Anton Semeš: Vývoj Cirkvi vo vzťahu k Slovensku
Emil Páleš: Štúrovská koncepcia slovanskej vedy – romantický prežitok alebo predzvesť budúcnosti?
Emil Páleš: Má Slovensko nejakú úlohu?
Ján Košiar: Prežijeme Európu, alebo Európa prežije nás?
Imrich Horňanský: Slovenské geografické názvy – súčasť nášho nehmotného kultúrneho dedičstva
Martin Lacko: Význam prvej Slovenskej republiky pre uchovanie slovenskej identity
Jozef Darmo: Apokalypsa Európy národov alebo spoločný stôl dohody suverénnych národov?

Nie je náhoda, že naše ženy sú Slovenky, že naša reč je slovenčina a že naša vlasť je Slovensko. Naši predkovia mali vlastné písmo, ale aj Písmo sväté v čase, keď predkovia absolútnej väčšiny dnešných európskych národov o tom ani nesnívali – na to buďme právom hrdí a to si pripomeňme vždy, keď sa niekto snaží nad nás sa povyšovať.

Kolíska slovanskej kultúry je na Slovensku a my sme Slovania, preto naša identita je z princípu slovanská.

Súčasťou slovenskej identity sú však, okrem slovenského národa, aj národnostné menšiny žijúce na našom území, spolu so Slovákmi, niekoľko storočí.

My Slováci sme v absolútnej väčšine kresťania, avšak súčasťou slovenskej identity sú aj ateisti a tiež židia, ktorí spolu s nami, žijú u nás niekoľko stáročí. Súčasťou slovenskej identity však nie sú príslušníci konfesií, ktoré na Slovensku nemajú žiadnu tradíciu.

Súčasťou slovenskej identity je tiež naše hmotné aj nehmotné národné dedičstvo, teda najmä voda, pôda nerastné suroviny, kultúra, jazyk a rodina. Naši predkovia sú spätí s pôdou už od neolitických čias, preto slovenská pôda je súčasťou našej identity a nesmieme ju odovzdávať do cudzích rúk. Súčasťou slovenskej identity je aj náš, slovenský štát, na obnovenie ktorého sme, po smrti kráľa Svätopluka I., čakali vyše tisíc rokov, naša história, ktorú cudzie záujmy často zamlčovali a deformovali a ktorú ešte stále musíme objavovať, dokumentovať a vysvetľovať našej mladej generácii.

Pozvánka zde: 

V rámci World Wide Wake Up Tour zavíta známy anglický rečník David Icke aj do Bratislavy. Jeho celodenný seminár sa uskutoční 28. októbra 2017 v Hant Aréne Pasienky, vstupenky sú už v predaji. Seminár priblíži aktuálne výsledky a vlastný pohľad viac ako 20-ročného pátrania Davida Ickea v historických i súčasných informáciách, hľadania a skladania súvislostí v otázkach celosvetového diania i skúmania ľudského vedomia. Témy, ktoré sa objavia na seminári sú napríklad: Orwellovská agenda pre ľudstvo, Médiá a dezinformácie,  Nový svetový poriadok, Kto skutočne stojí za terorizmom, Saturn a Mesiac, Povaha reality, Transhmanizmus a ďalšie.

David Vaughan Icke je spisovateľ a verejný rečník známy svojimi vystúpeniami na tému „kto a čo skutočne kontroluje tento svet“. Vo viac ako dvadsiatich vydaných knihách a na seminároch sa venuje rozsiahlemu spektru čiastkových tém, ktoré väčšina svetových médií v aktuálnej, takzvanej zrýchlenej dobe nespája dohromady a tým verejnosti neumožňuje širší náhľad na planetárne dianie. Na seminároch pracuje s terminológiou z histórie i popkultúry. Kladie dôraz na okamih, kedy sa každý človek môže zastaviť, zhodnotiť v akej situácii sa nachádza a sám rozhodnúť, čo s tým chce a dokáže urobiť. Nahliadnuť za hranice ilúzie, ktorú doteraz považoval za svoj svet. David Icke svojským štýlom prezentuje vlastný názor a necháva čitateľov i návštevníkov urobiť si svoj.

Seminár Davida Ickea sa uskutoční v Hant Aréne od 10:00 do 22:00 hod.

Brány haly budú otvorené od 9:00 hod. Medzi prednáškami sú plánované prestávky a väčšia pauza na obed. V priestoroch bude k dispozícii zóna s jedlom a nápojmi.

Seminár sa uskutoční v angličtine, s možnosťou bezplatného zapožičania slúchadiel s prekladom.

David Icke, 28. október 2017, 10:00 – 22:00 hod., Hant Aréna Pasienky, Bratislava

Predpredaj vstupeniek:

Slovensko:

Česká Republika:

Web: 

Event na Facebooku: 

Záznam z přednášky a diskuze se slovenským ekonomem Peterem Staňkem o všemožných tématech života na této planetě a problémech dneška.

Vážený pán premiér, dovoľte mi formou tohto otvoreného pomyselného dialógu s Vami prehovoriť k našim občanom a menom všetkých nás, ktorí si uvedomujeme skutočné pozadie problémov a hrozieb, ktorým dnes čelíte Vy a čoskoro bude čeliť Slovensko, popriať Vám veľa zdravia a síl, rozumu a štátnickej múdrosti! Chcel by som Vám zároveň normálne ľudsky poďakovať za to, že s obdivuhodnou vytrvalosťou chránite záujmy a dobré meno Slovenska v očiach všetkých slušných a svedomitých ľudí.

Chcem Vám poďakovať za to, že odmietate na Slovensku migrantov a podali ste žalobu na príslušné európske inštitúcie vo veci kvót.  Ďakujem Vám za to, že ste nadviazali nadštandardnú spoluprácu s Maďarskom, s Ruskom, že ste sa nediskreditovali krátkozrakými výpadmi proti novozvolenému americkému prezidentovi, že ste mu úprimne zablahoželali k víťazstvu!

Ďakujem Vám za to, že ste sa dištancovali od všeobecného uprostred politickej bratie obdivu k prevratovej vláde v Kyjeve a robili na ich podporu len to, k čomu ste boli okolnosťami a pod nátlakom vyššej moci donútený. Viem, že nemáte zďaleka také právomoci, aké sú Vám pripisované, a dokážem si domyslieť, ako veľmi Vás trápi žalostná absencia slovenskej suverenity – stav, ktorý ste zdedili po dzurindovských vládach. Táto absencia suverenity je tak ekonomická, ako aj kádrová.

Ďakujem Vám, že ste ako jeden z mála jednoznačne odsúdili bombardovanie Belehradu roku 1999.

Ďakujem Vám za to, že ste nikdy nezlorečili na Rusko!

Ďakujem Vám za to, že ste vždy hovorili pravdu o Druhej svetovej vojne.

Ďakujem Vám za to, že ste nikdy cieľavedomo a cynicky nezlorečili na socializmus, z vyjedania dedičstva ktorého dodnes z väčšej časti fungujeme ekonomicky. Celá spoločenská skupina pavedcov a pseudo-historikov, nehovoriac o novinárskom planktóne, si zarába na slušné živobytie tým, že sa venuje očierňovaniu našich dejín a prefíkane znásilňuje naše kolektívne podvedomie na príkaz washingtonských a bruselských patrónov. Ďakujem Vám, že na rozdiel od týchto našich psycho-diverzantov vyzdvihujete z našej histórie pozitívne skúsenosti, apelujete k modernému slovenskému vlastenectvu a aktívnemu štúdiu našich dejín.

ĎakujemVám, že na rozdiel od Vašich odporcov hovoríte otvorene a úprimne, a nezatajujete nám existenčne dôležité skutočnosti, napríklad keď ste svojho času spomenuli „…70-percentnú pravdepodobnosť vypuknutia vojny“.

Ďakujem, že ste našu už otvorene nehanebnú, strativšiu poslednú štipku súdnosti a ohľaduplnosti mediálnu piatu kolónu nazvali tak, ako si to tie špinavé protislovenské prostitútky zasluhujú!

Ďakujem Vám za to, že robíte všetko, čo je vo Vašich silách, aby ste udržali pohromade slovenský štátny organizmus a apelujete k národnému cíteniu obyvateľov v dobe, kedy VŠETCI NAPRIEČ MEDIÁLNYM A POLITICKÝM SPEKTROM, vrátane ich zahraničných patrónov, sú spojení priam bytostnou nenávisťou k Vám a Vami stelesňovanej idey suverenizácie Slovenska, pričom sa všemožne  snažia destabilizovať vnútropolitickú situáciu a uvrhnúť nás do ukrajinského scenára.

Chápem, že tieto slová v dnešnej mediálnej atmosfére vyznievajú akosi čudne, ale je to najnázornejší spôsob, ako pripomenúť väčšine médiami vytočených a navzájom poštvaných ľudí, že je veľmi veľa vecí, za ktoré by rozumný človek mohol byť nášmu premiérovi vďačný. Pretože práve nevďačnosť a namyslenosť sú jednými z najťažších hriechov, nie nadarmo odmietaných našimi veriacimi predkami, ktorí možno z pohľadu dnešných „liberálno-kozmopolitných LGBZ médií žili v totalite a boli otrokmi, ale dokázali toho v živote viac ako všetci my dohromady; to práve títo „totalitní otroci“ – naši otcovia a matky, vybudovali štát, z vyjedania ktorého dodnes žijeme a z ktorého vďaka Vašemu, vlastizradcovia a prostitútky, pričineniu máločo zostane našim deťom, ak tu vyvoláte Majdan!

Taktiež nášmu premiérovi ďakujem za to, že v našej krajine stále fungujú železnice, elektrárne, životne dôležitá socio-ekonomická infraštruktúra.

Ďakujem, že brzdíte Vašich spolustraníkov i ministrov, a nedovoľujete im bačovať, ako na Ukrajine. Viem, že nedokážete ovplyvniť prevládajúci ziskuchtivý mindset medzi politikmi i vo vašej vlastnej strane. Nečudo, veď po novembri 89 vyrástlo celé pokolenie ľudí, ktorí si zvykli, že v ich prostredí je lož, sprenevera a krádež normálna, a to vo veľkom, a málokto zostáva potrestaný. Viem, že ste nemohli nijak ovplyvniť a advokovať vyšetrovanie Gorily počas Vašej prvej vlády, lebo nevyšetrovanie Gorily bolo podmienkou jej publikácie, a viem taktiež, že v tejto veci Vás prinútili pristúpiť na dohodu, inak by Vaša prvá vláda nebola bývala taká „jednofarebná“ a operatívna. Viem, že nedokážete ovplyvniť nárast vnútornej opozície proti Vám v strane, ktorú ste sám založil, a do ktorej prekočovalo (podobne ako do Putinovho „Jednotného Ruska“ – aut.) veľa prispôsobilcov, prevliekačov kabátov,karieristov a oportunistov všakovakého zrna. Boli ste nútení fungovať podľa pravidiel hry, ktoré ste nenastavoval.  Každý, kto v živote aspoň zďaleka pričuchol k „riadiacej práci“, resp. sa venoval riadeniu väčších kolektívov ľudí, vie, že v kolektívoch nad 10 ľudí pojem „absolútna moc“ stráca zmysel. Riadenie je kolektívne, rovnako je kolektívny princíp mienkotvorby v pol. stranách, parlamente a inde. Preto nemožno od premiéra očakávať, že bude baby-sitterom každého nečestného straníka. On vytvára príležitosti, formuje platformy a stanovuje rámce, ale nemôže ovplyvniť konanie poslancov (hlasovanie za protiústavný Žitňanskej zákon je tomu príkladom – pozn.), obzvlášť keď sú poslední zorganizovaní do vnútrostraníckej opozícii voči Ficovi alebo previazaní majetkovo-finančnými záujmami s rôznorodými lobbystickými skupinami, čo nie je v systémovej ponovembrovej demokracii, kde strany silou apriórne nastavenej logiky vývoja predstavujú klanovo-koroporatívne zväzy na čele s lídrom, zas tak veľmi prekvapujúce. Ľudia vždy zostanú ľuďmi, a lepšie, než čokoľvek iné, tento večný problém „kádrového hladu“, ktorý vlastne nie je ničím iným, než kádrovou korupciou, ilustruje príklad Stalina, keď ho prosili nejak ovplyvniť rétoriku sovietskych spisovateľov – „Žiaľ, nemám naporúdzi iných spisovateľov, musíte sa spokojiť s týmito…“

Ničmenej, všetky tieto problémy by sa za predpokladu stabilného rozvoja Slovenska mali v perspektíve vyriešiť prirodzeným spôsobom, obzvlášť, keď podrastá nové pokolenie a informačná doba podstatne mení doterajší spôsob formovania verejnej mienky.

