovala majetok odobratý napadnutým slovanským národom.

Dovoľte mi ešte raz prejaviť obrovskú ľútosť nad týmto odporným činom zo strany vtedajších politikov SR, kedže je veľmi pravdepodobné, že odoprením prístupu do nášho vzdušného priestoru pre letecké sily NATO by táto agresia bola sťažená, odložená alebo úplne zrušená.

Príjmite moje hlboké ospravedlnenie za celý slovenský národ.

Predseda Asociácie slovenských vojakov

Ing. Jozef Žarnovičan de Sarnó

Chcel by som poďakovať NWOO.org a šéfredaktorovi J. Korálovi, že mi umožnil uverejniť túto  štúdiu, ktorej publikácia na Slovensku bola spojená s komplikáciami zo strany Pravoslávnej cirkvi, ktorá si vynútila stiahnutie tohto článku z newsfeed-ov a jeho neskoršie ostránenie z internetu. Štúdia je pokračovaním, doplnením a nezávislým potvrdením našich záverov z „cyrilometodského cyklu„, uverejneného v štyroch pokračovaniach na www.hlavnespravy.sk, v ktorom sme analyzovali problematiku „Cyrila a Metoda“ pomocou metód „Novej Chronológie“ a dospeli k pozoruhodným a zaujímavým výsledkom. Daná štúdia predstavuje pokus o syntentizáciu a racionálnu interpretáciu unikátnych historickýh svedectiev, obsiahnutých v muzeálnom fonde srbskej pravoslávnej komunity v maďarskej Szentendreji. Sme hlboko presvedčení, že doleuvedené skutočnosti zasluhujú pozornosť širšej verejnosti a že cenzúra v tak dôležitých otázkach našej histórie a náboženstva nemá vo vyspelej spoločnosti XXI. storočia miesto.

15 km severne od Budapešti leží malé maďarské mesto Szentendre (sv. Andrej). Rozkladá sa v malebnej doline Dunaja, súc obkolesené zo západu strmými svahmi hôr, pokrytých bukovým lesom, a z východu – meandrami dunajského veľtoku.  Dnes je Szentendre severným predmestím Budapešti, kde si postavili svoje rozkošné vily zámožní budapeštianski mešťania. Szentendre sa podobá na znehybnelé mestečko z rozrávky, nepoddajné času, ktoré zvodne láka svojimi krivoľakými upravenými uličkami, opojnou a všadeprítomnou vôňou sladkého pečiva a guláša, množstvom reštaurácií, suvernírnych obchodíkov a usmievajúcich sa vrátnikov pri vchodoch do penziónov a hotelíkov. Prechádzka po dunajskom nábreží tohto mestečka je vskutku pekným zážitkom.  Je však v tomto meste ešte jedna pozoruhodnosť, ktorú si mnohí ľahkovážni turisti – úplne zbytočne – nevšímajú. Jedná sa o najväčšiu stredoeurópsku koncentráciu srbských pravoslávnych chrámov a unikálne múzeum ikon, kníh a iných písomných a umeleckých pravoslávnych pamiatok.

Početné umelecké skvosty, predstavujúce neuveriteľnú – a chvalabohu zachovalú – kolekciu tohto múzea, sú dedičstvom ikonopisnej, kníhtlačiarskej a vydavateľskej činnosti tunajšej pravoslávnej srbskej komunity, ktorá ešte začiatkom XX. storočia tvorila až 90 percent obyvateľov mesta. Dnes tam nežije viac, ako 60 Srbov, avšak týchto pár desiatok našich pravoslávnych slovanských súkmeňovcov bohabojne a starostlivo opatruje fantastický kultúrny fond, ktorý im zanechali ich predkovia. Daný článok je nielen pokusom správne interpretovať a vyhodnotiť dojmy z návštevy predmetného sakrálneho miesta, ale aj demonštrovať slovenskému čitateľovi, že ikony a pravoslávne umenie je hodné posudzovať nielen z umeleckej stránky, ale aj ako cenné a nenahraditeľné zdroje historického poznania.

Najkvalitnejší ruský výkladový slovník V. Daľa z XIX. storočia tvrdí o ikonách nasledovné:

„Ikona – obraz, zobrazenie tváre Spasiteľa, nebesných síl alebo svätcov. „Ikona spadne – čakaj nebožtíka…“;  ikonostasnik – majster, rezbár dreva, skúsený v pozlacovaní a miešaní farieb“.

Nepovažujem sa za oprávneného hodnotiť či kritizovať klasika ruskej slovesnosti a encyklopedizmu, odvážim sa len vypovedať svoj skromný úsudok o tom, čo sám považujem za ikonu… Ikona je pre mňa výtvor pravoslávneho sakrálneho umenia, nemenej náročné a zložité, ako diela talianskych maliarov či švajčiarskych hodinárov. Spravodlivo sa hovorí, že „Ikony sa nemaľujú, ale píšu…“ Na ikony sa nepozerá, ale sa z nich číta. V tých ikonách, rytinách a pravoslávnych písomných materiáloch, ktoré som mal možnosť vidieť v Szentendre, sa spájali dovedna vycibrený zmysel pre krásu, šikovná priestorová perspektíva, ako aj znalosti teológie, starých sakrálnych jazykov a rôznych foriem písma, používaného ikonopiscami. Ikonopisectvo ako umenie taktiež predpokladá schopnosť vykresľovať najmenšie detaily, precítené tváre svätcov, zreteľné obrysy písmen a kontúry celých biblických posolstiev a mnohé iné.

O čom nám teda rozprávajú ikony Szentendre? Je v nich veľa alegórie, ale ako v každom inom umení – aj tu je nevyhnutné vedieť čítať medzi riadkami. Vyskúšajme to spolu!  Pozrite sa najprv na túto ikonu.

Zobrazuje Pohreb Bohorodičky. Precítene sa k nej skláňajú apoštoli, zatiaľ čo hore na nebesiach sa vznáša Ježiš. Farby na jeho zahalenej hrudi sa mierne zotreli, ale ak sa prizrieme pozornejšie, uvidíme, že svojou pravou dlaňou Spasiteľ akoby vábil, privolával k sebe Bohorodičku – zohnutý ukazovák sa črtá nanajvýš zreteľne. Okrem toho, v ľavej ruke drží malé, zababušené do bieleho stvorenie. Jedná sa o alegóriu na zomretú Bohorodičku; vidíme, že bytosť má zložené ruky a zatvorené oči.  Nad jej hlavou sú ťažko čitateľné, ale pri dostatočnom zväčšení vcelku rozlúštiteľné cyrilické slová -  Дша Бдцына, t.j. kostra slovného spojenia  „Душа Богородицына“, čo znamená „Duša Bohorodičkina“, resp. „Duša Bohorodičky“.

Všimnite si spôsob, akým je „Bohorodičkina duša“ odetá a zabalená do bielych tkanín, pripravená na „posmrtný život“. Nepripomína Vám to známu staroegyptskú mumifikáciu? Oveľa zarážajúcejší aspekt však predstavuje prítomnosť apoštolov. Veď z histórie predsa vieme, že po svojom vzkriesení Ježiš rozposlal apoštolov prorokovať Slovo Božie do všetkých kútov sveta, zatiaľ čo o smrti Panny Márie sa vo všeobecne dostupných historických zdrojoch píše veľmi skúpo. Z tejto ikony, naopak, vyplýva, že jej smrť si prišlo uctiť minimálne 9 apoštolov! T.j. zbožnú úctu apoštoli prejavovali nielen Kristovi, ale aj jeho najbližšej rodine.

Porovnajte to napríklad s touto litografickou rytinou na podobný motív. Vidíme na nej hneď jedenásť apoštolov! Všetky nadpisy sú v gréčtine, avšak s využitím akejsi zmiešanej slovano-gréckej abecedy. Zreteľne sú vidieť akronymá mien apoštolov, napr. Bartolomej (Bap – rusky Bar-tolomej, štvrtý zľava), Tomáš (Ф ~ Фома ~ Tomáš – piaty zľava) a Peter (ПЕ ~ Петр ~ Peter – šiesty zľava). Na nebi je každému z apoštolov zrejme priradené remeslo, ktorému sa venovali v súkromnom živote alebo za ktorého patrónov sú považovaní. Všimnite si, ako Bohorodička, vznášajúca sa na nebesiach, demonštruje vskutku kráľovské postavenie, sťaby pasujúc za rytiera (zaujímavé, prečo pomocou povrazu – alegória? – pozn.aut.) istého „ФО“. A predovšetkým Vám odporúčame pozorne si obzrieť krajného apoštola zľava – je to žena! Všetci muži sú bradatí, ona však bradu nemá. Črty tváre, pery, oči a ruky vykazujú mäkkosť, ženskosť a krehkosť. V svätožiari nad ňou je zreteľný nadpis „I“ + „omega“ s vlnovkou. „I“ má akúsi zastaranú prečiarknutú formu, ako sú dodnes zapisované niektoré hlásky v Škandinávii. Omega s vlnovkou pravdepodobne predstavuje kombináciu hlások „OU“, ako v minulosti zapisovali zvuk „U“ v gréčtine a staroslovienčine, staroruské a srbské kroniky nevynímajúc. Nemôžeme v danom prípade mať do činenia s osobnosťou, ktorá je nám známa z článku „Cyril a Metod: medzi mýtom a skutočnosťou. Časť 4“ ako Júnia (alias Juniáš z listu apoštola Pavla Rimanom – pozn.aut.)? T.j. IUNIA ~ IOUNIA?