Keď volím SMER, nevolím korupčníkov, Rašiho (ja veľmi dobre viem, o čom je tá kauza s dehonestovaným sovietskym pamätníkom…) ani tých, ktorí zahlasovali za Žitňanskej „norimbergský zákon“, ale hlasujem tak preto, lebo je to jediná cesta, akou sa Vy stanete premiérom. Okrem Vás nevidím, pri všetkej úcte, nikoho čo i len zďaleka podobne kompetentného na výkon tejto funkcie, a už obzvlášť nikoho z tých, ktorých Vám tvorcovia najnovšieho slovenského Majdanu (už ani nepočítam, ktorého v poradí z tých, ktoré ste porazili a zachránili tak krajinu pred majdanizáciou, akú vidíme na Ukrajine…) pasujú za následníka.

Ďakujem, že sme sa doteraz zachovali ako národ, že sme mali možnosť v priebehu posledných rokov, súc ušetrení širších globálno-politických otrasov, uvedomiť si bytostnú hodnotu mieru a stability, reinterpretovať a hlbšie porozumieť globálno-politickým súvislostiam a pozadiu prelomových udalostí posledného storočia. Alternatívne médiá, na ktorých početnosť a pestrosť by sme mali byť hrdí, pretože čo do kvality a informovanosti predčia naše obsahovo i jazykovo „československé“ alternatívne spravodajské portály všetky ostatné európske krajiny, a sú vlastne našou aj Vašou poslednou baštou triezvosti, súdnosti a zdravého rozumu (Common Sense).

Pán premiér,

na Vás i na nás, obyčajných ľudí, ktorí zadarmo a z pozitívnych pohnútok formujú ne-mainstreamový webový kontent, ide teraz útok zo všetkých strán. Ustojte ho! Ustojte tento ich posledný, zúfalý útok, ktorý podnikajú protislovenské dzurindovské a sionistické sily teraz, po Trumpovom zvolení, z jediného dôvodu – lebo prišli o výlučný clintonovsko-neokonovský patronát a už nemajú čo stratiť. Veľmi dobre vedia, že ak sa naďalej zachová stabilný vektor strategického riadenia Slovenska z Vašej strany, tak pri rysujúcej sa najbližšej globálno-politickej konjunktúre im jednoducho hrozí, mierne povedané, definitívne odpísanie. Vyšetrovanie Gorily, všakže… Útočia na Vás koordinovane, ostro a nehanebne, lebo je to jediné, čo vedia. Ich trollovia zaplavili diskusie alternatívnych webov a mienkotvorné fankluby na sociálnych sieťach. V princípe všetko, z čoho obviňujú ruskú propagandu (trolling, šírenie nenávisti, poplašných správ, destabilizácia a skresľujúca zaujatá publicistika), by sa dalo pripísať na ich účet, a pre jednoduchosť budem hovoriť – na účet Vašich nepriateľov. Lebo nech sa dívam, ako chcem, je mi skutočne veľmi ťažké nájsť uprostred záplavy relevantných politikov niekoho, kto by nebol proti Vám.

Táto kolektívna charakterová črta slovenskej politiky aj opozície je pozoruhodná. Myšlienka odporu voči Vám spája totiž všetky strany bez výnimky, vrátane ĽSNS.

A ako dedukujem z posledných správ o náraste Kotelebových preferencií, Vaši odporcovia vsadili práve na neho. Ustojte tento nápor, pán premiér, nepripustite pád vlády! Nielen to, zničte ich! To nie je prosba ani odporúčanie, ale konštatovanie nevyhnutného postupu pri konkrétnej diagnóze. Musíte ich zničiť, inak oni zničia Vás. Nedajú sa poučiť, nedajú sa prevychovať, nevedia nič iné, než zrádzať a klamať. Teraz sa celá tá čvarga oborila na Vás v poslednom zúfalom pokuse Vás dostať, lebo vedia, že im ide o krk! Ako ich zničíte? Tým, že ustojíte ich útok a nepripustíte Majdan! Čas pritom pracuje na Vás, pán premiér, to im prihára.

Lebo každému, a predovšetkým Miklošovi a Dzurinde, dochádza, že s prehrou Clintonovej klanu v USA  stratili krytie, prinajmenšomoficiálne na nadnárodnej úrovni.Ich zaoceánski patrónov viac nebudú zaujímať natoľko, ako doteraz.  Každopádne, nie natoľko, aby sa išli roztrhnúť pre ich záchranu pred trestno-právnym vyšetrovaním. Hovoríme predovšetkým o oficiálnej politike budúceho „trumpovského“ Washingtonu, nie o klanoch Clintona a na ne napojeného systému medzinárodných finančníkov, bankárov a predovšetkým – sionistov (M. Allbright), ktorí budú s Trumpom bojovať do posledného v materskej Amerike i v európskych kolóniách.  T.j. tých síl, pri ktorých zažil svoje výslnie celý ten dzurindovský kriminálny klan. Doteraz majú veľký vplyv a zázemie v Strednej Európe a na Balkáne (Kosovo), sú napojení na medzinárodný trh s ľudskými orgánmi (výrazne oživený konfliktom na Ukrajine, pozdravujem Nulandovú – pozn.), pašovania zbraní a drog, šírenie sionizmu a neonacizmu naprieč Východnou Európou. Ten istý klan kotroloval export sovietskych zbraní z decimovaných armád východoeurópskych štátov do rúk teroristických zoskupení na Blízkom Východe, vrátane ISIL, ktoré odchovala ženská podobizeň dnešného Baala-Molocha – Hillary Clintonová. Tá, za ktorou tak plačú naše médiá a celá politologicko-akademická,  mimovládna i „umelecká“ obec! Tá, ktorej kampani šéfoval usvedčený pedofil a satanista. No pekne. Hlavne, že kresťanstvo čoskoro bude v Európe vyhlásené za extrémizmus. Pííííp…

Z toho, čo sme mali možnosť vydedukovať z prvých Trumpových krokov a iniciatív, vrátane jeho „100 krokov“ na obnovu Ameriky, vidíme, že USA sa pod Trumpovým vedením budú „sústreďovať“. To znamená, žiadne zbytočné výdavky ani absolútne nemobilizovateľná roztiahnutosť ozbrojených síl po celom svete. Dá sa predpokladať, že v životne dôležitých oblastiach budú aj naďalej v dohľadnej dobe ostávať americké posádky, ale z informačného poľa čoskoro vymizne to, čo nazývame „soft power“. Nechvalná účasť americkej Clinton News Corporation (CNN) a iných, ktorým Trump vypláchol žalúdok a GP ukázal ich úroveň skrz technologickú diverziu – 30 minútové vysielanie porna počas prime-timu, postihne aj naše médiá, ktoré za dlhých 25 rokov postnovembrového vývoja nerobili nič iné, len predávali svoje „mediálne služby“ nadnárodným záujmovým skupinám a za prachy nehanebne oblbovali obyvateľstvo, glorifikovali zločincov a demonizovali hrdinov, upájali sa vlastnou nebotyčnosťou a aktívne bojovali proti každej pro-národnej vláde republiky. Médiá sa premenili na strážnych psov „nového poriadku“. Teraz zašli priďaleko. Otvorene Vám, pán premiér, a to znamená – aj nám – deklarujú vojnu a ukazujú tým, že ich demokratické procedúry a mienka občanov absolútne nezaujímajú. Porušujú ústavu, keď zavádzajú „zákony proti extrémizmu“ a názorovú cenzúru. Snažia sa vyvolať protiústavný štátny prevrat. Cez svoj sprostý program „protipropagandistickej osvety“ chodia po školách a oblbujú naše deti, ktoré im nevedia argumentovane čeliť. Skutočne úbohé, ale dalo sa od nich snáď čakať, že sa čo i len pokúsia diskutovať s nami, ktorí ich v otvorenom a čestnom informačnom súboji rozdrvíme na padrť? Myslím, že aj bez tohto výpočtu je zrejmé, že vecných základov už teraz postačuje na to, aby príslušné orgány dotyčných Stoerenfriedov znehybnili pomocou zvieracej kazajky. Každý problém má konkrétne meno, priezvisko, adresu a telefónne číslo, ako hovorieval istý politik minulého storočia, ktorý dodnes naháňa všetkým liberálom a psychotrockistom hrôzu… A myslím, že akýkoľvek pokus synteticky, ľudskoprávne a medzinárodnoprávne obhájiť ten systém washingtonského konsenzu, ktorý má za následok katastrofu na Strednom a Blízkom Východe, zo strany našich médií je vopred odsúdený na zánik. Ba čo viac, niekedy ich tvrdenia vyznievajú priamo ako šialenstvo. Presne taký pocit vyvolávajú u väčšiny rozumných ľudí na Slovensku, ktoré vlastne samotné médiá v ich imaginárnej bratislavskej 3D-škrupinke nepoznajú, nenačúvajú mu, sú hluché k úpenlivým volaniam duše Slovenska. Táto duša krváca.

A niekedy stačí, keď sa o tom všeobecne vie, aby sa poslední mali na pozore a vedeli kontrolovať. Dokiaľ nepodrastie nové pokolenie profesionálnych novinárskych kádrov, pre ktorých pojmy – „česť“ a „pravda“ – nie sú prázdne slová. Bez tohto kádrového ozdravenia môžu naše médiá už v dohľadnej dobe nadobudnúť podobu ukrajinských.

Občania chcú riešiť korupciu? Super!  Neotvoril snáď Kiska kauzu „Gorila“? Nepovedali ste snáď, pán premiér, že ste pripravený a ochotný vypovedať, pretože na rozdiel od všetkých ostatných do ničoho namočený nie ste? Tak prečo to médiá neriešia?

Nie, miesto toho naše špinavé protislovenské prostitútky, ktorých opatrujú tie isté kruhy, ako aj SaS, Mikloša, Dzurindu, vrátane Kotlebu – clintonovská krajinská frakcia amerických elít, medzinárodní bankári, špekulanti ako Soros a sionisti - vyzývajú premiéra k tomu, aby odvolal svoje slová, sťaby malé decko po rodičovskom pokarhaní? A čo kauza lipsicovestado.info? Rieši sa? Fico mal na svoje výroky plné morálne právo, na rozdiel od Vás!

Ľudia majúplné zuby  toho, s akým opovržením sa realizujú dnešní zadávatelia mód, rozdávatelia rozumov a mravokárci, s akou aroganciou a presvedčením o vlastnej nedotknuteľnosti každodenne pľujú do duše obyčajných ľudí!

Konkrétni politici aj mainstreamové médiá nám totiž, obyčajným ľuďom, úplne otvorene hovoria, že sme tupí a sprostí, v uvažovaní nesvojprávni ťuťmáci, ktorí nedokážu rozlíšiť skutočne hodnotné spravodajstvo a publicistiku od bohapustej propagandy a preto nám budú veľmi demokraticky a tolerantne cenzurovať webový kontent. Prirodzene, keďže je to jediný spôsob zachrániť ich mainstreamovú propagandu pred našou nezaujatou publicistikou a konzistentnou analytikou.

Prečo práve teraz všetky médiá, vrátane „Hlavných správ“, zrazu spustili lavínu kritických správ a blogov o Vás, o kríze Vášho vládnutia, o korupcii a kríze v SMERE, možnosti predčasných volieb, Vašom potenciálnom nástupcovi v premiérskom kresle, a prečo celý tento „plač Andromachy“ znie súčasne s „fantastickými“ správami o „fenomenálnom“ náraste Kotlebových preferencií a prepade tých Vašich? Propaguje sa presvedčenie, že kritizovať Vás je dobrým tónom už aj v údajne alternatívnych médiách, predovšetkým tých, ktoré sú zoskupené v nedávno založenej Aliancii Nezávislých Médií – „Hlavné správy“, „Zem a Vek“, „Slobodný vysielač“…  Čím sa potom takáto protificovská kryptopropaganda na HS líši od mainstreamu? Hovorím to preto, aby sme si uvedomili celú širokospektrálnosť súčasného posledného a najväčšieho križiackeho ťaženia proti nášmu premiérovi. Súvisí to, samozrejme s návratom Vašich hlavných nepriateľov – Mikloša a Dzurindu – z ťažko skúšanejUkrajiny.

Utiekli odtiaľ ako krysy z potápajúcej sa lode, a teraz tu spájajú sily do posledného zúfalého útoku proti Vám ako jedinému legitímnemu pilieru funkčnej štátnosti a štátu, ktorý má – napriek všetkým privatizáciám, kauzám a pohromám – potenciál v rozhodnej miere samostatne určovať a zápasiť o svoju budúcnosť. Mnohé národy v ešte nedávno blahobytnej a pokojnej Európe už možno čoskoro takú možnosť mať nebudú.

Práve Mikloš a Dzurinda, resp. klanovo-korporatívny klan, ktorý predstavujú a ktorý má na Slovensku stále silné postavenie, teraz spustili tento proces, ktorý si dokonale naštudovali a precvičili na Ukrajine. Isteže, hlavní horemenovaní prominenti a všetci očividní slovenskí fašisti – Kiska, Žitňanská, Šebej a tí dvaja frajeri – v oficiálnych vyjadreniach budú pápežskejší ako pápež, nikdy nevyslovia jediné slovko v prospech Kotlebu, a nikdy – ani v prípade úspešnej realizácie slovenského Majdanu, ktorý môže byť „výlučne kotlebovský“ – nebudú figurovať vo vláde. Budú celé toto divadlo riadiť zo zákulisia, pretože v danej situácii im jedine spojenectvo ich ideových potomkov zo SaS s ĽSNS zaručí budúcnosť a beztrestnosť. Práve spojenectvo a víťazstvo akéhokoľvek straníckeho uskupenia, ktoré by sformovali vládu bez SMERU, je cieľom slovenských médií, liberálov, atlantistov a dzurindovcov. A keďže sa to bez Kotleby nedá, pôjdu s ním. Pôjdu, a to s radosťou, ani si neodpľujú. Rozhodnutie o tom už bolo prijaté. Mám na mysli, samozrejme, stretnutie Kotlebu so Sulíkom v Maďarsku.

Veľké, priam nevídané v ponovembrovej histórii masové pobúrenie ľudí oficiálnou mainstreamovou a konformistickou politkou je zrejmé a očividné, takpovediac – neodškriepiteľné, a nemôžu ho nezohľadňovať ani „dzurindovci“ pri plánovaní svojho politického prežitia na Slovensku. V USA, ako vidíme na príklade okamžitého zverejnenia Jaceňukovej kúpy 20 víl v Miami, im sotva svieti možnosť „integrovať sa do života civilizovaných nadľudí“ s nepoškvrnenou povesťou. Pretože prakticky celé tradičné politické spektrum je u nás zdiskreditované, vsadili „dzurindovci“ ako najkompromitovanejší a globálnou elitou odpísaný klan všetko na Kotlebovcov. According to their Ukrainian handbook… Podobne nemeckým veľkopodnikateľom a finančníkom, ktorí roku 1932 v predvečer volieb do Reichstagu rozhodovali o tom, ako zachrániť svoje kapitály pred nemeckým obyvateľstvom, ktoré bolo decimované Veľkou hospodárskou krízou a masovo podpоrovalo komunistov, tak aj naši „dzurindovci“ – otcovia najväčšej ponovembrovej privatizácie – teraz investujú všetko do ideálneho ideového proťajšku Ficovi čoby národnému ľavicovému lídrovi – do Kotlebovho hnutia. A názornú ukážku toho, ako „najpatriotickejší z patriotických“ zradia národného lídra v rozhodujúcom momente, vidíme na príklade sabotovania maďarskými ideovými kolegami kotlebovcov – Jobbikom – hlasovania o Orbánovej novele Ústavy vo veci kvót a migrantov. Táto správa nás dodatočne uisťuje v tom, že pravoradikálne a neonacistické hnutia vo Východnej Európe sú v skutočnosti protinárodné. O sionistickom pozadí ĽSNS ako aj nacistického hnutia v Nemecku tridsiatych rokov bolo pojednané v článkoch:

…pokračování příště…

Presne tak, ako zradil Orbána Jobbik, sa aj súčasná ĽSNS ukazuje ako výrazne nevypočítateľná a protinárodná. Ako inak sa dajú vyhodnotiť výroky poslanca Mazureka na adresu islamu a proroka Mohameda? To snáď nie je extrémizmus?? Sám som publicistom-alternatívcom, neschvaľujem migračnú krízu a snažím sa poukazovať na súvislé riziká, ale nikdy v živote by som sa neuchýlil k tak nízkemu, amorálnemu a provokatívnemu osočovaniu, ako tento údajný „tribún ľudového hnevu“! Neviem si vôbec predstaviť, že by niečo podobné mohol vypovedať Fico alebo Putin.

Ľudia, ktorí na rozdiel od toho vyholeného „zákonodarcu“ (…) chápu skutočné pozadie migračnej krízy ako projektu globálnej politiky, rovnako aj tzv. „islámskeho terorizmu“, ktorý so skutočným islamom nemá takmer nič spoločné. O tom, čo v dejinách predstavoval islam a prečo je voči islamskému svetu, ktorý kvôli svojej ideovo-koncepčnej orientovanosti ako jeden z mála neumožňuje realizáciu tzv. „biblickej koncepcie riadenia“, uplatňovaná dlhodobá „antikoranická stratégia GP“, tento náš poslanec zrejme tiež nič nevie. Dostal úlohu – vyvolať vášne, provokovať a pripútať k nám pozornosť tých islamistov, ktorí sa už naplno realizujú v Európe. Ba čo viac, „medzinárodní islamisti“ to budú považovať za legitímny dôvod pre odstrašovaciu akciu. Keď už nič iné, ide o zjavnú provokáciu, a takéto chovanie ľudáckych poslancov rozhodne nie je od Boha, a už vôbec nie pre národ, na ktorý sa tak často odvolávajú. Naopak, toto chovanie dokonale zapadá do línie atlantistov a sionistov, ktorých cieľom je rozvrat a majdanizácia východoeurópskych štátov, pričom možnosť vyvolania regionálnej vojny podľa ukrajinského scenára chlebodárci týchto našich do pŕs sa bijúcich pajácov doteraz nezmietli zo stola. Keď sa tak pozerám na náš parlament, ktorý vykazuje tak dobre známe „ukrajinské“ črty, Matovičovou klaunádou začínajúc a Cigánikovej výstrelkami končiac, nedokážem sa ubrániť pocitu istého déja-vu…

Viete, čo spája všetky tieto posledné nechutné správy o mravoch, panujúcich v parlamente, so správami o protestoch proti vedeniu mesta Košice, o vyhorenom rómskom baraku v Žiline, ako aj o tom, že niekto v Žiline prepichuje ľuďom gumy na autách? Správne, všetky tieto správy majú spoločné jedno – zaručene ľudí naštvú.

V Žiline máme do činenia s výstrelkami mafiánskych štruktúr, napojených na G. Trabelssieho, ktorý vydiera smeráckeho primátora mesta Igora Chomu vo veci odkúpenia pozemkov (športová hala na Bôriku), ktoré tomuto sionistickému agentovi v posledný deň svojho primátorovania za bagateľ odpredal J. Slota. Trabelssie sa nevie s Chomom dohodnúť, a preto chce stoj čo stoj oslabiť primátorove pozície. Najľahšie cez vyvolanie verejného hnevu pomocou mafiánksych praktík, ktorého usmerňovanie a kultivácia sa stala, zdá sa, hlavným remeslom médií. Pretože zloba, ako aj nenávisť, je slepá ako nekontrolovateľné revolučné stádo. Akoby ruka v ruke  s tým už neviemktorá v poradí „prestavba“ mestského parku pri tej istej športovej hale, ktorú tak na mesiace vyradili ako obľúbené miesto odpočinku a športu pre Žilinčanov.

Potom tá zhorená rómska bytovka. Oficiálne sa tvrdí, že išlo o nehodu, vyvolanú samotnými obyvateľmi bytovky, ale vyšetrovatelia na mieste cítili zjavný zápach horľaviny. Verzia, že niekto jednoducho pomocou zápalnej fľaše predmetnú bytovku podpálil, už v Žiline koluje ako verejné tajomstvo. Postihnutých Rómov mesto „dočasne“ presťahovalo do telocvične najbližšej základnej školy, z čoho sú rodičia tamojších žiakov nie práve nadšení.

A tu sa do toho ešte priplietla tá kauza s prepichovaním pneumatík. V skutočnosti ide o dokonalé napodobenie toho, čo opisuje v svojom cykle „V tieni mafie“ Jozef Karika. T.j. mafia organizovane pácha škody a štve ľudí, aby ovplyvnila politické procesy – voľby primátora mesta, dôležité rozhodnutia. Pre tento postup je nevyhnutné byť v spojenectve s médiami, ktoré všetky tieto nešťastia budú pripisovať „neschopnosti súčasného vedenia mesta“. Mimochodom, široká medializácia pravicovými mainstreamovými médiami správy o publikácii ďalšej Karikovej knihy, v ktorej „neonacisti prevezmú moc v krajine“, je v tejto súvislosti viac, než príznačná. Okrem iného aj preto, že práve žilinský „krstný otec“ a snáď najprominentnejší agent sionizmu na Slovensku G. Trabelssie je jedným z koordinátorov a financovateľom Kotlebu a ĽSNS.

Musíte ustáť tento útok, pán premiér, lebo tu nejde len o Vás, ale o naše spoločné Slovensko.

„Ak nevieš ukontrolovať proces, postav sa do jeho čela!“

DVTR

V tomto strategickom zápase o našu budúcnosť, ktorý sa odohráva už teraz bez väčšieho povedomia  širšej verejnosti, a čo je obzvlášť zahanbujúce – bez vedomia profesionálnej politologickej obce, je pre Vás, pán premiér, aj pre Vašich nepriateľov najdôležitejším aj najcennejším faktorom – čas.

Vám ide o to, vydržať, ostatným o to, aby sa stihli zachrániť. O všetkom sa zrejme rozhodne v priebehu najbližších týždňov a mesiacov.