Táto Júnia, resp. v neskorších vydaniach Biblie figuruje výlučne ako Juniáš (…), bola spoločníčkou známeho kresťanského misionára, spoločníka Apoštola Pavla a jedného z tvz. „Sedemdesiatich apoštolov“ – Andronika Pannónskeho. V našom cykle „Cyril a Metod: medzi mýtom a skutočnosťou“ sme písali, že v rámci novochronologicky reinterpretovaného príbehu o sv. Cyrilovi a Metodovi je tento Andronikus Pannónsky, spolu s jeho spoločníčkou Júniou (I. stor. n.l.), duplikátmi Ježiša Krista a Márie Magdalény počas ich pôsobenia v našich krajoch, na Veľkej Morave, t.j. Veľkej Romey – byzantskej, resp. „Rímskej“ ríši.  Takzvaní svätí bratia Cyril a Metod predstavujú v skutočnosti relatívne neskorý vatikánsky historický kompilát, majúci za účel „zatutlať“ historickú prítomnosť Ježiša Krista a Márie Magdalény – byzantského cisára a cisárovnej – na našom území, ako aj skutočnosť, že vytvorili prvý slovanský písomný jazyk a stáli pri zrode Slovanstva, t.j Kresťanstva ako takého.

V spomínanej sérii článkov sme ukázali, že táto Júnia ~ Mária Magdaléna ~ Metod  bola vskutku jedným z plnoprávnych apoštolov (Cyril a Metod – „slovanskí apoštoli“; povšimnutiahodná je v tejto súvislosti aj nedávna kanonizácia Mária Magdalény Vatikánom – pozn.aut.)! Júnia alias Junona v rímskej mytológii, alias Héra (dcéra UHROV; „Junia“ sa zapisovala aj ako „Gunia“ – dcéra Hunov… pozn.aut.) v mytológii gréckej, sa považovala za manželku vrchného boha Dia. Posledný je v nominatíve označovaný ako ZEUS, čo je pravdepoodobne odvodenina pojmu EZUS-Ježiš… Hm, zaujímavé.

Intrigujúco vyzerá aj človek, prikrývajúci Bohorodičkine nohy – je zaodetý ako vyliaty Turek! Aj anjel drží v ruke naozajstnú tureckú šabľu – jatagan. Ak sa prizrieme k budove, zobrazenej  vpravo hore nad hlavami piatich apoštolov, zreteľne sa tam črtá nadpis „Нагiа Сiон“, t.j. „Svätý Sion“. Zároveň na cibuľovitej (islámsko-pravoslávnej) kupole vidíme osmanský polmesiac, otočený hore!  A to sa jedná o výtvor srbskej pravoslávnej komunity Uhorska!!… Týchto zarážajúcich a z pohľadu tradičnej histórie „kontroverzných“ svedectiev srbských pravoslávnych majstrov vyvodzujeme, že niečo veľmi dôležité v našich vlastných dejinách aj dejinách kresťanstva nám skutoční „páni dejín“ (v termíne Benjamina Disraeliho – „masters of history“) očividne zatajujú.

Poďme ďalej. Je zvykom predpokladať, že Kristus bol ak nie žobrák, tak vyslovene chudobný, jazdil na oslovi a bol obrancom všetkých slabých, utláčaných a znevýhodnených. Vôbec nespochybňujúc tieto jeho bohumilé kvality chceme zároveň poukázať na to, že jeho povesť „obyčajného prostoľudína, proroka-samouka a chudobného človeka“ vyvracajú početné ikony, ktoré  ho zobrazujú ako skutočného korunovaného kráľa.

Dokonca ho nazývali „Christ Pantokrator“, t.j. „Vševládcom“, „všemocným“. Pravdepodobne tým srbskí ikonopisci nielen narážali na skutočnosť, že Kristus svojim kresťanským učením ovládol mysle miliónov súčasníkov aj potomkov, ale aj disponoval reálnou svetskou mocou. Na doleuvedených ikonách Vás vyzývame povšimnúť si vskutku kráľovské detaily jeho odevu, rozkošnú cisársku korunu, ako aj neomylné atribúty cisárskej moci – žezlo a jablko (dŕžavu), ktoré drží v rukách. Na jednom vyobrazení dokonca Kristus sedí na tróne. Nakoniec, jedným z najdôležitejších a najhojnejšie sa vyskytujúcich atribútov Krista na srbských pravoslávnych ikonách (dtto staroruských – aut.) je prítomnosť Svätého písma v rukách Ježiša, niečoho, čo by sme dnes nazvali knihami Biblie. Pričom Ježišove arcipôvodné a skutočne „všeľudsky-hodnotové“ slová o láske k Bohu a blížnemu sa na srbskej pravoslávnej ikone dokonca dajú prečítať. Je to nielen alegória, ale aj dôkaz toho, že Sväté písmo (alias pravoslávna hlaholická „Biblia“, na ktorú skladali sľub francúzski králi) bola pôvodne slovanská, daná nám priamo Kristom. Viac k téme totožnosti Kristus ~ Cyril/Konštantín Filozof ~ Andronikus I. Komnén, byzantský cisár čítajte v sérii „Cyril a Metod: medzi mýtom a skutočnosťou“ .

Tieto charakteristické zvláštnosti srbskej pravoslávnej litografie sú v prekvapivom súzvuku s našimi tvrdeniami, že Kristus, zachovaný v slovenských dejinách ako Cyril (t.j. „Cár-Boh“), skutočne mohol byť byzantským cisárom, Bohom-Slnko, ktorý si vyslúžil všeľudskú lásku a zbožnú úctu za spravodlivosť svojho učenia a jeho orientáciu k prostému človeku. Práve za to bol nakoniec aj skántrený žrecmi – Grékmi – Židmi, pretože šírenie Kristovej idey, že všetci sme deťmi Božími, jeho snaha šíriť vedomosti a „gramotnosť“ vzbudzovala v ľuďoch všeobecnú spoluúčasť a kolektívnu sebaidentifikáciu; pretože Kristovo učenie vzbudzovalo v ľuďoch vôľu k sebazdokonaľovaniu a vzdelávaniu, čo všetko spolu vzaté seriózne ohrozovalo mocenskú základňu tlupo-elitárneho systému riadenia spoločnosti zo strany „staroegyptského“ (podľa terminológie V. Pjakina) kňažstva – žrecov – Grékov – Židov „Rímskej ríše“ novozákonnej, evanjelskej epochy. T.j. Byzancie na Bospore.  („Židov“ v danom prípade je potrebné vnímať výlučne v triedno-kastovom kontexte Nového Zákona, vonkoncom nie z pohľadu dnešných „národov a národností“ – nieže sa nejaký súčasný intelektuálny či pseudopolitický marginál čo i len opováži ma obviňovať z antisemitizmu! – pozn. aut.).

Ak však platí posledné, potom je namieste predpoklad, že podobne ostatným svetským vládcom, musel aj Kristus mať vlastné potomstvo, pretože je to prvoradá úloha každého monarchu.  V tretej štvrtej časti cyklu „Cyril a Metod: medzi mýtom a skutočnosťou“ sme sa odvážili predpokladať, analyzujúc dynastické paralelizmy, že Kristus, ktorý je v uhorských dejinách opísaný ako Andrej I. Biely, mal so svojou manželkou, kyjevskou kňažnou Anastáziou Jaroslavovnou, 2 synov – Dávida a Šalamúna. Nachádzame potvrdenie tejto hypotézy v kolekcii ikon zo Szentendre?  Nech sa páči, na ďalšom obrázku Vám ponúkame celostný záber dverí k pravoslávnemu ikonostasu s vyobrazením írečitého „Išaiho výhonku“.

Išai je považovaný za otca kráľa Dávida, ale taktiež za „predka“ Ježiša Nazaretského. V našej rekonštrukcii je všetko oveľa jednoduchšie – „výhonok Išaiho“ predstavuje v prípade daného ikonostasu umelecké zobrazenie genealógie Ježiša  Krista.  Na samotnom vrchu je Bohorodička s Kristom mládeneckého veku.

Ďalej úmerne rozvetveniam genealogického rodokmeňa hneď prvými nasledujú – proroci Dávid a Šalamún!

(David.jpg; Solomon.jpg) Srbskí pravoslávni umelci ich nazývajú prorokmi, čo je plne prirodzené. Tu je ešte niekoľko vyobrazení prorokov, ktorých môžeme do značnej miery opodstatnene považovať za pokračovateľov jeho rodokmeňa. Pravdepodobne len ťažko nájdeme o nich bezprostrednú informáciu, keďže najskôr sú asi ich životné príbehy zakamuflované v biografiách iných svetských osobností, podobne ako Kristus je „reflektovaný“ v osobe uhorského kráľa Andreja Bieleho (Katolíckeho, t.j. „univerzálneho“ – pozn.aut.).

Doteraz sme analyzovali predmetné ikony v ich celostnosti. Skúsme teraz vziať pod drobnohľad detaily, môžu nám porozprávať veľa zaujímavého. Napríklad o Jeruzaleme, jeho podnebí a umiestnení – tak, ako si to predstavovali srbskí pravoslávni majstri. Obrovské plátno so zobrazením evanjelských scén z okolia Jeruzalemu, ktoré je vidieť na obrázku, osobne považujem za veľdielo sakrálneho umenia.

[See image gallery at www.nwoo.org]

Hľa, na tomto fragmente vidíme zobrazenia Kristovho uloženia do hrobu, fenomenálne prepracované biblické postavy apoštolov, ako aj scény z Kristovýcch strastí. Na podstavci sú zobrazení apoštoli  Hľa, ako Krista privádzajú k Pilátovi.

[See image gallery at www.nwoo.org]

Čo vidíme? Pilát, ako aj sediaci za ním úradníci-pisári nielen že sú oblečení absolútne „stredoveko“ (na HS sme písali o tom, že „Cyril“, resp. Konštantín Filozof je neskoro skoncipovaným vatikánskym duplikátom evanjelského Ježiša Krista, ktorý sa v dejinách Byzancie odrazil ako Andronikus I. Komnén z polovice druhej polovice XII.storočia – pozn.aut.), ale majú na hlave aj vysoké kožušinové čiapky!