Rečičky o predčasných voľbách, ako aj Vašich možných nástupcoch, sú presne z toho súdka. No a správy „Plusky“ o astronomickom náraste preferencií ĽSNS na viac než 50 percent spred pár dní je len ďalším potvrdením toho, že médiá, ktoré predtým Kotlebovi nahrávali formou čiernej reklamy (kauza Lacko VS ÚPN, démonizácia a ostrakizácia ĽSNS z debát, t.j. realizácia plánu „zakázané ovocie“ – pozn.), teraz otvorene priznávajú, kto je ich hlavný „kandidát“.

Aký je približný plán „Ficových nepriateľov“ – predovšetkým zahraničných, pre ktorých všetci Dzurindovia, Miklošovia, Kotlebovia a Globsek fungujú ako užitoční idioti?

Širší globálno-politický kontext je nasledovný: napriek všetkým dohadom a pochybnostiam Trump prezidentom bude. Potvrdil to už aj globalistické médium New York Times, aj najnovšia obálka The Economist. TTP nebude realizované, bude to Trumpov ústupok Číne výmenou za drastické navýšenie dovozného cla na čínske tovary, čo má oživiť domácu výrobu v Amerike. Podobne to bude aj s TTIP, ktorá je jednoducho neudržateľná. Bude ničená anglosasko-sionistická frakcia a medzinárodní bankári a špekulanti, ktorí z rozhodnej časti ovládajú všetky naše elity (okrem Fica a Mečiara, osobne). Spomínaná frakcia nadnárodnej elity má u nás veľmi dobré zázemie. Obzvlášť sionisti. Pornografia, umelci, drogy atď.

Keďže Zeman a Fico predstavujú „vlasteneckú“, „suverenizačnú“ politickú silu a dokážu sa oveľa efektívnejšie prispôsobiť črtajúcim sa kontúram nového svetového poriadku, v ktorom pre ich terajších nepriateľov jednoducho nebude miesta, musia poslední za každú cenu zvrhnúť Fica, sami prevziať velenie a dohadovať sa s budúcimi pánmi Európy – Nemcami a Rusmi – za svojich podmienok. Celá záležitosť je behom na dlhú trať, a obsahuje niekoľko etáp.

V tomto divadle slovenskej politiky je úlohou dnešného dňa a všetkých protificovských elementov v politike aj vláde – čo možno najviac sabotovať chod vlády, znemožňovať a zvaľovať to všetko na Fica. Vo veci diskreditácie vlády – to jest bezprostredne Fica – ako aj príslovečného „systému“ všeobecne hrajú, v skutočnosti, Žitňanská a Matovič rovnocennú úlohu, preto je sotva možné vôbec hovoriť o nejakej „Ficovej vláde“. Médiá, samozrejme, pomôžu. Dtto aktivizácia protificovských trollov na alternatívnych weboch a v populárnych skupinách na sociálnych sieťach. Je nanajvýš príznačné, že nech by bola kritika rôznej „úrovne intenzity“ o rôznych aspektoch fungovania vlády akákoľvek, v jej výstupe nemenne vidíme podmienené obviňovanie konkrétne Fica. Je to dobre viditeľné na príklade fcb-skupiny „Rusko-slovenské priateľstvo“, ktorá je v poslednej dobe zaplavovaná protificovskými príspevkami, ako aj výrazne proti-ficovskej rétorike portálu „Hlavné správy“, obzvlášť v blogoch a na diskusiách. Pripisovať Ficovi zodpovednosť za prešľapy a politiku vlády, ktorá z veľkej miery pozostáva z Ficových nepriateľov, ideových aj osobných protivníkov, je krátkozraké. Vláda je taká, akú sme si zvolili, myslíte si snáď, že Fico sa so Žitňanskou mimoriadne dobre znášajú? To čo je za vládu, kde ministerka bez obálky kritizuje predsedu vlády a vyzýva iných ministrov k odstúpeniu? Ktorej blízka príbuzná z lavíc Europarlamentu kričí o nevyhnutnosti zakročiť proti „obrovskej ruskej hrozbe“? Ktorej vlastní europoslanci píšu list Junckerovi, a špekulujúc na úmrtí veľkého Fidela upozorňujú ich európskych kolegov na našu neomalenosť, marginálnosť a odkázanosť? To čo je za štát, kde najvyšší ústavní činitelia (Danko) sú hlasnou trúbou Vatikánu, ktorý v osobe bývalého spolupracovníka hovorcu konferencie biskupov Slovenska S. Zvolenského obsadil aj post šéfa SIS??  Pán premiér, nech ľudia konečne vidia, nakoľko je celý tento stav skutočne na Vašom svedomí, a do akej miery sú reálne obmedzené Vaše možnosti manévrovania.

Celý ten bordel je plánovaný z oveľa vyššej úrovne, než Fico a vláda SR. Títo ľudia vedia veľmi dobre, aké sú prevládajúce nálady v slovenskej spoločnosti. Že väčšina z nás:

- odmieta korupciu, zlodejiny, aroganciu a nespravodlivosť moci

- odmieta oficiálnu zahraničnú protiruskú politiku

- odmieta migrantov a útoky na kresťanstvo, LGBT súčasné totalitárne implementované „eurohodnoty“

To znamená, že prípadný „Majdan“ na Slovensku musí zohľadňovať tieto väčšinové nálady obyvateľstva, musí byť nevyhnutne „patriotický“. Staré „konformistické“ strany, napríklad idеоvý dedič SDKÚ SaS-ka, tu zrejme nemôžu zohrať vedúcu úlohu. Berúc do úvahy priam goebbelsovskú vytrvalosť, s akou médiá opľúvajú SMER a koaličné strany, predpokladajme, že ani ony už nebudú pre voliča to pravé orechové. Zostáva nám už len ĽSNS.

Nečudo, že im rastie popularita – veď len sedia v opozícii a kritizujú, čo sa nekritizovať nedá. Populisti čistého zrna. Špekulujúc na problémoch si robia svoj malý politický gešeftík. Nepredkladajú však žiadne koncepčné riešenia, neponúkajú žiadnu konkrétnu víziu Slovenska. Ak za takú nemáme teda považovať negáciu SNP a resuscitáciu klérofašistických elementov slovenského štátu. Kritizovať je jednoduché, obzvlášť očividné patológie politiky EÚ, ale hrajú nefér, keď obviňujú vládu z toho, že musí sledovať eurosmerniciam. Že „kotlebovci“ vyrukovali s referendom o vystúpení z NATO a EÚ, je podpásovka. Vieme rovnako dobre, ako Vy, pán premiér, že väčšina z nás by inštinktívne bezpochyby uvítala referendum o vystúpení z NATO a podanie oficiálnej žiadosti trebárs do OSN o multilaterálne uznanie neutrality, akú má napríklad Rakúsko. Vieme však zároveň, že ste ako premiér nevyhnutne viazaný povinnosťami, záväzkami voči spomínaným štruktúram, a ani ja, čo som vyštudoval medzinárodné vzťahy, si netrúfnem odhadnúť, k čomu by tieto hurá-patriotické referendá o vystúpení z EÚ a NATO mohli priviesť. Keďže však môžeme čerpať z historickej skúsenosti roku 1968, ktorý nám mediálni protektori týchto obskúrnych politických hnutí neustále strkajú pred oči, odhadujem, že k ničomu inému okrem zvýšenia napätia a destabilizácie by takéto referendum – nezávisle od výsledku – nepriviedlo. Všeobecne mi príde, akoby neúmerne zosilnená reminiscencia 1968 mala za účel deklarovať skutočné ciele sionistov na Slovensku – totiž zopakovanie vtedajšej situácie. Čo je však najdôležitejšie, je to, že z akéhosi dôvodu sa celá vina za súčasný stav a neschopnosť našej vlády operatívne riešiť problémy automaticky prekladá na Fica, ktorého obviňujú dokonca z toho, že je nútený riadiť sa v niektorých otázkych smernicami EU a NATO.

Súčasne Banskobystrický samosprávny kraj vykazuje vyrovnaný rozpočet. S takými sponzormi a takou podporou, akú má Kotleba, to ani neprekvapuje. Čo naopak prekvapuje, je fakt, že Kotlebova administrácia BBSK odmietla podporiť jedno z prvých troch slovenských gymnázií v Revúcej! No proste bezúhonní vlastenci!

Úloha je v tom, aby sa zabránilo Ficovi realizovať pro-národnú a pro-ruskú suverenizačnú politiku. Ktorú v zmenených globálno-politických podmienkach Fico nepochybne realizovať bude. Ak má byť táto politika úspešná, namierená do budúcnosti a populárna medzi ľuďmi, musí mať v sebe prvok elementárnej spravodlivosti, t.j. jednoznačné odsúdenie ponovembrových zlodejín. Do takéhoto otvoreného súboja s „ponovembrovým slovenským establišmentom“ (klany, strany, súdy, ministerstvá, banky a úrady) sa môže odvážiť len veľmi silný politik a osobnosť, ktorá vie a má skúsenosti so strategickým rozhodovaním a zodpovednosťou. Práve tomu chcú predísť všetci ostatní z opozície i koalície a ich zahraniční patróni.

Toto je úroveň ľudí, ktorí, okrem iného – nanajvýš koordinovane – usmerňovali našu rómsku politiku, ktorá sa manifestovala tým, že absolútne absentovala – okrem štedrého dotovania na sociálny účet  absolútne nekontrolovaného, bezbrehého a bezbožného života rómskej komunity. Jednoducho príslušní úradníci v zodpovedajúcich inštanciách celé tie post-novembrové roky v Bratislave z centrálnej úrovne privieral oči nad tým všetkým a nebili na poplach.

Toto sa deje presne aj na celoeurópskej úrovni, kde takí ľudia ako eurokomisár pre migráciu, grécky Žid Avramopoulos –  „otec“, resp. strojca „katastrofálnej“ európskej migračnej politiky – realizujú na úrovni centrálnej bruselskej vlády globálno-politický plán pretvorenia Európy na chalifát.  Dnes sa nám tento euroúradník ešte opovažuje čosi dohovárať…

Raz darmo, sionizmus je pevne ukorenený v Strednej Európe, naši úradníci a politici sú predajní, čo narobíš. Teraz sa stali rukojemníkmi v dráme, v ktorej sa ich chlebodárcovia pokúsia nás nechať vybuchnúť zvnútra. S pomocou Kotlebu, ktorého kryjú a financujú. Ak budeme predpokladať, že nedávne ne-pozvanie Ficom Kotlebu na stretnutie županov nie je arogantným výstrelkom samopašného premiéra, pozbaveného elementárnej úctivosti, ale opodstatnený a pred verejnosťou odôvodniteľný počin,  potom to jednoducho znamená, že Fico je o všetkom horeuvedenom, vrátane úlohy, ktorou je Kotleba poverený, dobre informovaný a ukazuje nám týmto činom, že Kotleba je preň nie je dôveryhodný partner, resp. to, čomu sa rusky hovorí nerukopožatnyj, t.j. nehodný podania ruky.

Momentálne naši bratislavskí mediálni a politickí komsomolci popri znemožňovaní vlády a nahrávaní Kotlebovi ešte strašia jeho percentami, ale to sa ešte pozrieme, kto sa bude smiať naposledy.

Chcem sa opýtať mladých, ktorých údajná drvivá väčšina podporuje Kotlebu (súdiac podľa posledných správ HN-Online.sk – aut.): ste ochotní tu mať späť vojnovú SR? So všetkým, čo to obnáša? Proti Maďarom, Čechom v mechoch, židoboľševikom, za Boha a národ, hej?

Nebuďte smiešni, zničíte vlastnú krajinu aj to, čo z nej zostalo, a budete ani nie potomkom – iným národom na smiech. Nesadnite tým Kotlebovcom na lep, ako Ukrajinci, dokážte, že ste NÁROD, a nie stádo.

Všetci obdivujete Putina, ale viete Vy, že Putin a Fico majú v mnohom podobný politický track? Oba založili vlastné politické strany s jediným účelom – vybudovať základňu pre realizáciu budúcej suverenizačnej a pronárodnej politiky, obidvom sa neskôr kádrové procesy v strane vymkli z rúk. Stranícky a úradnícky aparát častokrát kvôli konkrétnym politickým dôvodom cieľavedome sabotovali smernice ich lídrov, a proti obidvom sa neustále zosnováva sprisahanie, majúci vyústiť do štátneho prevratu. A kým sa lídri venujú naliehavým záležitostiam, globálnu politiku nevynímajúc, im ich domáci záškodníci neustále kladú polená do kolies.

Mimochodom, to práve od Putina, s ktorým sa Fico nedávno stretol ako líder predsedajúcej krajiny EÚ, sa náš premiér v predstihu dozvedel, že bude zvolený Trump.

Preto sa Fico snaží držať odstup od vnútropolitických handrokovaní, do ktorých sa ho neustále snažia zatiahnuť. Odmieta hrať ich hry a púšťať sa do riešenia účtov s „umiernenou“ pravicou. Pretože kde sa dvajú bijú, tretí víťazí. Tým tretím, resp. „ne-umiernenou“ pravicou je ĽSNS.

Pán premiér, chcem povedať všetkým Vašim nepriateľom a nepriateľom Slovenska, aby išli dočerta všetci. Nič z ich fantasmagorických plánov neprejde, naopak, zdravá ľudská základňa našej krajiny sa úmerne ozdravujúcemu sa informačnému poľu neodvratne skonsoliduje za jedinou pronárodnou silou, zosobnenou naším premiérom, ktorý jediný bude schopný maximálne zohľadňovať naše národné záujmy počas budúcich globálno-politických otrasov.

A ešte niekoľko doplňujúcich poznámok. Pozorujúc a analyzujúc súčasnú informačnú ofenzívu proti premiérovi, nedá sa nekonštatovať, že  podobne, ako sa média svojho času snažili dať znamienko „=“ medzi Fica a Gorilu, snažia sa aj teraz jeho osobne pridružiť k všetkým ostatným ponovembrovým zlodejom. Ba čo viac, vinia Fica osobne z všetkého zlého, čo nám prináša EÚ. Väčší nezmysel snáď ani neexistuje. Veď Fico sa naopak eurobyrokracii v pre nás životne dôležitej otázke migračných kvót bráni zo všetkých síl. Ba čo viac, so slovenským predsedníctvom v EÚ jeho slová majú oveľa väčší dosah, a už teraz sa dá konštatovať, že v boji s atlantistickou, sionistickou a kryptonacistickou eurobyrokraciou v dlhodobej perspektíve vyhral. Spomeňte si na jeho výrok – „Otázka kvót je mŕtva…“

V najbližších prezidentských voľbách vo Francúzsku bezalternatívne vyhrá buď F. Fillon alebo M. Le Penová, čo bude minimálne v otázke východnej politiky všeobecne znamenať zásadný obrat. Súdiac podľa najnovšej tarotovej prognózy na obálke The Economist bude Merkelová v budúcoročných voľbách do Bundestagu rovnako neúspešná. Veľká Británia úspešne napreduje 7-míľovými krokmi v ústrety svojej vlastnej perestrojke a drastickej degradácii jej vplyvu, ktorý prekočuje do Číny.

Svojim prejavom na pražskom kongrese PES Fico načrtol slovenskú víziu toho, čo musí urobiť európska ľavica, aby vôbec prežila. Náš premiér tým síce vyvolal veľa mediálneho škreku, ale dodatočne potvrdil, že je politikom celoeurópskeho, globálneho merítka.

Ďalej, akože prepáčte, ale doteraz som nevidel jediný rukolapný dôkaz, ktorý by jednoznačne a navidomoči preukazoval, že Fico je to, za čo ho vyhlasujú novinári a politici! Ale taký nepriestrelný, definitívny dôkaz, ktorý by usvedčoval Fica tak, ako usvedčuje spis „Gorila“ jeho oponentov. Asi preto som ho nevidel, že ho niet, kvôli čomu sú médiá nútené prakticky s frekvenciou 1-2x do týždňa prinášať nejakú tú kauzičku či „provokatívne rozptýlenie“ vo forme Matovičových či Mazurekových výstrelkov. Veď Gorilu nik z tých frajerov riešiť nemieni ani nechce. A okrem Fica – ani nebude.

PREČO SI MYSLÍTE, ŽE BOLA PODPORENÁ PUBLIKÁCIA KARIKOVEJ „V TIENI MAFIE?“ Prečítajte si a pochopíte. V RUSKU TO BOLO ROVNAKÉ, TU TO BOLO ROVNAKÉ. BOLA TO POLITIKA ZMIEŠANÁ S KRIMINÁLOM, ALE BOLA TO PRIAMA POST-NOVEMBROVÁ REALITA, KTORÚ SME ZDEDILI VĎAKA HAVLOVI a jeho všeobecnej amnestii.

Nedávno som dostal do mailovej schránky zaujímavú štatistiku od istej M. Bencovej, blízkej SAV.

SR – Štatistika =  vraždy a štát

SsR      1968 – 1992 = 24 rokov

—————————————————————————————–

počet obyvateľov     v 1991            =  5 274 335

počet Rómov v 1991                       =       59 326   = 1 % v SsR

počet  VRÁŽD      za  24 rokov       =              35    = všetky polícia vyriešila   = 100 %

počet bezdomovcov  za 24 rokov   =                0

—————————————————————————————–

SR       1992 – 2016 = 24 rokov

——————————————————————————————

počet obyvateľov  v 2016              = 5 000 000

počet Rómov v 2016                      = 1 000 000  = 20 % v SR

počet VRÁŽD za 24 rokov             =    135 000  = polícia nevyriešila skoro NIČ = 1 %

počet bezdomovcov   za 24 rokov  =    750 000  = úmrtia na ulici   (=  BEZ rómskych osád )

bezdomovci sú len vzdelaní pôvodní Slováci

ktrorí stratili prácu a mali hypotéky, sú z detských domovov, atd.

Vidíte, O ČO VŠETKO SME PRIŠLI???

Viete, ČOMU BUDEME V NAJBLIŽŠEJ BUDÚCNOSTI ČELIŤ?

Roku 2019 Rusi bezalternatívne stopnú tranzit plynu cez Ukrajinu. Nie snáď preto, že Rusi sú zlí a chcú nám uškodiť, ako tvrdia desiatky promovaných doktorov a magistrov politológie. Chvalabohu, okrem nich na svete žije ešte taká veselá a zvedavá skupina ľudí ako inžinieri, ktorí Vám povedia, že každý technologický výrobok či infraštruktúra má istú obmedzenú dobu využitia. Ktorá je tým kratšia, čím menej sa investuje do amortizácie. Do ukrajinskej plynovodnej infraštruktúry, zdedenej týmto novým „nezávislým a historicky koherentným“ štátom po „zlom totalitáronom ZSSR“, žiaľbohu, nebolo investované toľko, koľko je pre bezproblémovú exploatáciu tohto zložitého systému nevyhntné. Viete, ako horí plynovod po výbuchu? Neuhasiteľné plamene šľahajú do výšky 150-200 metrov.  Pripomenieme čitateľom, že ukrajinské plynovody už sú zamínované.

Čo ďalej hrozí? Reálny rozpad EÚ, možné sprievodné vojny, ktorých motorom v Strednej a Východnej Európe môže byť revizionistické Poľsko, nazývané A. Fursovom „vojensko-politickým operátorom USA“ na kontinente. Dezintegrácia Ukrajiny, otázka Rusínov a Zakarpatska. Na rozdiel od Poliakov však nemáme ani vojsko, ani životaschopné poľnohospodárstvo. Minimálne tretina mladých je mimo, ďalší stále odchádzajú. Keď ich vypoklonkujú zo Západnej Európy, čo sa reálne môže v perspektíve stať, vrátia sa na Slovensko, ktoré im bez premysleného všeobsiahleho plánu obnovy národného hospodárstva jednoducho nebude môcť ponúknuť perspektívu. V takom prípade reálne hrozí sociálna revolúcia.

Nemáme žiadne horentné valutové a už vôbec nie relevantné zlaté zásoby, sme odkázaní na dovoz palív a v oblasti pracovného trhu na zahraničných investoroch. To znamená, že v budúcich kataklizmách každopádne sami neprežijeme. To odkazujem všetkým tým, čo tvrdia – „Nikdy viac ČSR“. Obzvlášť hojne sú takíto „patrioti“ zastúpení v radoch SNS a Matice slovenskej, svedčia o tom sústavné protičeskoslovenské invektívy matičného vydania „Slovenských národných novín“. Naši pseudointeligenti a pseudopatrioti, ktorí si myslia, že vehementné negovanie 70-ročnej skúsenosti z budovania vlastného štátu Čechov a Slovákov z nich robí tých pravých národovcov, sú veľmi krátkozrakí, keď hovoria – „Už nikdy viac.“ Isteže, v spoločnom štáte boli aj chyby, ale bola to nanajvýš POZITÍVNA SKÚSENOSŤ. Ak boli niekde chyby, bolo ich treba odstrániť. Ale nie tak, že sa NELEGÁLNE rozdelí federácia, aby naši noví kapitalisti (včerajší aparátčici a ŠtBáci) si mohli bačovať vo vlastnom revíre jak novonarodení feudáli. Každý, kto hovorí – „Československo NIKDY VIAC“, vlastne hovorí – „..tých 70 rokov bol OMYL, treba ich vymazať z našich dejín, nič dobré v tom nebolo, snaženie našich otcov a matiek NEMÁ HISTORICKÚ HODNOTU…“. Takýmto „pseudointelektuálom“ treba pripomenúť, že rozdelenie ČSFR nebolo v pravom zmysle slova LEGITÍMNE. Nepamätám, že by sa bolo uskutočnilo nejaké referendum. Naopak, poslanci Federálneho Zrhomaždenia si urobili svoj malý kšeftík a dohodli sa, že sa nedohodnú.

Pritom obdobné referendum sa konalo aj v samotnom ZSSR. Ktoré dopadlo rovnako, ako by nepochybne bolo bývalo dopadlo aj československé – občania NECHCELI zničenie štátu, v ktorom žili a pracovali.

Opakujem – TRETINA MLADÝCH SÚ MIMO, ĎALŠÍ STÁLE ODCHÁDZAJÚ. KEĎ SEM PRÍDU TERAZ, BUDE TO SOCIÁLNA REVOLÚCIA. Spoločnosť musí sa sústrediť, harmonizovať, pripraviť, dovzdelať a vykonať menší technologický, sociálno-demografický a predovšetkým ideologicko-konceptuálny zázrak, aby sme si vybojovali náležité miesto pod Slnkom vo svete XXI. storočia.

Sme schopní sami vytvoriť takú krajinu, kde každý bude môcť byť osožný, kde talenty každého budú využité pre účel spoločného blaha? Fico v to verí, ale pre tento cieľ treba ešte zapracovať, musí sa skonsolidovať občianska spoločnosť, čo však za súčasných podmienok nie je možné. Práve preto sa Fico aktivizuje, nemôže si dovoliť pasívne sa prizerať chodu udalostí. Svojimi európskymi iniciatívami si možno narobí nepriateľov medzi eurobyrokraciou, ale zviditeľní si meno a v skutočnosti zlepší svoje odrazové šance v budúcnosti. Čím vyššiu autoritu požíva v zahraničí, tým menej šancí, že Dzurindovci ho zvrhnú. A verte mi, že spolu so Zemanom a Orbánom Fico nielenže prevyšujú popularitou ich európske proťajšky, ale aj reálne zhodnocujú „váhu“ ich krajín v globálnom meradle. Napriek všetkým správam médií o tom, ako sa naši lídri „znemožňujú“, svedčia udalosti ako Trumpov telefonát Klausovi a Orbánovi spolu s rakúskou iniciatívou pristúpiť k V4 o tom, že globálne elity vidia v našich krajinách potenciál.