[See image gallery at www.nwoo.org]

Dostávame, že v predstavách srbských ikonopiscov evanjelský sa Jeruzalem vôbec nenachádzal v horúcej blízkovýchodnej púšti, ale v oveľa umiernenejšom podnebí. Môže to taktiež svedčiť v prospech novochronologickej hypotéze, že evanjelský Jeruzalem pravdepodobne predstavuje dnešný Istanbul-Konštantínopol na Bospore. Povšimnite si taktiež palicu v rukách Piláta. Tento neomylný atribút vyššej moci je vskutku hodný toho, aby sme bližšie analyzovali jeho formu. Netreba veľa úsilia, aby sme zistili, že tento „byzantský“ symbol predstavuje v skutočnosti polmesiac, s charakteristickou preliačeninou uprostred. Tu je ešte jedno podobné vyobrazenie.

Mimochodom, polmesiac takejto alternatívnej formy je prítomný aj v štyroch  uhloch srbského erbu.

Podľa „Novej Chronológie“ existovalo kedysi jedno univerzálne svetové náboženstvo – pravoslávne kresťanstvo starého rítu (tzv. „apoštolské“, v dnešnom Rusku predstavované tzv. „starovercami“), ktoré bolo svojou prísnosťou a asketizmom veľmi podobné tradičnému umiernenému islamu, a jedným z hlavných symbolov tohto svetového náboženstva pred jeho rozkolom na dnes známe svetové kulty (kterýžto proces podľa „NCH“ spadá práve do obdobia západoeurópskej Reformácie na začiatku novoveku – pozn. aut.) bol polmesiac s hviezdou/krížom. (polmesiac hviezda.jpg)

V súvislosti so „srbským“ erbom chceme poukázať na to, že tento symbol je prítomný na rytine osmanského tábora z doby obliahania Viedne Turkami v roku 1683 (!!!), ako aj starom vyobrazení cára Borisa Godunova…

V stroho geometrickom zmysle polmesiac s hviezdou nie je nič iné, ako alternatívne formovaný kríž, v ktorom hviezda predstavuje oporný bod, zatiaľ čo polmesiac – zahnuté k základni rebrá pomyselného T-kríža (t.j. kríža vo forme písmena T). Je veľmi pravdepodobné, že práve na T-kríži bol ukrižovaný Spasiteľ. Predbiehajúc tematiku ďalších článkov, chceme sa vážených čitateľov opýtať, ako by sami symbolicky znázornili smrť Boha-Slnko na kríži vo forme „T“. Tuto sú možné vyobrazenia… Toto je známy egyptský kríž, ktorý je považovaný za alternatívnu formu známeho staroegyptského „ankha“.

O obidvoch z nich nám hovoria, že sú oveľa-oveľa staršie, než kresťanstvo. Avšak jednou z foriem „starovekého“ egyptského kríža-ankha, jestvovavšieho údajne mnoho storočí až tisícročí pred zrodením kresťanstva, je tento tzv. Koptský kríž.  Koptskému krížu je priamo totožný známy kríž juhofrancúzskych Katarov.  Nepripomína to nám, Slovákom, až bolestne nám dobre známy slovenský dvojkríž? Naša hypotéza je logická, ale vyznie ničmenej fantasticky – staroegyptský ankh, koptský kríž, kríž „pravoslávnych“ Katarov (ktorých vo Francúzsku volali aj Bulharmi, resp. Bougres – franc.), ako aj známy „uhorský dvojkríž“, resp. „patriarchov“ alebo „lotrinský“ kríž – toť všetko variácie jedného a toho istého symbolu. A to znamená, že v tomto zmysle aj „staroveký“, „antický“ aj kresťansko-koptský Egypt sa rozkladal všade tam, kde sa daný symbol vyskytuje. V budúcich článkoch budeme túto našu verziu ešte argumentovane zdôvodňovať.

Vráťme sa k však k polmesiacu s hviezdou…Tento symbol, ktorý je dnes považovaný za výlučne mohamedánsky, v skutočnosti stelesňuje „univerzálnu“ podstatu tak svetského charakteru byzantskej moci, ako aj jej religiózneho rozmeru. Skúsme sa zamyslieť – polmesiac symbolizuje noc. Hviezda – brieždenie alebo v širšom zmysle – Slnko, deň. V minulosti naši predkovia nehovorili – Východ a Západ, ale hovorili – „krajiny poldenné a polnočné (Morgenland/Abendland – nem.; Полуденные/Полунощные страны – rus.). Spojenie týchto dvoch symbolov – hviezdy a mesiaca – dovedna mohlo tým pádom znamenať spojenie Východu a Západu. Taktiež aj dvojhlavého orla môžeme považovať za obsahovo identický symbol, a to aj v alegoricko-grafickej rovine. Rozopnuté nahor orlie krídla sú alegóriou polmesiaca, zatiaľ čo dvojitá hlava s cisárskou korunou predstavuje zakamuflovaný kríž, resp. hviezdu. Horeuvedené skutočnosti neklamne svedčia o tom, že polmesiac s hviezdou/krížom (ktorý je dnes vnímaný ako výlučne moslimský symbol) bol kedysi symbolom Byzancie-Ríma, t.j. aj vtedajšej rannej formy kresťanstva, ktoré posledná stelesňovala. Preto sa netreba čudovať skutočne obrovskému výskytu erbov slovenských miest a obcí, v znaku ktorých sú neodškriepiteľne prítomné – polmesiac, kríž, hviezda. Neprotirečí to, takpovediac, apriorne kresťanskému charakteru našej Vlasti.

Znamená to buď to, že tieto lokality podliehali Byzancii-Romey-Veľkej Morave, alebo že ich zakladateľmi či dobyvateľmi boli ľudia, prináležiaci k univerzálnej (globálnej) tradícii Rímskej ríše.

Prekvapuje bohatstvom dnes mnohým neznámej symboliky aj vyobrazenie Jeruzalemu so scénami z Ježišovho života.

Jedná sa o rytinu, resp. predlohu pre budúcu ikonu, ako je napísané na spodnom okraji vo vtedajšej „srbštine“, ktorá v skutočnosti pre mňa ako rodilého Rusa predstavuje 100-percentný analóg ruštiny! Je tam napísané doslova – „Сия икона есть святого Гроба Господня изрезана на меди“, t.j. „Táto ikona Božieho Hrobu je vyrezaná na medi“. Najzarážajúcejšia je skutočnosť, že každý tematický rámček, každá scéna, objekt či osoba je sprevádzaná nadpisami v gréčtine a staroslovienčine. A v samotnom centre je – arabské písmo!!!  Dostávame, že arabčinu slobodne ovládali srbskí ikonopisci  a arabská scripture, tým pádom, pravdepodobne tvorila jedno zo sakrálnych písiem pravoslávia, osobitne jeho srbskej vetvy, ktorá neprijala reformy „západniarskeho“ moskovského patriarchu Nikona z polovice XVII. storočia, podporovaného  „uzurpátorskou“ (ako sa ukazuje v dôsledku početných nových prác ruských historikov) prozápadnou dynastiou Romanovcov. Na pravom vrcholci Jeruzalemského chrámu je znovu neklamne badateľný nám už dobre známy polmesiac s krížom.

Všimnite si taktiež vyobrazenie Betlehemu v druhom rámčeku odhora v pravom stĺpci. Kristovo rodisko je znázornené spolu s úplne obyčajným stredovekým kresťanským chrámom, akých poznáme v Európe stovky.

Ako vidno z doleuvedenej privilégie, udelenej a potvrdenej cisármi Leopoldom, Jozefom a Máriou Teréziou srbskej pravoslávnej komunite, Srbi a vôbec všetci pravoslávni poddaní rakúskej monarchie sa ešte v polovici XVIII. storočia nazývali „slavnym narodom illiriko-rassijanskim“, t.j. ruským národom. Rasciou sa na starých kartografických vyobrazeniach Balkánu označovala oblasť súčasného Srbska v okolí Belehradu, ale i sídelných kráľovských, resp. „cárskych“ miest stredovekého Uhorska a Balkánu, ako vidíme na pojme „Raetzen marck“ („kráľovský“ dunajský ostrov južne od dnešnej Budapešti, v strednom Maďarsku – pozn.aut.), pretože Raetzen alebo Rasi-Rasci mohlo znamenať – „červení“ (russus – červení [lat.] ~ русый – červený [rus.],  akin to k/c-rasnye…rus.), ako aj cárski (Raetzen ~ Tzare..?).

V tejto súvislosti je povšimnutiahodné, že uhorskí a neskôr československí Rusíni si veľmi dlho hovorili „карпато-русские“, t.j. „Karpatskí Rusi“, rusínske územie z obidvoch strán Karpát sa nazývalo „Červená Rus“, pravoslávna viera (vrátane jej „grécko-katolíckej“ odnože) sa predtým volala „ruská viera“. Slávny Slovák, rusínsky rodák z Michaloviec Michal Baluďanský, ktorý v Rusku spravil závratnú kariéru, bol prvým rektorom Sankt-Peterburgskej univerzity a jedným z vychovávateľov cárskych detí, slovom – mimoriadne váženou osobnosťou v Rusku XIX. storočia, mal v svojom ruskom pase napísané:

„Michajlo Baluďanskij, uhorský šľachtic ruského vierovyznania…“  

Nech tieto riadky pre našinca znejú akokoľvek prekvapujúco, sú o tom dochované nepriestrelné svedectvá v kolekcii osobných vecí M. Baluďanského v múzeu Petrohradskej Univerzity.