Treba si uvedomiť, že SAMI NEPREŽIJEME. Globalizácia je OBJEKTÍVNY PROCES,  ale jeho priebeh a koncepcia má SUBJEKTÍVNY CHARAKTER. Východsko – spájať sily. Len veľké, životaschopné a cieľavedomé celky majú perspektívu. Zatiaľ čo celý dnešný „ľudácky“ a „národniarsky“ (pozdravujem Sion a Vatikán, presne v tom poradí – pozn. aut.) slovenský nacionalizmus je v svojej podstate zastaralý marginálny prúd, ktorý sa síce snaží zviezť na vlne protibruselského a protinatovského odporu, ale neguje a popiera v svojich schizofrenických filozofických konštrukciách historickú skúsenosť Slovákov, predovšetkým skutočnosť, že práve v socialistickom období sa sformoval moderný európsky slovenský národ. Naši národovci sú totiž a priori zúrivo antikomunistickí.Keď majú tak radi národ, nemôžu ignorovať socialistický nárast populácie, industrializáciu, špičkové v svetovom merítku vzdelanie a zdravotníctvo, priemyselnú, energetickú, dopravnú infraštruktúrú, vojsko a loďstvo, ale predovšetkým – vstrebanie pocitu „príslušnosti k modernej štátnosti“ do krvi každého obyvateľa, čo je demonštrované tým, že mnohé sociálne služby a štátne garancie považujeme za samozrejmosť…Rovnako pozoruhodná je aj skutočnosť, že len vďaka Husákovi sa Slovákom nakoniec v „normalizačnej“ ČSSR dostalo všetkých tých práv, ktoré im boli prisľúbené ešte Pittsburgskou dohodou a boli často porušované tradične siono-filskou pražskou centrálnou vládou.

Očakáva snáď niekto, že tieto dôležité a z hľadiska prežitia republiky absolútne kruciálne procesy bude môcť úspešne realizovať a úspešne zavŕšiť niekto tak neostrieľaný a nepredvídateľný, ako Kotleba, s ktorým polovica zahraničných partnerov vôbec odmietne čo i len sa zhovárať? Chceme byť vyvrheľmi?

Musíme ukázať a dokázať, že sme NÁROD, a nie stádo, musíme dôverovať a pomáhať lídrovi, ktorý bráni naše záujmy. Nesmieme dovoliť pravici zvrhnúť Fica, nastoliť tu majdanovskú diktatúru a poprípade rozštvrtiť republiku a la Mníchov či Viedenská arbitráž. Oni to urobia, ak to bude jediný spôsob, ako sa vyhnúť spravodlivosti a zostať pánom na svojej záhradke. Mnohí sa tu oháňajú „morálkou“ a „ľudskosťou“ akýchsi Radičovej či nebodaj Vášaryčky, ale viete vy vôbec, aké metódy uplatňovali počas svojho panovania SDKÚ a ich štruktúry?

Ruský historik Andrej Iľjič Fursov v jednom zo svojich videí tvrdí, že v Bratislave mali pred desiatimi rokmi (t.j. cca 2006 – koniec Dzurindovej a začiatok prvej Ficovej vlády) veľký problém. Domáci podnikatelia i podsvetie boli terorizovaní albánskou mafiou. Táto albánska mafia bola očividným, hmatateľným svedectvom úplného prepojenia Dzurindovcov s clintonovským klanom, pretože skutočnou „vládkyňou“ Kosova, kde je najväčšia americká vojnová základňa v Európe, je M. Allbrighteová. A. Fursov tvrdí (a v svetle svedectiev J. Kariku sa nám to vidí pravdepodobné), že títo Albánci u nás vyčíňali priam nepredstaviteľne kruto. Nuž, domáci biznis i podsvetie sa vtedy neobrátili so žiadosťou o pomoc na vlastnú políciu, ale na ruskú mafiu. Každopádne, po uplynutí nejakej doby, súbežne s inštitucionalizáciou Ficovej vlády v Bratislave, sa Rusom podarilo Albáncov spacifikovať. Takže toľko o SDKÚ. Sú to zločinci a kriminálnici, a nezastavia sa pred ničím. Kotlebovo hnutie – toť ich úderná pechota.

Potrebujeme ticho, kľud, plánovitú a metodickú prácu. Čas všetko urovná a každého rozsúdi. Nepripusťme, aby si dzurindovci vyriešili svoje problémy za náš účet, to my musíme ich postaviť pred zodpovednosť, ak sa chceme nazývať právnym štátom. Dzurindovci stelesňujú novoveké zotročenie Slovenska, jeho polokoloniálny status, demonštrovaný obsadzovaním najvyšších ústavných funkcií agentmi cudzích mocností a ostatnými nádherami. Víťazstvo nad nimi je možné len cestou suverenizácie Slovenska. Akonáhle sa odpolitizuje súdnictvo, hneď sa aj začne vyšetrovať Gorila. Je to otázka ozdravenia kádrovej a inštitucionálnej základne štátneho organizmu a politiky. Aj sa tak stane, len nie hneď. Netrpezlivosť a neopatrnosť sú fatálne vlastnosti, a kto nimi nedisponuje, nemá v politike ani médiách čo hľadať.

Čas a Fico sú našimi spojencami. Je len a len na nás, ktorú stranu podporíme.

Relevantné správy:

Fico nepozval Kotlebu na rokovanie županov.

VIDEO: Strana M. Kotlebu je podľa G. Mesežnikova protisystémová

Konferencia tajných služieb, navýšenie rozpočtu.

Študenti Katolíckej univerzity v Ružomberku bojujú proti extrémizmu

VIDEO: Žiga odmieta, že by sa zbrane zo SR objavili na Blízkom východe

Vchod do budovy Ústavného súdu SR niekto v noci poškodil

Do Kostola sv. Kríža priviezli relikvie Klimenta Slovenského

Rezort vnútra zmodernizuje kamerový systém na hranici s Ukrajinou

Předseda slovenské parlamentní strany LSNS Marián Kotleba kritizoval 1.2.2017 ve Slovenském parlamentu záměr Slovenska vyslat 152 vojáků na hranici Lotyšska a Ruska v rámci mise NATO. Označil to za nesmyslnou provokaci ze strany teroristické organizace NATO. Slovenská armáda má tak být jen loutkou v rukách těch, co řídí NATO ať už z Washingtonu nebo odkudkoliv.

Přes Košice projel vojenský transport – Mimořádná zpráva ze Slovenska. Národní jednotka boje proti terorizmu a extrémizmu zasáhla – Toto prošlo o jediný hlas na brněnském magistrátu: Přípravy na přijímaní uprchlíků, arabština na úřadech, neziskovky v akci – Tisíce muslimů se bouří ve Vídni proti zákazu nošení burky a nikábu -C, „Givi“ pod uvedenou přezdívkou známý velitel praporu Somali ozbrojených sil Doněcké lidové republiky (DLR), zemřel ve středu 8. února ve své kanceláři v Doněcku – Bublina plná lží praskla? Migrace je řízená, nemá nikdy skončit, varují tajné služby a experti – Soustřeďování vojenských jednotek na Ukrajině, v blízkosti Donbasu a Ruska. Co v nich ale dělají arabsky mluvící muslimové? – Dopisy diváků a komentáře na Youtube.

Aktivisté ve Stromovce se rozhodli podpořit Slovenku Adrianu Mendekovou zatčenou za spálení Koránu. A rozhodně nešlo o poklidnou akci. Na místo totiž dorazila dvacítka odpůrců pálení Koránu v čele s evangelickým farářem Mikulášem Vymětalem. Obě skupiny od sebe musela oddělit policie, jeden z aktivistů se totiž vehementně snažil zabránit zapálení Koránů. Mimo jiné i tím, že organizátorům protiislámské akce spílali, že nemají akci nahlášenou. Shromáždění protiislamistů organizovala Klára Fürstová, přenos akce mohli lidé mimo jiné sledovat i na facebookových stránkách Freedom for Europe. Ta uvedla, že jde o soukromou akci, takže není třeba ji nahlašovat.

Reportáž Parlamentních listů zde: 

Reportáž odpůrců pálení koránu: 

Zdroj: 

Obsah: Úvod. Slovensko ako projekt globálnej politiky. Neštruktúrne faktory riadenia v politike Vatikánu a Habsburgovcov na Slovensku pred 1918. Slovensko v prvej ČSR. Komparatívna analýza rozpadu medzivojnovej ČSR a ČSFR. Dubček a Štefánik – prečo MUSELI zomrieť.  Kto bol Mečiar a prečo doteraz nevydali jeho pamäte. O pravdepodobnostne-predurčiteľnom vývoji riadiacich procesov v supersystémoch a vyšších prioritách riadenia. O procese s J. Tisom. Trockisti v KSS a Demokratickej strane ako periféria GP. Stopa GP v retribučnom procese s Tisom. Povojnová konzervácia vírusu ľudáctva a jeho okamžitá resuscitácia po 1989. Tisova záveť. SNP ako najdôležitejšia historická udalosť na Slovensku XX. storočia a jeho globálno-politický význam. Vštepovanie marginality v slovenskej Ústave. Osobnostný a psychologický profil J. Tisu a jeho davo-elitárska protisocialistická indoktrinácia. Účel viedenského inštitútu „Pazmáneum“. Súčasnosť. Inštrumentalizácia Tisa a ľudáctva ako JEDINÁ MOŽNÁ záchrana topiacej sa „tradičnej“ pravice. Šiesta kolóna, tzv. „alternatívne médiá“. Čo bude, ak nastúpi Kotleba. Žilina ako centrum koncetrácie riadenia a sionizmu na SVK. Prečo Kotleba vyhral v Banskej Bystrici? Prečo chce GP mať zo Slovenska znovu „Tisov štát“ a čo treba urobiť na elimináciu tohto scenára?

Кому война, а кому мать-родна…

ruské príslovie

Všetko, čo vidíme, je len vidina samotná.             Все, что видим мы, видимость только одна.

Veľká je vzdialenosť od hladiny do dna.                             Далеко от поверхности моря до дна.

Prijímaj za nepodstatné ZJAVNÉ vo svete                    Полагай несущественным явное в мире,

Lebo skutočná podstata vecí je TAJOMNÁ.                  Ибо тайная сущность вещей не видна.

Omar Chajam

Všetko sa deje najlepším možným spôsobom, zodpovedajúcim cnostnej úrovni účastníkov toho-ktorého procesu.

Spravovanie objektu riadenia musí vždy zodpovedať úrovni a kompetenciám spravovaného objektu.