Pojmy ako „Slovák“ a „Maďar“ sú v skutočnosti veľmi neskorého pôvodu, v stredoveku sa ľudia viac identifikovali s vierou, ktorú vyznávali, a regiónom, v ktorom bývali. A viera bola častokrát synonymom pre jazyk, ktorý konkrétna náboženská komunita využívala ako liturgický.

Alojz Mednyansky vo svojich „Dávnych povestiach o hradoch“ z roku 1829 používa ešte prevažne slovné spojenie „uhorský národ“, a neuveriteľne zriedkavo (ak vôbec…) pojem „Slovák“.

Taktiež sa na príklade doleuvedenej menovitej listiny, adresovanej Dionýzovi, arcibiskupovi Budínskemu, Stoľnohradskému (Stoličný Belehrad – Székesfehérvár), Szigetskému, Sečujskému, Pécskemu a Mohučskému, dá vydedukovať, že pravoslávnych komunít vo vtedajšej monarchii Habsburgovcov bolo vonkoncom nemálo. Táto skutočnosť o to väčšmi vyžaduje pozornosť, že jazyk týchto listín,  konkrétne horeuvedenej privilégie „narodu illiriko-rassijanskomu“, ako aj jazyk pravoslávnych balkánskych Slovanov vôbec, bol v dnešnom ponímaní staroslovanský. Dobre sa číta a je prakticky totožný jazyku staroruských listín a písomností, ako aj ruskej jazykovej norme vtedajšej epochy… Z toho vyplýva, že ešte na prelome XVIII-XIX. storočia Slovanov centrálnej Európy a Balkánu v značnej miere spájala ona írečitá jazyková a náboženská príbuznosť, ktorú dnes mnohí považujú za chiméru. Tá náboženská príbuznosť, t.j. viera, ku ktorej vzýval Štúr ako k „…Matke slovanských národov“  (t.j. kvintesencia Slovanstva – starosloviensky liturgický jazyk, aký sa dodnes používa Pravoslávnou cirkvou – pozn. aut.) v spise „Slovanstvo a svet budúcnosti“.

Pri myšlienke, že tak mnohoúrovňový, fascinujúci a globálno-historický fenomén ako „Slovanstvo“ je dnešnými „slovenskými“ médiami – konkrétne Štefanom Hríbom, Rastislavom Káčerom a akýmsi hercom, ktorému ani neviem prísť na meno, hanebne zosmiešňovaný a doslova primitívne (ale s nárokom na serióznosť) prezentovaný verejnosti v relácii „Pod lampou“ pod hanlivo-ohováračským, maďarónskym pojmom „panslavizmus“, pričom nám, obecenstvu, o tomto fenoméne rozpráva človek, ktorý otvorene vyhlasuje, že „Slovanstvo mi nemá čo povedať…“, keď je celá problematika prezentovaná výlučne v kontexte „predĺženej ruky Ruska“ a „informačnej vojny“, je mi neskutočne a veľmi úprimne na vracanie!!!

Ale aby sme sa vrátili a uzavreli náš článok, povieme len, že zo všetkého horeuvedeného plynie jeden dôležitý záver, ktorý možno nepríjemne prekvapí našich prihorlivých národovcov a hurá-patriotov. Totiž že neskoršia jazyková fragmentácia, ktorá vyústila do zjavenia sa „nových“ slovanských jazykov v tej podobe, v akej ich poznáme dnes na Balkáne, bola v značnej miere výsledkom dobre známych „národno-oslobodzovacích hnutí“. Dnes už nie je tajomstvom, že mnohými z týchto „obrodenecko-emancipačných“ hnutí šikovne manipulovala zákerná Viedeň (v úzkej súčinnosti s Vatikánom – aut.), ktorá hlavný kľúč k stabilnému ovládaniu svojich väčšinovo slovanských poddaných videla v ich rozoštvávaní a vzbudzovaní vzájomnej náboženskej nevraživosti, ako aj v ich postupnom vzájomnom odcudzení sa od ich praruského jadra v dôsledku zavádzania nových slovanských jazykov a aktívnom vštepovaní „nových národných identít“. Posledné síce v mnohom zohľadňovali vtedajšie jazykové aj kulturologické reálie, avšak od „staroslovanského“ jadra sa odlišovali asi v dimenzii dnešných regionálnych rozdielov medzi Spišákom a predstaviteľom regionálnej jazykovej normy, prijatej za všeobecne-slovenskú – Martinčanom. Avšak zatiaľ čo Srbi, Bulhari, Macedónci a Čiernohorci si zachovali svoje slovanské písmo, Slováci stratili veľa z pôvodne všeslovanských pravoslávnych čŕt. Ničmenej heraldika a pravoslávne ikony srbskej komunity v Uhorsku nám dochovala veľa zaujímavých indícií, aké bolo skutočné stredoveké kresťanstvo.

Verím a modlím sa k Bohu, aby hodina všeobsiahleho vzájomného odpustenia a znovuzjednotenia na vyšších ideologických a konceptuálnych prioritách nastala, a pre dosiahnutie tohto veľkého cieľa je potrebné, predovšetkým, využívať POZNANIE. Vrátane tých znalostí, ktoré čerpáme zo zmysluplnej a vnútorne koherentnej interpretácie skrytého posolstva uhorských pravoslávnych ikon.

HROZÍ TOTÁLNÍ KONFLIKT? VYTVOŘENÍM BEZLETOVÉ ZÓNY SE ZÁPAD ZATÁHNE DO VÁLKY S RUSKEM, PÍŠE THE GUARDIAN – Američtí generálové musejí být zoufalí: Rusko nyní vyslalo do Sýrie vskutku strašlivou sílu – Daily Star: Obyvatelé Aljašky by se měli připravit na ruský útok – Royal Navy v pohotovosti: Ruská flotila popluje podél Velké Británie – CIA připravuje rozsáhlý kybernetický útok proti Rusku – Severokorejská posádka se chtěla zmocnit ruských zbraní. Nastal drtivý úder. Rusové nasadili kulomet – Migranti v noci na košickém letišti. Tajná akce? – Nesouhlas s migrací, či slib jejího omezení, jsou trestnými činy.

Na Hviezdoslavovom námestí v Bratislavě se konala ve čtvrtek 20.10.2016 demonstrace ZA MIER, ZA SUVERENITU SLOVENSKA, PROTI ZÁKLADŃAM NATO, CUDZÍM VOJAKOM A NELEGÁLNYM MIGRANTOM NA SLOVENSKU – VYSTÚPIŤ Z EU A NATO

Bašta: Válka je na spadnutí, proto budeme mít ministerstvo propagandy – Savčenková vyzvala Porošenka, aby odevzdal prezidentství Janukovyčovi! – Jak si budou stát čeští a slovenští vojáci, když vzplane v Evropě válka? Pokračování rozhovoru s předsedou Asociace slovenských vojáků Jozefem Žarnovičanem. – InfoWars – Vladimíra Vítová k 28.říjnu – Petr Gazdík organizuje alternativu k hradní oslavě 28. října – Poděkování Jiřímu Bradymu. Zemanovi navzdory – Jiří Brady vzpomíná.

Časť 1.  Akademická verzia pôvodu dvojkríža. Byzanc. Biblia.

„Cársky dom v Rusku má názov BIELY. Tento názov, ako sa predpokladá, pochádza od kráľov UHORSKÝCH, a zdá sa to o to pravdepodobnejšie, že uhorskí králi sa predtým skutočne tak volali. Práve roku 1059 sa spomína jeden Belo, ktorý vystriedal svojho brata Andreja, ktorý obrátil Uhrov na kresťanskú vieru, od ktorej sa poslední odvrátili vinou bezbožnosti Turkov… Druhý toho mena sa volal Belo Slepý, aj iní jeho nástupcovia nosili tento prívlastok. “

Gilles Fletcher, anglický vyslanec pri cárovi moskovskom panovníkovi. „Of the Russe Commonwealth“, XVI.storočie n.l.

Na následujících obrázkoch Vám odporúčame povšimnúť si rôzne heraldické zobrazenia nám všetkým známeho dvojkríža na európskych erboch. Čo ich všetky spája?

Všetci poznáme dvojitý slovenský dvojkríž, ktorý skrášľuje slovenský erb, a taktiež sa vyníma na množstve heraldických znakov slovenských, maďarských, poľských a litovských miest. Je rozšírený aj v Európe, pričom je v encyklopédiách prednostne uvádzaný pod názvom „Lotrinský kríž“. Spomínajú sa aj názvy „Templársky kríž“, „Patriarchov kríž“ , „Kríž Anjou“ a „Litovský kríž“. Čo však daný symbol znamená v skutočnosti a kto z horeuvedených „pretendentov“ má naň väčší „historický nárok“?

Lotrinský kríž:

Templársky kríž:

Patriarchov kríž:

 Litovský kríž:

Začneme tým, že v krátkosti uvedieme tradičnú verziu pôvodu dvojitého kríža. Ako aj v prípade s inými PVH (pomocnými vedami historickými – faleristikou, chronológiou, etymológiou – aut.) sa aj heraldika v jej súčasnom stave častokrát ponáša skôr na zložitú historickú detektívku, než na „pravdu v poslednej inštancii“. V prípade s „Lotrinským“ krížom máme do činenia s niekoľkymi navzájom si protirečiacimi verziami, z ktorých žiadna nedáva vyčerpávajúcu odpoveď o predmete, zle sa snúbi s inými verziami a zavádza badateľa do slepej uličky. My sa v danej štúdii pokúsime spojiť rôzne verzie dovedna v rámci úplne novej chronologickej interpretácie. Takýto prístup nám umožní pracovať s celou chronologickou matériou v jej úplnosti a sľubuje poskytnúť neočakávané a prekvapujúce výsledky.