„Dejiny Strednej Európy v novoveku nie je možné pochopiť mimo rakúskeho, habsburgského kontextu.“

V. Pjakin

 „Kto ovláda Československo, ovláda Európu“

J.V. Stalin

ÚVOD

V poslednej dobe je čoraz viac zreteľné, že do kolektívnej reminiscencie na J. Tisa, obdobia ľudáckej totality a povojnového procesu s jeho hlavnými protagonistami sa autori globálnej politiky snažia „implantovať“ tú istú matricú, ako v otázke 1968. V kontexte povojnového retribučného procesu s J. Tisom a inými pohlavármi Slovenského štátu sa jedná predovšetkým o mediálne i neštruktúrne presadzovanú domnienku, že proces bol „nespravodlivý“, že „nová metla metie“ a akási ťažko potlačovaná nedôvera v túto novú metlu. Dospelo to až tam, že už i naoko seriózne alternatívne médiá ako Hlavné Správy či ExtraPlus v odkazoch a hyperlinkoch otvorene hovoria o „justičnej vražde“ J. Tisa alebo priamo poskytujú široký mediálny priestor ĽSNS, ako v prípade s interview M. Kotlebu pre ExtraPlus. V tejto súvislosti nemôžem nekonštatovať, že tak ako „…každý mierou svojho chápania pracuje pre seba, a mierou svojho NE-chápania pre toho, kto chápe viac…“, tak aj mnohé naše alternatívne sa tváriace, mimikrujúce médiá, sa voľky-nevoľky menia na obyčajnú Kotlebovu úderku. Názorným príkladom tohto fenoménu je pôsobenie zjavného agenta-provokatéra M. Bavolára v jeho pomäteneckých blogoch na HS a obzvlášť v autorskej relácii na „Slobodnom Vysielači“, kde tento samozvaný „slovenský Snowden“ nedávno v diskusii s druhým človekom Kotlebovej strany M. Uhríkom úplne chladnokrvne vyhlásil „Fico ako hlavný páchateľ Gorily…“.

Pritom aj v kontexte daného článku je dôležité uviesť, že mnohí z týchto „nevedomo sa skompromitovavších“ aktérov slovenského politického diania, flirtujúcich s Kotlebom, môžu tak konať v súlade so svojim najlepším vedomím a svedomím. Tento „vírus ľudáctva“, v zmysle ktorého je mocenský vzostup Kotlebovho hnutia len najexponovanejším vrcholcom liberálno-fašistického ľadovca,  bol u nás usilovne kultivovaný v priebehu celého ponovembrového obdobia jednak tým, že mediálna 5. kolóna prostredníctvom dlhodobej cieľavedomej pseudonárodoveckej propagandy a antikomunizmu dezorientovala ľudí, jednak tým, že všeobecne absentuje širšie chápanie globálnej politiky, ktorej bol Slovenský štát priamym projektom, vrátane stopy GP v retribučnom procese s J.Tisom. A čo je najdôležitejšie – verejnosť súrne potrebuje čo možno najširšiu propagáciu pochopenia, že rovnako aj celý ponovembrový vývoj bol v záujme, resp. pod priamym dozorom autorov GP. Pretože len v kontexte globálnej politiky sa dá racionálne vysvetliť „ohromujúci nástup“ Kotlebovho hnutia, rozpad ČSFR a taktiež konceptuálny vektor nového samostatného Slovenska. Rovnako platí, že len cez analýzu tohto procesu z pohľadu  KOB-y a DVTR je možné nájsť adekvátne riešenie fenoménu „kotlebovcov“, ktorý – prestaňme si čokoľvek nahovárať – sa stal existenčným problémom bezpečnosti SR. Náš domáci slovenský politický cirkus sa teda dá vnímať ako projekcia pôsobenia GP na slovenské politické mechanizmy za účelom jej pretvorenia do podoby „Slovenský štát 2.0“. Pritom na Slovensko a štáty V4 dnes tlačí tak „atlantická“, tak i „euroázijská“ frakcia GP. Toto nie sú žarty, priatelia, a Fico má úplný recht, keď v poslednom vystúpení dokonale vystihol podstatu situácie slovami – „Opozícia sa len snaží prekryť vlastné vnútorné problémy. Teraz ale ide o to, či Slovensko prežije v komplikovanom medzinárodnom prostredí.“

Rozhodnutie, ktoré sa nám dnes zákulisní tvorcovia slovenskej politiky snažia podsunúť (podobne ako Ukrajincom počas Majdanu – pozn.) v podobe kotlebovcov sa dá vlastne redukovať na otázku:  Ste za SUVERÉNNE a SEBAVEDOMÉ Slovensko, alebo za lokajský a kolaborantský fašistický štát?

Chcete byť samostatnými tvorcami svojho osudu, alebo len inštrumentom riadenia v záujme cudzích síl a záujmov?

Povieme hneď na začiatok, že prvú možnosť stelesňuje Fico, a druhú Kotleba.

Dôležitosť osvojenia si nových znalostí, umožňujúcich sledovať a analyzovať riadiace procesy na Slovensku v ich úplnosti, podčiarkol sám prezident Policajného Zboru T. Gašpar, keď nám v zakamuflovanej podobe poslal signál skrz vyhlásenie NEF o migrácii.

Bol to dokonalý príklad „управления не по оглашению, а по умолчанию“ (t.j. riadenia zamlčovanými náznakmi skôr, než deklaráciami – pozn.), alebo porekadla „Kto má oči, nech uvidí, a kto má uši, nech uslyší“. Odkaz na dielo sovietskeho spisovateľa-fantastu Ivana Jefremova a jeho román „Hodina býka“, ktorý je neodmmysliteľnou súčasťou myšlienkového inventára DVTR,  je na samotnom začiatku predmetnej správy klubu NEF. Pripomeňme, že premiér R. Fico priamo podporil prezidenta Policajného Zboru, v ostrom protiklade s postojom Prezidenta Kisky a ministerky Žitňanskej. Pán prezident, pani ministerka, veď nám nemusíte zas tak okato ukazovať, kto je tu v krajine 5. kolóna, my to vieme už dávno aj bez tohto Vášho šaškárenia. A zároveň vieme, kto sú na Slovensku skutoční fašisti. Vieme to z úst samotného premiéra, ktorý na margo nárastu politického radikalizmu a extrémizmu na vlaňajšom decembrovom sneme SMERU-SD povedal – „Chcem urobiť vyhlásenie, za ktorým si stojím… Páni z pravice, PÁNI Z PRAVICE, nárast pravicového extrémizmu a radikalizmu JE NA VAŠEJ PRIAMEJ ZODPOVEDNOSTI.“  (jediná analýza „Kotlebovcov“ z pohľadu DVTR, ktorá ozrejmovala ich previazanie na „tradičnú pravicu“, bola uverejnená tu:

V starých učebniciach marxizmu-leninizmu sa ohľadne tak často skloňovaného fašizmu píše nasledujúce – „Fašizmus je posledným a najohyzdnejším štádiom kapitalizmu“. Druhá, rozsiahlejšia definícia fašizmu znie:

Slovenské „ľudáctvo“ ako politický fenomén sa sformovalo a vykryštalizovalo počas prvej medzivojnovej ČSR. Jej vznik, rovnako ako jej zánik po Mníchovskom diktáte bol udalosťou globálnej politiky, a pre vyvodenie náležitého ponaučenia z tohto vývoja pre dnešok je nevyhnutné sa „odosobniť“ a nazerať na pohnuté dejiny našej československej vlasti nie z pohľadu vnútornej, ba ani zahraničnej, ale globálnej politiky. Podrobný výklad globalistického pozadia formovania, spravovania i rozpaduprvej ČSR bol nami predložený v článkoch.

Související:

„Skryté dejiny EÚ. Medzivojnová ČSR“

„Sprisahanie plukovníka Ostera. Mníchov ako skutočný spúšťač Druhej svetovej vojny“.

Poznanie, ktoré čerpáme z DVTR (Dostatočne všeobecná teórie riadenia – pozn.), nám umožňuje stanoviť nasledovné – nielen bola prvá ČSR dielom globalistov, ale na príklade pretrvávajúcich špecifických rozdielov medzi Českom a Slovenskom sa dá dokonca stanoviť, ktorá frakcia globálnej elity bola zodpovedná za koordináciu politík v Čechách a na Slovensku. Zatiaľ čo Čechy tradične spadajú pod „bielu“ frakciu GP (atlantisti a sionisti s centrom v Londýne), Slovensko, odvážime sa tvrdiť, bolo pod krídlom „červenej“, euroázijskej frakcie GP, koordinovanej z Vatikánu. Známy symptomatický príklad takéhoto rozdelenia kompetencií v tomto československom „produkte Versailles“ je skutočnosť, že Čechy boli tradične ateistické, zatiaľ čo Slovensko – tradične katolícke. K týmto psychologickým rozdielom vnútri novovytvoreného štátu treba doplniť, že podobne, ako angloamerický establishment je spojený predovšetkým židovským kapitálom, rovnako aj v prvej ČSR boli práve Židia a židovské obce tmeľom, ktorý ekonomicky spájal naše vtedy veľmi rozdielne krajiny. Hoci sa prvá republika dnešnými, prevažne českými, pravdoláskarmi idealizuje ako ukážkový príklad „demokracie a prosperity“, je nepochybné, že to bola jednostranná prosperita Čiech na úkor Slovenska, nehovoriac už o Podkarpatskej Rusi. Rovnako je nespochybniteľné, že pražská centrálna vláda sa spreneverila svojim záväzkom, vyplývajúcim z Pittsburgskej dohody, keď vytrvalo odmietala poskytnúť Slovákom autonómiu. Bol to vskutku seriózny a legitímny dôvod pre formovanie protestného potenciálu na Slovensku, predovšetkým v radoch politickej reprezentácie. V Prahe sa obávali odstredivých tendencií takýchto snáh, a vytrvalo ľpeli na problematickej téze čechoslovakizmu. Pritom sa pri nezaujatej analýze dá stanoviť, že každý – i pražská centrála, aj HSĽS (Hlinkova slovenská ľudová strana – pozn.)  – jednali podľa svojho najlepšieho presvedčenia. Praha sa odôvodnene obávala slovenského izolacionizmu, ktorý mohol spochybniť legitimitu „štátotvorného československého národa“ v prospech Nemcov. Slovenskí „ľudovci“, naopak, úplne legitímne žiadali znovuoživenie Pittsburgskej dohody a ich popularita sa opierala predovšetkým o núdzu a bezvýchodiskovosť sociálneho postavenia Slovákov, ktorí až do polovice tridsiatych rokov, presne ako za „císaře pána“, hromadne emigrovali do cudziny. Ukážkovou je v tomto zmysle kniha P. Jilemnického „Pole neorané“, ktoré názorne opisuje priam mŕtvolnú chudobu Oravy a Kysúc v čase, kedy si pražská smotánka vo frakoch a cylindroch mastila kešene. Netreba si nič nahovárať, medzivojnové Československo bola „buržoáznou“ demokraciou, ako to zvyknú nazývať marxisti, pre náš výskum je však dôležité vychádzať z pojmu – davo-elitárna spoločnosť so všetkými sprievodnými javmi. Odporúčame taktiež pozrieť si v tejto súvislosti filmy „Láska mezi kapkami deště“ a „Škola – základ života“, každý z ktorých poukazuje na „prešľapy“ systému – ekonomického a vzdelávacieho.

Skutočnosť, že práve HSĽS (t.j. Vatikán ako vrcholná autorita slovenských katolíkov) sa podarilo prevziať funkciu ochrancu a vyjadrovateľa národných záujmov voči Prahe, funkciu agregátora protestného potenciálu, bola daná predovšetkým roztrieštenosťou a ideologickou nejednotnosťou ostatných politických síl na Slovensku, ako aj neschopnosťou slovenských politických reprezentantov efektívne hájiť a presadzovať vyváženejšiu hospodársku politiku na Slovensku. Netreba si pritom myslieť, že len HSĽS vyjadrovala národné záujmy. O čo menší nárok na ne mala napríklad SNS, ktorú vtedy viedol sám Martin Rázus? Prečo napríklad Slovenské hnutie obrody, patrioticky sa profilujúca organizácia, nevyhlási „Rok Rázusa“, namiesto „Roku Tisa“?  Ničmenej však práve strohá organizácia a hierarchia HSĽS, ktorej autorita aj kádrová základňa spočívala na autorite cirkvi, ju zvýhodňovala v politickom zápase voči ostatným, obzvlášť, keď HSĽS bola usporiadaná (najmä v neskoršom období – pozn.) ako jezuitský rád.  Pritom je pozoruhodné, ako politická strana pod gesciou „červených globalistov“ bravúrne využívala slovenský nacionalizmus ako obranný mechanizmus proti centralistickým snahám Prahy.

V princípe by to nemalo udivovať, veď národnoobrodencký proces v Rakúsko-Uhorsku bol od začiatku pod kontrolou a v záujme GP, pretože umožňoval Viedni a s ňou spriaznenému Vatikánu inštrumentalizovať maďarský, slovenský, chorvátsky a srbský nacionalizmus za účelom stabilizácie ich moci v prednostne slovanskej ríši v duchu hesla „Divide et impera!“ . Viedeň bola v rozoštvávaní národov na národnostnom a náboženskom základe svetová jednotka. Maďarský a iný nacionalizmus boli výtvorom 19. storočia, rovnako aj umelo živený (až dodnes) maďarsko-slovenský antagonizmus, na margo ktorého Štúr písal – „Škoda, že tento národ, ktorý od nepamäti patril do okruhu slovanských ideí a ešte donedávna žil so Slovanmi v dobrých susedských vzťahoch, zašiel v zaslepenosti vlastnou namyslenosťou tak ďaleko, že svoj hnev obrátil proti Slovanom!“

Vatikán bol najpoprednejším spojencom Habsburgovcov v ich hlavnom, odvekom zámere, ktorý tak stručne a presne vystihol Štúr – „Hlavnou dejinnou úlohou Rakúska je germanizácia Slovanov“. Zo svojej strany doplníme, že germanizácia a maďarizácia sú spôsob dosahovania strategických politických zámerov – odnárodnenie v zmysle spretŕhania väzieb na celoslovanskú historickú tradíciu, čo sa dá okrem „odnárodňovania“ docieliť taktiež vštepovaním nových národných identít, resp. nanucovaním presvedčenia, že slovanské národy netvorili v minulosti jeden kultúrno-náboženský celok, ale že sa od nepamäti rozvíjali samostatne. V najvypuklejšej a najodióznejšej forme sa tieto pseudohistorické snahy odzrkadlili vo vzdelávacej politike Slovenského štátu, dejepisné učebnice ktorého sa hemžia kapitolami o „starých Slovákoch“, „starom Slovensku“ a podobnými absolútne nevedeckými a manipulatívnymi tvrdeniami. Rovnako manipulatívne sú slová z preambuly našej Ústavy o „stáročnom úsilí o vlastnú štátnosť…“ Boli to práve slovenskí duchovní – evanjelici i katolíci, kto inicioval národno-obrodenecký proces na Slovensku, popularizovali predtým nejestvujúcu legendu o sv. Cyrilovi a Metodovi, vytvárali spisovný slovenský jazyk na základe latinky (bernolákovci a J. Hollý – „Cyrillo-Methodiada“ – pozn. aut.).

Isteže, konali tak v najlepšom presvedčení o správnosti svojej veci, resp. sa dá povedať,  že to boli vskutku oddaní patrioti, avšak boli vychovaní v tereziánskej školskej paradigme. Jednali v apriórne vytvorenom historicko-chronologickom aj metodologickom vymedzenom časopriestore, t.j.  podľa pravidiel systému vytvoreného GP. Cieľom GP v podobe Habsburgovcov bolo stabilné ovládanie pokoreného a od Turkov vydobytého Uhorska a legitimizovanie svojho nároku na trón. Spor o legitímnosť habsburgských nárokov na uhorskú korunu bol zrejme nanajvýš opodstatnený, keďže mal na svedomí storočné protihabsburgské povstania a zničenie väčšiny slovenských (súčasne s albigójskou vojnou proti Katarom v Západnej Európe, ktorá sama o sebe je udalosťou XVII. stor., odsunutá skaligerovskými historikmi o štyri storočia naspäť) hradov práve v XVII-XVIII. stor.  Aj letmý pohľad na väčšinu z nich stačí pre konštatáciu, že vonkoncom neboli rozhlodané „zubom času“, ale že pre zničenie ich mohutných opevnení a konštrukcií bol použitý pušný prach.

Bez zničenia slovenských hradov v XVII. storočí nemohol GP stabilizovať svoju moc v Uhorsku. 

V tejto súvislosti je pozoruhodné, že v predrevolučnej „Encyklopédii Brokgauza a Efrona“ sa v článku o Slovákoch, okrem iného, píše – „…u Slovákov sa dlhšie, než u Moravanov a tobôž Čechov, kde-tade zachovalo aj slovanské písmo, aj slovanské kláštory so slovanskou bohoslužbou.“

Rovnako príznačné sú aj slová „ruského Herodota“, historika a štátnika XVIII. stor. (!- pozn.) V. Tatiščeva, ktorý o slovanskom písme a jeho vytvorení písal – „…prvá [abeceda], zvaná Hieronymova, Hieronymom, východným učiteľom z rodu slavenského, roku 383 vytvorená bola, jeho Rusi zovú Gerasimom.  Túto DODNES ešte v  Ilýrii, to jest Slavónii, Dalmácii a iných tamojších slovenských národoch, využívajú, aj Biblia v nej vytlačená bola. Iná, Cyrilova…, pre Bulharov stvorená bola, ktorú aj my dnes využívame…“

Ergo, hlavné neštruktúrne faktory moci dlhodobej pôsobnosti, ktoré Vatikán prostredníctvom Habsburgovcov uplatňoval pri ovládaní a psychologickom zotročení stredoeurópskych Slovanov, teda predstavujú:

• nové písmo a jazyk
• nové náboženstvo
• nová história

Z tejto mapy vidíme, že hlaholika bola nielen dlho jestvovaším, ale aj aktívne používaným jazykom v obrovskom ento-lingvistickom priestore Východnej Európy až do XVIII. stor. a že zrejme muselo dôjsť k nejakej masovej likvidácii či čistke pôvodných originálnych písomných hlaholických dokumentov na našom území, ak posledné dnes nie sú dostupné v každom regionálnom vlastivednom múzeu (pozri viac tu: Naopak, väčšina „starých“ písomností, zhotovených v latine a prezentovaných ako originálne historické svedectvá, zrejme predstavuje neskoršie vyhotovené a antedatované falzifikáty. Jedným z takých príkladov je Košická mestská listina.

Staré dokumenty boli totiž „autorizované“ pečaťou takým spôsobom, že cez prederavený na spodku list(y) sa prevliekol motúz, ktorého konce boli spojené pečaťou. Bol to spôsob, ako poistiť dokument proti cudziemu zásahu, pretože odstránenie pečate automaticky znehodnocuje dokument samotný. Nuž, na príklade Košickej mestskej listiny vidíme, že pečať očividne nie je pôvodná, resp. nie je pôvodný textový list, ku ktorému bola spomínaná pečať napochytre a „naoko“ prilepená. Zrejme odstránili pečať z pôvodnej autentickej mestskej listiny, a neokrôchane ju „prilepili“ k novému plagiátu. Košická mestská listina je typickým príkladom falzifikácie našich miestnych dejín. Naopak, správne spečatená listina vyzerá takto – listina Vladislava Jagellonského.

Je známe, že väčšina uhorských kroník spolu so svätoštefanskou korunou Uhorského kráľovstva sa viac, než jedno storočie nachádzali vo Viedni, kde boli redigované, prepisované a prispôsobené novej koncepcii dejín v súlade so „scaligerovskou chronológiou“, kanonizovanou Vatikánom v XVII. storočí. Ak svätoštefanská koruna vykazuje známky hrubého vonkajšieho zásahu (pokrivenie krížika ako ďalekosiahla psycho-historická diverzia za účelom podvedomého vsugerovania národom Uhorska myšlienky – „Klaniate sa Západu!“; na starých vyobrazeniach je krížik vyrovnaný – aut.), môžeme predpokladať, že ani v prípade s uhorskými písomnosťami tomu nebolo inak. Poprednú úlohu v tomto procese zohrávali jezuiti.

Súbežne s plánovitým ničením historickej pamäte Vatikán implementoval nové náboženstvo. V minulosti sa ľudia nestotožňovali s národom, ale s náboženstvom a liturgickým jazykom. Napríklad slávny rusínsky rodák Michal Baluďanský mal v svojom ruskom pase napísané – „Michajlo Baluďanskij, uhorský šľachtic ruského vierovyznania…“.   Slovania ako historická entita boli spojení predovšetkým jednotným staroslovanským (liturgickým – pozn.) jazykom.

A to naopak znamená, že Slovania sdieľali jednu vieru. Aká to bola viera? Pomôžeme si znovu citátom zo Štúrovho „Slovanstvo a svet budúcnosti“ – „Ó pravoslávna cirkev, Ty matka všetkých slovanských národov!…“

O tom, aké bolo pred-habsburgovské stredoveké kresťanstvo v Uhorsku, sme písali v článku „Pravoslávie v Uhorsku…“ (

Kedy došlo k zámene náboženstva na Slovensku a odkedy môžeme hovoriť o „katolíckom“ Slovensku? Z našich dejín XVI-XVIII. storočia poznáme zaujímavý fenomén, totiž REKATOLIZÁCIU. Tvrdí sa, že to bol „vynútený“ krok Vatikánu a jezuitov, ktorí sa takto snažili čeliť rozmáhajúcej sa reformácii. Rovnako je známe, že rekatolizačný proces (jeho koordinátorom na Slovensku bol Mikuláš Oláh a Peter Pázmaň) bol sprevádzaný veľkými násilnosťami, brutalitou a excesmi náboženskej nevraživosti.

Náš záver – REKATOLIZÁCIA v skutočnosti predstavuje prvú a poslednú katolizáciu našich krajín. Na čele tohto procesu stáli jezuiti, pápežský specnaz. Zmena konceptuálnej paradigmatiky celých národov je dlhodobý proces, a súvisí s riešením celého komplexu otázok. Napríklad, s odstránením „závadnej“, resp. nevyhovujúcej starej náboženskej symboliky. Na týchto obrázkoch Vám ponúkame pohľad len na nepatrný zlomok z celkového počtu slovenských kostolov a kostolíkov, v ktorých preukázateľne došlo k cieľavedomému znehodnoteniu, resp. vymazaniu vnútorných ozdobných fresiek. Práve fresky na náboženské motívy sú aj boli stelesnením náboženských a historických predstáv ich tvorcov a súčasníkov, sú teda objektívne nositeľmi historickej informácie. Ide tu práve o zámerné znehodnotenie, pretože napríklad inde sa fresky v stáročných kostoloch zachovali oveľa lepšie. Navyše, ak sa fresky pod vplyvom vlahy a zubu času znehodnocovali, vždy bolo možné ich obnovovať novým náterom. Vidíme však, že v jednom prípade sú fresky akoby schválne „rozmazané“ (bez toho, aby niekoho napadlo ich obnoviť podľa originálnej predlohy – pozn.), v iných prípadoch boli konkrétne fragmenty fresiek úplne vybielené. O väčšine takýchto kostolov či kláštorov sa dočítame, že ich v XVII-XVIII stor. prevzali jezuiti, ktorí ich začali „prebudovávať“. Pričom niekedy doslovne, viď pražský Chrám sv. Víta. Komplex je gotický, zatiaľ čo vrcholec hlavnej zvonice sa nápadne odlišuje od „korpusu“, pretože je už „barokovo-renesančný“. Rovnaký osud postihol aj chrám sv. Mikuláše na Malej Strane, ktorý predtým, než ho jezuiti prebudovali, vyzeral inak. (chrám sv Mikulase.jpg) Jediné autentické umelecké stvárnenie pôvodného chrámu sv. Mikuláše je dnes zachované na maľbe Jana van Eycka „Madonna kancelára Rolina“, ktorá, ako sme písali tu: predstavuje nádherný neskorostredoveký panoramatický pohľad na