Podľa jednej z verzií sa tento symbol  v našich krajoch zjavil pri zrode kresťanstva, počas misie Cyrila a Metoda. Je namieste predpokladať, že „dvojkríž“ v tomto poňatí mohol predstavovať nejaké príslušenstvo z religiózneho relikviáru, prináležiaceho „svätým bratom“. (c+m 1-2.png)

Tento symbol mohol zároveň predstavovať istý atribút ich statusu, resp. cirkevnej moci Byzancie, ktorej najvyšším hodnostárom bol práve patriarcha. Neskôr sa malo „materiálne zhmotnenie“ tohto cyrilo-metodského symbolu údajne dostať do daru krstnému synovi veľkomoravského kniežaťa Svätopluka – budúcemu lotrinskému kniežaťovi Sventibaldovi, . Tento Sventibald, ktorý údajne bol ľavobočkom „nemeckého“ cisára Arnulfa Korutánskeho, mal podľa oficiálnej histórie napomôcť udomácneniu daného symbolu v Západnej Európe. Táto verzia sa neteší širokej popularite predovšetkým preto, že hoci vzťahy Lotrinska a Veľkej Moravy boli podľa historikov nesporné, niet žiadnych dôkazov o tom, že by bol daný symbol kríža používaný v Lotrinsku toho času, ani písomných, ani materiálnych. Ako pochopíme v priebehu štúdie, bola „lotrinská“ verzia pôvodu dvojitého kríža vytvorená retrospektívne, a je rovnako fiktívna a odvodená od „veľkomoravskej verzie“, ako je fiktívne a od „Svätopluka“ odvodené samotné meno lotrinského kniežaťa „Sventibalda“.

Otázku, prečo je dvojitý kríž dnes považovaný za „lotrinský“, hoci oveľa častejšie figuruje vo východoeurópskej heraldike, sa snaží objasniť (z pozície tradičnej histórie – aut.) kolektív autorov „Svätá krv a svätý grál“ – M. Baigent, R. Leigh a H. Lincoln: „Dvojitý kríž sa začal asociovať s Lotrinskom vďaka René z Anjou. René prijal tento kríž ako emblému, používajúc ho na pečatidlách a minciach (zrejme vyhotovených neskôr a antedatovaných historikmi s cieľom podporiť aktuálnu verziu pôvodu dvojkríža – aut.).

Mince René z Anjou a minca s erbom Lotrinského vojvodstva, Nancy 1513:

Popularitu tohto kríža historici odvodzujú od okamžiku, kedy ho využil ako bojovú emblému lotrinský vojvoda René II. v bitke pri Nancy, údajne roku 1477. Práve odvtedy údajne bol kríž nazývaný „lotrinský“ a dostáva sa na niektoré lokálne mestské erby. Pozornosť taktiež zasluhuje fakt, že Lotrinskí vojvodovia (najbližší príbuzní francúzskych a habsburgských monarchov) využívali šesťcípy kríž v rámci pomocného elementu na personálnych erboch).

Hoci súčasné francúzske Lotrinsko zohralo nezanedbateľnú úlohu pri formovaní „novovekej“ štátnosti Francúzska a habsburgských zemí, originálne „Lotrinsko“ Reného z Anjou a bitky pri Nancy je pravdepodobne historickou mirážou úplne iných krajín a národov. Zatiaľ povieme len, že Lotrinsko, resp. nemecky Lothringen = LOT + Regnum, znamená asi toľko, čo kráľovstvo biblického Lota, Abrahámovho synovca, o ktorom sa píše v knihe Genezis a s ktorým sa spájajú biblické príbehy o Sodome a Gomore. Pre účely nášho výskumu a oboznámenie čitateľov s novochronologickou metodológiou si dovolíme hneď na začiatku a otvorene oboznámiť s logikou nášho uvažovania, ktoré je postavené na hypotetickej – a vcelku racionálnej – premise:  čo v Západnej Európe znamená „Lotrinsko“, to vo východnej Európe znamená „Litva“. Pojem „Litva“ bol v minulosti synonymom pre „Bielu Rus“.

Scény lúčenia sa Abraháma s Lotom a rozdelenia Chanaánu na maľbách Bartolomea di Fredi z XIV. stor.n.l. a obrázkovej Tory Ph. Medhursta:

*  priam neuveriteľne početný výskyt európskych toponymov, ktorých koreň je v tej či inej miere (úmerne kreovaniu nových európskych jazykov – pozn.aut) odvodený zo „spoluhláskovej kostry“ B-R-S a ich variácií, by sa dala napísať samostatná kapitola, však, páni z BRUS-elu?

Názov „LITVA“ je v podstate spojením koreňa LT (v starých textoch  [pred vynájdením a rozšírením papiera] sa zapisovali prednostne spoluhlásky a samohlásky sa vynechávali, preto ozvučenie spoluhláskovej kostry bolo variabilné – Lot, Lit… toť na margo možných výhrad od kolegu Hoxa (nic ve zlým, kolego! – aut.) + staroslovanský suffix „va“, napr. Ora-va, Žita-va, Lietava, ruské Litva alebo Tatar-va (označenie pre „Zem Tatárov“ – pozn. aut.)

Tretia a najrozšírenejšia (čítajúc medzi riadkami pochopíme – že aj najnanucovanejšia – aut.) verzia pôvodu dvojitého kríža uvádza ako otca používania dvojkríža v západnej heraldickej praktike Ľudovíta I., vojvodu z Anjou (1356 – 1360). Hovorí sa, že „lotrinský“ kríž pochádza od stredovekej relikvie, privezenej zo „Svätej Zeme“. Touto relikviou mala byť zlatá podobizeň tzv. „Pravého kríža“, ktorá sa do Francúzska dostala v období latinského patriarchu Konštantínopola Gevrasia (zomrelého roku 1219), od ktorého sa údajne dostala do rúk Tomáša, biskupa Iarapetry na Kréte. Krétsky biskup Tomáš ju mal následne predať roku 1241 istému Francúzovi menom Jean Alluis, a tento J. Alluis následne „predal“ „Pravý kríž“ opátstvu Boicieux v Anjou. Tu sa neskôr dvojkríž mal stať jednou z rodinných relikvii Anjou-skej dynastie, a počnúc Ľudovítom I. (1356 – 1360) sa používala v rámci jedného z jej dynastickych symbolov, konkrétne na už spomínaných chýrnych minciach Reného z Anjou…

Je to krásny príbeh, s tým súhlasíme…. Avšak napriek tomu je zvláštne, prečo práve jednej jedinej francúzskej provincii sa prisudzuje názov kríža, ktorý sa v našej lokálnej heraldickej praxi využíva omnoho častejšie? Ba čo viac – ak taký dvojkríž figuruje na slovenskom, a predtým na pravej strane uhorského erbu??  Pod zástavou s dvojitým krížom je vyobrazený aj prvý uhorský kráľ svätý Štefan v slávnej „Ilustrovanej kronike“.

Tradičné vysvetlenie tohto výjavu je dvojité; jedny zdroje tvrdia, že je tu zobrazená porážka odbojného zadunajského kniežaťa Koppánya, ktorý sa protivil Štefanovej korunovácii, iné naopak, že je tu zobrazené porážka bulharského cára Samuela, proti ktorému spoločne vystúpili uhorský kráľ a byzantský cisár.  Na druhom obrázku z „Ilustrovanej kroniky“ je zobrazené zajatie sedmohradského kniežaťa Gyuly svätým Štefanom

Majúc na zreteli, že práve Štefan I. je považovaný za kráľa, ktorý pokresťančil stredoveké Uhorsko, resp. Zeme svätoštefanskej koruny, je odôvodnené predpokladať, obzvlášť na pozadí hypotetického používania dvojitého kríža predchodzou misiou „solúnskych bratov“ v IX. storočí, že udomácnenie tohto symbolu v našich krajoch bezprostredne súvisí s pokresťančením daného územia. Dnes nám tvrdia, že územie Uhorského kráľovstva bolo „christianizované“ veľakrát:

- Andronikus Pannónsky a Júnia – I. storočie n.l.;

- údajne predchádzavší slovanským prvoapoštolom latinskí a nemeckí misionári – V-VIII. storočia n.l.;

- svätí Cyril a Metod – IX storočie n.l.;

- kráľ Štefan I. Svätý – XI storočie n.l.;

- kráľ Andrej I. „Biely“, resp. „Katolícky“ (t.j. „univerzálny“ – aut.) – XI storočie n.l.

Napriek tomu značná časť miestneho obyvateľstva sa dlhodobo pridŕžala pohanstva (tzv. „Čierni“ Uhri kontra „Bieli“ Uhri). Mohlo by sa zdať, že zjavenie sa dvojitého „patriarchovho“ dvojkríža za Štefana I., ako to zobrazuje „Ilustrovaná kronika“, by malo poukazovať na spojitosť kráľa-krstiteľa s Byzanciou, keďže kríž sa doslova nazýva aj patriarchov. Nás však sústavne presviedčajú, že hneď po svojom krste a intronizácii Štefan aj s hlavou vošiel do orbity Vatikánu, ktorý si dokonca nárokuje aj autorstvo vrchnej časti „Svätoštefanskej koruny“ (tzv. „corona latina“ – aut.).

Ničmenej, ľudová tradícia si vytrvalo asociuje pôvod svojej viery (vrátane jej symbolov) práve z Byzanciou – vlasťou „slovanských apoštolov“ Cyrila a Metoda. Na previerku pravdepodobnosti a hodnovernosti „ľudových“ presvedčení v porovnaní s „akademickými“ (pro-západnými a pro-rímskymi) skúsme zistiť, či sa dvojitý kríž vyskytuje na byzantských artefaktoch, datovaných obdobím XI.-XII. storočia (t.j. éra panovania svätého Štefana I. a prvých Arpádovcov)?

Pozrite sa, napríklad, na sériu zlatých mincí z obdobia byzantského cisára Jána II. Komnéna (1087 – 1143). Byzantský cisár je na nich zobrazený spoločne s Bohorodičkou. Bol to údajne jeden z najúspešnejších, najmilovanejších a najspravodlivejších byzantských cisárov. Volali ho taktiež Jánom Pekným alebo Dobrým. Bol to predchodca svojho synovca – budúceho byzantského cisára Andronika I. Komnéna, ktorého autori „Novej Chronológie“ A.T. Fomenko a G.V. Nosovskij odhalili ako svetský originál pre Ježiša Krista – kráľa Judského z Dávidovho kolena. 

Ak však platí táto novochronologická hypotéza, potom platí aj to, že Ján II. Komnén bol svätým Jánom Krstiteľom, predchodcom Krista. Na tomto obrázku je vyobrazená genealógia Komnénovcov, t.j. v našom ponímaní „Svätej rodiny“ byzantských cisárov, resp. najbližších príbuzných Ježiša Krista a Dávidovho rodu – aut.). Prezrite si pozornejšie korunu Jána Komnéna na mozaike chrámu sv. Sofie – Hagii Sofii – nič Vám nepripomína?

Svätoštefanskú korunu, napríklad?

Naviac, na tomto obrázku vidíme slávnu scénu pokrstenia Spasiteľa v Jordáne Jánom Krstiteľom. Všimnite si Jánovu palicu – predstavuje ten istý, dvojitý, byzantský, resp. „patriarchov“, kríž!

Svätoštefanská koruna = koruna byzantských cisárov

Mozaika cisárskeho manželského páru Jána a Heleny Komnénovcov v spoločnosti Bohorodičky s Kristom v rukách v bazilike Hagia Sophia je v skutočnosti vyobrazením „svätej Rodiny“ – byzantských cisárov Bosporskej ríše, Judey (o novochronologickej lokalizácii Jeruzalema a Judey čítajte tu: alebo vo filme: „História: veda alebo výmysel? Zabudnutý Jeruzalem“ – – aut.). Ak uznáme, že koruna Jána II. Komnéna ~ sv. Jána Krstiteľa (v súlade s „Novou Chronológiou“), je v skutočnosti prakticky totožná „svätoštefanskej korune“, núti nás to nastoliť otázku o možnej totožnosti medzi svätým Štefanom a Jánom II. Komnénom, ako aj o čiastočnej totožnosti Aprádovcov a Komnénovcov, Uhorska (~ Veľkej Moravy) a Byzancie tých čias.

Táto historická interpretácia je o to pravdepodobnejšia, že práve v Uhorsku bol roku 1860 v Ivanke pri Nitre (vtedy Nyitraivánka) nájdený poklad, ktoré historici vyhlásili za „Monomachovu korunu“, a jednu z málopočetných zachovaných byzantských kráľovských regálií. (monomachus crown 1-4.jpg; monomachus crown plaques.jpg)

[See image gallery at www.nwoo.org]

Historici sa zatiaľ nevedia zhodnúť na tom, za akých okolností došlo k schovaniu tejto relikvie, ani komu presne prináležala, zároveň sa sporia pre skutočnosť, že táto „Monomachova koruna“ oplýva neobvyklými ženskými výjavmi. My však vieme jedného jej nositeľa prakticky neomylne a konkrétne identifikovať. Prizrime sa ešte raz pozornejšie na manželku Jána II. Komnéna(domnelého Jána Krstiteľa podľa „NCH“ – aut.) z mozaiky Hagia Sophia – Helenu Uhorskú.

Vidíme, že tak ako sa koruna Jána II. Komnéna zjavne ponáša na svätoštefanskú korunu uhorských kráľov, tak aj nájdená na Slovensku „Monomachova koruna“ predstavuje v skutočnosti – s veľkou pravdepodobnosťou -  korunu byzantských cisárovien.

*………Doktrína o „Svätosti“ uhorskej koruny

Podľa ľudovej tradície svätý Štefan počas svojej korunovácie podržal korunu a navrhol tzv. „Nagyboldogasszony“ (Požehnanej Panne Márii – aut.) uzatvoriť božskú dohodu medzi ňou a svätou korunou. Neskôr bola „Nagyboldogasszony“ vyobrazovaná nielen ako patrónka Uhorského kráľovstva, ale aj priamo ako Regina, t.j. „kráľovná“. Táto zmluva mala svätú korunu napĺňať božskou silou a pomáhať budúcim uhorským kráľom v budovaní politického systému, bazírujúceho na tzv. „Doktríne Svätej Koruny“ (Szentkorona-tan… aut.).

Péter Révay, strážca uhorskej koruny a korunovačných klenôt, túto doktrínu predstavil v prácach Commentarius De Sacra Regni Hungariae Corona (Augsburg, 1613) a De Monarchia et Sacra Corona Regni Hungariae (Frankfurt, 1659). V základe tejto doktríny leží predpoklad, že koruna ako taká má „osobnosť“ a je právnou entitou, identickou Uhorskému štátu. Je vyššie než vládnuci monarcha, ktorý „vládne v mene uhorskej koruny“.

Ak by platila novochronologická hypotéza, že Štefan I.~ Ján II. Komnén ~ Ján Krstiteľ, začína byť jasné pozadia formovania doktríny o svätosti uhorskej koruny, ako aj zaužívané stredoveké názvy Uhorska, napríklad – Sväté Apoštolské kráľovstvo Uhorska, zeme svätoštefanskej koruny, Regnum Marianum a i. 

O zistenej novochronologickej duplicite Svätého Štefana, Jána II. Komnéna a Jána Krstiteľa.

Nastal čas vyvodiť isté závery. Aby sme získali kľúč k správnemu chápaniu komplikovanej histórie s „pretendentmi“ na autorstvo dvojitého kríža, je nevyhnutné zúžiť okruh pátrania, t.j. zoštíhliť informačný rad a uviesť do súladu chronológiu,. Čo môžeme vyvodiť z toho, čo bolo povedané vyššie? Že dvojitý „patriarchov“ kríž pochádza z Byzancie (patriarcha – vrcholný pravoslávny hierarcha, ktorého funkcia sa často vykonávala samotným monarchom v súlade s princípom tzv. „cezarobapizmu“).

Do Uhorska bol „delegovaný“:

- Cyrilom a Metodom (IX storočia n.l.)

- Štefanom I (XI storočie n.l.)

- Andrejom I (XI storočie n.l.)

- Belom III (XII storočie n.l.)

Ako čoskoro pochopíme, reč je o troch nasledujúcich jeden druhému uhorských kráľoch – Štefanovi, Andrejovi a Belovi, dvaja z ktorých majú svoje bezprostredné byzantské analógy. Udalosti sa odohrávajú – v súlade s novochronologickou hypotézou, bazírujúcou na nezávislej matematicko-štatistickej datácii narodenia, strastí a smrti Ježiša krista – v období XII. storočia n.l. V epicentre týchto udalostí bola Romejská (t.j. Franská – viac k totožnosti Fra(n)cie – Trácie, t.j. „územia Tróje“ alebo „Turecka“ pozri v – aut.) ríša na Bospore, zatiaľ čo neskorší historici pri koncipovaní uhorských dejín zahrnuli duplikát týchto udalostí do uhorskej histórie XI.storočia, posunúc ich o storočie dozadu. Strojcovia „cyrilometodského“ fenoménu naopak posunuli udalosti, súvisiace s udomácnením sa dvojkríža u nás do fiktívneho IX. stor. n.l.  Bol zistený zreteľný paralelizmus medzi uhorským dynastickým kmeňom Arpádovcov z XI stor.n.l.  (Štefan I – Andrej I – Belo I) a byzantsko-uhorským rodokmeňom z XII stor.n.l. (Ján II Komnén – Andronikus I. Komnén – Belo III), tak aj paralelizmy medzi uhorskými kráľmi a byzantskými cisármi zodpovedajúcej epochy:

• Ján II. Komnén je prototypom pre Štefana I. Arpádovca a svetským duplikátom evanjelského Jána Krstiteľa;

• Andronikus I. Komnén (XII stor.n.l.) je prototypom pre uhorského kráľa  Andreja I. Bieleho a svetským odrazom Ježiša Krista v byzantských a uhorských kronikách. Poznáme ho aj ako Konštantína Filozofa – Cyrila a jedného z cirkevných otcov sv. Hieronyma.

• Uhorský kráľ Belo III (XII. stor.n.l.) je prototypom pre Bela I. z XI. stor.n.l., a taktiež „veľkomoravského kráľa“ Svätopluka. Táto historická osobnosť, spolu „…s jeho bratom Andrejom“ (viď citát z G. Fletchera na začiatku článku – aut.), sa  v svetových dejinách zachovali pod mnohorakými podobizňami, o ktorých si ešte rozpovieme v ďalšej časti článku. Konkrétne Bela III. má historické duplikáty v podobe:

- Richard I. Levie Srdce,

- egyptský boh Bel z gréckej mytológie

- biblické možstvo Chanaáncov Baal.

- známy „križiak“ v službách Jeruzalemského kráľovstva v Svätej Zemi – Balian I. Ibelin.

- Bela, prvorodený syn Benjamína, člen Jákobovej domácnosti, ktorý prišiel k Jákobovi do Egypta. Stal sa hlavou rodiny Belovcov (1Mo 46:8, 21, 26; 4Mo 26:38; 1Pa 7:6; 8:1–5)

- v Biblii sa uhorský kráľ Bela III. ~  veľkomoravský Svätopluk zachoval taktiež ako syn Beora a prvý menovite uvedený kráľ Edomu. Bela vládol vo svojom hlavnom meste Dinhaba (Budíne? – aut.) dlho pred tým, než začali kráľovia vládnuť v Izraeli. (1Mo 36:31, 32; 1Pa 1:43)

- Syn Azaza z kmeňa Rubenovcov. (1Pa 5:3, 8)

- „Bela“ ako toponymum, iný, zrejme skorší názov mesta Coar, ktoré je v 1. Mojžišovej 14:2, 8 uvedené spoločne s inými mestami na známej biblickej planine Siddim. V anglickej transkripcii sa v tejto súvislosti spomínajú tzv. „Cities of Sin“, spoločenstvo miest Bela, Admah, Ceboiim, Sodoma a Gomora. Práve na tejto planine sa mala odohrať bitka medzi alianciou horeuvedených miest s kráľom biblického Elamu Kedorloamerom a „kráľom národov“ Tideálom. Nuž, v závere štúdie sa dozvieme nielen to, ktoré súčasné mestá v Karpatskej kotline sú opísané v týchto biblických pasážach, ale aj to, že sa v prípade týchto veršov knihy Genezis pravdepodobne jedná o alegóriu slávnej bitky pri Kadeši medzi egyptským a chetitským kráľom.

Všetky tieto historické „transfigurácie“ „Bieleho“ Boha sú v novochronologicky interpretovanej histórii odrazom jedného a toho istého fenoménu – uctievania „Bieleho“ Boha, Slnečného Boha, Boha-Slnko. V ich osnove ležia spomienky na udalosti a historické pramene o živote uhorských kráľov Andreja (Ježiša Krista) a Bela.

Na odôvodnenie podobných záverov povieme nasledovné. Metodológia „Novej Chronológie“ spočíva v tom, že operuje objektívne štatisticky porovnateľnými a formalizovateľnými údajmi, ako je napríklad – dĺžka panovania toho-ktorého panovníka, stav okolo nástupníctva, počet detí a ich mená, udalosti typu vojna, medzivládie, založenie a vymretie dynastie atď. Čiže ide o to, nachádzať podobnosti objektívneho charakteru, nezávislé na dobrej vôli neskorších kronikárov a historikov, ktorých vzťah k nimi opisovaným historickým skutočnostiam a osobnostiam bol nevyhnutne subjektívny a mnohoraký naprieč krajinami, jazykmi a „národmi“.

Ak kult „Bieleho“ Boha je a bol rozšírený od Európy po Blízky Východ, od Keltov po Babyloňanov, nie je snáď v zmysle Novej Chronológie namieste otázka, či sa neviaže na pôsobnosť JEDNEJ GLOBÁLNO-HISTORICKEJ OSOBNOSTI, ktorá sa jednoducho v pamäti súčasníkov a nástupcov zachovala v rôznych lokálnych podobách a náboženských kultoch, vnímaných dnes ako „nekresťanské“?

S ohľadom na to, že rozmer článku nám neumožňuje podrobne prerozprávať biografie všetkých horeuvedených osobností, navrhujeme zainteresovaným čitateľom samostatne vykonať rešerše a ohodnotiť úroveň podobnosti menovaných historických postáv. No ničmenej zjavná príbuznosť spomínaných „Bohom pomazaných“ panovníkov znamená, že kroniky, opisujúce dané dynastie, sú odvodené od jedného prameňa, totiž – cisárskych kroník Byzancie, ako dominujúceho  kresťanského cisárstva Európy raného stredoveku XI – XIII storočia n.l. Tieto kroniky neskôr ľahli do základov uhorského letopisectva, pričom dynastický paralelizmus a čiastočná superpozícia udalostí z XII stor.n.l. do XI stor.n.l. (častý novochronológmi spomínaný 100-ročný posun) sa mimoriadne zreteľne demonštruje PRED intronizáciou Belu III, odkedy sa uhorská vetva oddeľuje od byzantského koreňa, vytvárajúc samostatný dynastický tok.

Z čoho vychádzame pri stotožňovaní spomínaných osobností? Sme presvedčení, že byzantskí Komnénovci a uhorskí Arpádovci, prinajmenšom – v počiatočnom období – sú, matematicky povedané, závislé dynastie. Zreteľne sa črtá paralelizmus medzi Štefanom I. a Jánom II. Komnénom, ako aj medzi Andrejom I. „Bielym“a Andronikom I. Komnénom. Štefan a Ján boli predstaviteľmi vládnucej vetvy dynastie (Arpádovcov ~ Komnénovcov), po ich smrti nastupuje krátka doba interregnumu/medzivládia, po ktorom synovcovia Štefana I. a Jána II. – Andrej I. a Andronikus I. ako predstavitelia druhej vetvy vládnucej dynastie uchvátia moc do svojich rúk. Neskôr obidvoch – uhorského Andreja I. i byzantského Andronika I. – zmetú z trónu povstania (prevraty).

Príbuznosť stotožňovaných osobností je podporovaná taktiež lingvisticky:

- je známe, že prvého uhorského kráľa volajú Štefanom Svätým, pričom jeho kanonizácia nasledovala krátko po jeho smrti. V skutočnosti STEFAN môže predstavovať kombináciu pojmov STF-Ioann alebo SVT-Ioann, t.j. „svätý Ján“, alias Ján II. Komnén, alias svätý Ján Krstiteľ;  taktiež pripomenieme, že predtým poňatie „SAVAOF“ (SVF ~ SVT s ohľadom na prechod F-T; grécka „fita“ – Ф – sa v rôznych kronikách a rečiach interpretovala rôzne – Ph, Th a pod… aut.) znamenalo „Boh“;

- nasledujúceho uhorského kráľa je prijaté nazývať Andrejom Bielym alebo Katolíckym. V danom prípade „Katolícky“ znamená „univerzálny“ (aka „Christ Pantokrator“), pričom ohľadne prímenia „Biely“ (vrátane všetkých kráľov, nosiacich dané meno) vyslovíme domnienku, že fakt nosenia takých mien uhorskými kráľmi svedčí o ich „byzantskom“ origináli, resp. o tom, že títo uhorskí králi boli zároveň aj byzantskými cisármi. V danom prípade je Andrej I. Arpádovec odrazením Andronika-Krista v uhorských dejínách.

O môžnom význame a totožnosti pojmov „Arpádovci“ a „Komnénovci“.

Dnes nás presviedčajú, že názov komnénovskej dynastie je originálny. Dovolíme si o tom zapochybovať. Oveľa pravdepodobnejšie je, že toto pomenovanie bolo vymyslené neskoršími chronológmi epochy Reformácie. V skutočnosti Komnénovci (Komnenoi – kumáni, jazdci), ktorým známy britský archeológ S. Runciman prisudzuje valašský pôvod, nazývali svoj panujúci dom/rod „Bielym“.

* …………….  Porovnaj s našimi tvrdeniami z článku „Biblia ako hádanka. Kadiaľ pretekala biblická rieka Píšon?“ ( o tom, že biblická Chavila, cez ktorú pretekala 1 zo štyroch riek Raja – Píšon – predstavuje v skutočnosti Valachiu, resp. Balkán, t.j. krajinu Bieleho Chána (Chavila = Cha(n) + BL)

Spojitosť medzi uhorskými Arpádovcami a byzantskými Komnénovcami je možné oceniť podľa identickej etymológie ich dynastických názvov. Odvážili sme sa predpokladať, že pôvodným názvom byzantskej dynastie „Komnénovcov“ (t.j. biblickej „Svätej Rodiny“) bolo „Bieli“. Môžeme to tvrdiť aj o dynastii Arpádovcov?

ARPAD ~ ARBA +D ~ ALBA + T, t.j. „Biely Boh“.

ARPAD ~ AR + PD ~ „Slnko“ + FT; grécke „FITA“ – „Ф“, môže znamenať „Boh“ alebo aj „Tót“ [FT ~ TT]

ARPAD ~ arbat, tur. – „mesto“. Pojem „mesto“ však v minulosti bolo synonymom pojmu „Rím“, preto Arpádovci v turečtine môže znamenať aj „Rimania“.

„Arpád“ v Biblii

Pre mnohých to môže znieť prekvapujúco a neuveriteľne, ale meno arpádovskej dynastie spomína aj Biblia. Severosýrské kráľovské mesto, ktoré Biblia vždy uvádza v súvislosti s mestom Chamat. Arpad ležal na ceste vedúcej do Chamatu a Damašku a bolo častým cieľom asýrskych útokov. Neskôr ho dobyl Tiglat-pileser III. a Sargon II. Preto keď Sargonov syn Senacherib roku 732 p. n. l. ohrozoval Jeruzalem, dal svojmu hovorcovi, rabšakovi, pokyn, aby poukázal na osud Arpadu ako na dôkaz toho, že bohovia národov nie sú schopní odporovať obrovskej moci Asýrčanov. (2Kr 18:34; 19:12, 13; Iz 36:19; 37:12, 13) Prorok Izaiáš už predtým predpovedal takéto vychvaľovanie. (Iz 10:9) Neskôr prorokoval Jeremjáš, že se Chamat a Arpad budú hanbiť a že na nich bude pôsobiť rozkladne ‚zlá správa‘, zrejme správa o dobyvateľských ťaženiach babylonského kráľa Nebukadnezara. (Jer 49:23)

2 Kráľov 19:12, 13

Osvobodili bohové+ národů, které zničili moji praotcové, [své národy], ano Gozan+ a Charan+ a Recef a syny Edenu,+ kteří byli v Tel-assaru?+ 13 Kde je — král Chamatu+ a král Arpadu+ a král měst Sefarvajim, Hena a Ivva?‘“

Iz 10:9

Není Kalno+ právě jako Karkemiš?+ Není Chamat+ právě jako Arpad?+ Není Samaří+ právě jako Damašek?

Jer 49:23

Pro Damašek:+ „Chamat+ a Arpad+ se zastyděly, protože slyšely špatnou zprávu. Rozložily se.+ V moři je úzkostná péče; není schopno zůstat nerozrušené

* ………. pozn. aut: chýrne biblické mesto Chamat alebo Gamat je v našej rekonštrukcii stotožniteľné s toponymom Mogetiana pri Balatone na francúzskej mape „antickej“ Pannónie (Pannonia.jpg)

Údajná cisárska pečať Komnénovcov

Prezrime sa pozornejšie neskorú rytinu, zobrazujúcu údajne cisársku pečať Byzancie epochy Komnénovcov.

Pre naše potreby bude užitočné povšimnúť si niekoľko detailov:

• po-prvé, názov „SFRAGI“ v titule. V danom prípade sa pravdepodobne jedná o variáciu známeho stredovekého pojmu Fragi, rusky Фряги alebo Фрязи [:Frjagi; :Frjazi]. Tak na Rusi nazývali v stredoveku Talianov v užšom zmysle, a ne-pravoslávnych Európanov v širšom zmysle. . Zároveň poľským názvom Talianov je dodnes Wlochy. T.j. dostávame, že Frjagi-Frjazi = Wlochy-Vlasi (FRG ~ VLCH ~ VRG). Odvodeninou týchto pojmov je aj ruské Varjagi, ktorých sme v ( – aut.) stotožnili s Vagrami ~ Vgrami ~  Uhrami. Pre zaujímavosť doplníme, že Prešov (Prusov? – aut.) sa predtým volal Fragopolis. Nehovoriac o Prahe. Fonetický prechod R – L.

• považovaný dnes za výlučne srbský erb na hrudi dvojhlavého orla – byzantskej insígnie, spolu so štítom, na ktorom je zástava striedavej červeno-bielej farebnej kombinácie. Táto „zástava“ bola odjakživa považovaná za „uhorskú“, a na uhorskom erbe symbolizuje ĽAVÚ STRANU (ženskú) – Dolnú Zem – Pannoniu.

Pripomenieme, že podobný „srbský“ erb je aj na zobrazení Konštantínopolu v podaní autora stredovekej Norimbergskej kroniky Hartmanna Schedella.

Naviac, Komnénovci – Kumáni, ktorých starí kartografi umiestňujú do rozvodia Dunaja a Tisy (tzv. „Cumanorum Campus“- aut.), sa v Uhorsku nazývali aj Uzi. V Biblii je to zachytené napríklad v proroctve Izaiáša, o ktorom sa hovorí, že pochádzal „…z krajiny Úc“. Nie nadarmo je „uhorský kráľ“, otec Bely III., na svätoštefanskej korune uvedený ako „Géza, blahoverný kráľ Turkov“. V princípe Géza znamená toľko, čo „Kumán“, Komnén, t.j. (G) + Uz. Pripomíname, že písmeno G je v mnohých jazykoch neznelé, a v podobe turkického [:og], [:ug ~ VG], [:aegy], [:ak] – v závislosti od ozvučenia – môže znamenať „Boh“, „Jediný“, „Biely“.

Len novochronologicky zistená totožnosť uhorských a byzantských kráľov vysvetľuje, prečo je(s výnimkou tzv. „corony latina“ – aut.) koruna byzantská a prečo sa hovorí o uhorskom kráľovi ako o  „kráľovi Turkov“. Carihrad, alias Trója (TR) sa skutočne nachádzal v centre Romey, ktorá je na mnohých mapách označovaná ako Thrácia. T.j. „Turecko“. (ortelius argonautica.jpg)

Spoluhlásková kostra pojmu „GUZ“  ~  G/K + Z/S (aka oguzskí Turci – aut.) ako označenia Uhrov-Kumánov je koreňom pre všetky odvodené slová, ako napr:

- Sasi (Sach-sen… nem, aut.)

- sedmohradský kmeň Sikulov (Siculi…aut.)

- ruské synonymum pre Kumánov (taktiež Hunov, Tatárov, Gótov) – Kozáci [:kazaki – rus.].

- Chazari, ktorí podľa priložených máp Mercatora a Gablitza panovali v Kryme

- bájni Jazygovia (Iazyges), ktorých starí kartografi umiestňovali do rozvodia Dunaja a Tisy, ako aj Kumánov,  pod pojmom Iazyges Metanastae, čiže jednoducho „zmiešané, premenlivé jazyky“, územie s často sa meniacim národnostným zložením.

- na Slovensku odkazujú na Kumánov-Guzov-Chazarov-Kozákov toponymá Košica, Kysuce, Kozárovce, Kosihy a pod.

O heraldických farbách

Nemenej dôležitý je aj farebný aspekt našej heraldiky. Napríklad, na portréte Žigmunda Luxemburského, uhorského kráľa a „rímskeho“ cisára, vidíme medzi symbolmi jeho dŕžav uhorský dvojkríž s prevráteným farebným pozadím.

Nižšie si ešte v časti, zasvätenej dedičnosti sakrálnej ríšskej moci, porozprávame bližšie o zmyslovom pozadí striedavej červeno-bielej farebnej kombinácie, zatiaľ sa obmedzíme len na poznámku, že súčasná interpretácia červeno-bieleho heraldického štítu ako alegórie na bohaté náleziská mede a striebra (napr. v oficiálnej heraldickej tradícií Banskej Bystrice) zďaleka nevyčerpáva celú problematiku.

Porovnajme napríklad navzájom heraldický pár – erb Bely III. a dvojkríž z portréta Žigmunda Luxemburského. Pravidlá heraldiky stanovujú, že prioritu má ten symbol alebo farba, ktorá je „hore“. To znamená, že hoci má analyzovaná heraldická dvojica rovnakú formu, implikuje podstatne rozdielne odlišné zmyslové náboje. Veď dvojitý kríž môže znamenať aj najvyššiu „cirkevnú“ moc vo východnej, pravoslávnej tradícií – moc patriarchu (patriarchov kríž), o ktorú sa môže predvídateľne odohrávať mocenský zápas, niečo na spôsob intríg okolo Stolice rímskeho pápeža. Heraldická priorita a zafarbenie tohto symbolu najvyššej cirkevnej moci mohla súčasníkom naznačovať, aké boli mocenské pomery v politickom zápase, ktorý od nepamäti sprevádzal hierarchické štruktúry stredovekého duchovenstva. V Uhorsku bol arcibiskup z Ostrihomu nezameniteľnou postavou. Bolo stanovené, že žiadny uhorský kráľ sa nemôže považovať za legitímneho, pokiaľ nebol korunovaný ostrihomským arcibiskupom. Ak Ostrihom, pod správu ktorého spadali značné oblasti Slovenska – bol „matkou“ uhorskej cirkvi (táto veta je znázornená na portiku tamojšieho katedrálneho chrámu – pozn. aut.) – stáva sa zrejmým aj rozpoloženie „uhorského“ dvojkríža na vrchu STREDNEJ z troch hôr, uvádzaných vždy v následnosti: Tatra – Matra – Fatra. Matra alebo Mat + Ra – znamená kult Bohyne-matky. Zároveň je aj Ostrihom (Ezstergom) rozpoložený na hranici medzi dvomi pohoriami, ktoré oddeľuje navzájom Dunaj. Na sever a severováchod od Ostrihomu je pohorie Matra, na juh a juhovýchod od neho sa rozkladá pohorie Pilis. Ako vysvetlíme nižšie, je toto pohorie v novochronologicky interpretovanej histórii stotožniteľné s hranicou biblických Filištínov. Ktoré bolo nemalé, súdiac podľa toho, že na Orave je tiež vrch Pilis. Spolu s biblickým vrchom Oréb v Čechách tvoria tieto toponymá neklamné svedectvo o tom, že biblický Chanaán a Palestína, t.j. „Biely Stan“ sa pravdepodobne nachádzali na našom území. Viac o totožnosti „Palestína“ – „Biely Stan“ – „Biela Rus“ – územie Kresťanov sa dozviete v pokračovaní štúdie. Podľa „Novej Chronológie“ sú totiž v prípade biblických kníh „Exodus“, „Genezis“ a „Jozue“ jedná o diela, ktoré boli napísané na konci stredoveku – začiatku novoveku, a boli neskôr antedatované na úkor starších novozákonných kníh. A náležite sa v prípade týchto začiatočných kníh Biblie jednalo o kroniky neskorostredovekých a ranonovovekých udalostí, predovšetkým – že opis „Dobytia Zasľúbenej Zeme“ je alegorickou kronikou tureckých výbojov. Ktorých bezprostrednému vplyvu podľahlo Uhorsko.

Naviac, historici tvrdia, že Ezstergom bol pôvodným hlavným mestom Uhorska, kde sa narodil a bol neskôr korunovaný sám Štefan I.  Svätý. Možno to objasňuje aj neskoršie doplnenie k už existujúcemu uhorskému erbu – spojeniu Horných (dvojkríž na troch vrchoch) a Dolných (červeno-biele pruhy, symbol Pannónie ) zemí pod vládou uhorského kráľa – malej korunky u úpätia kríža na  hore Matra. Čo sa týka striedania červeno-bielych pruhov na uhorskom erbe a v heraldike všeobecne, je nevyhnutné stanoviť, že tieto farby svojimi koreňmi siahajú do „hlbokej minulosti“ „starovekého“ Egypta… Zatiaľ povieme len, že spoznanie skutočného významu „uhorského“ kríža vyžaduje ponorenie sa do tajomstiev staroegyptských žrecov, dejín krížových výprav, formovania slobodomurárskych organizácií, genealógie rodiny florentských Medici, ako aj Biblie.

Předchozí část: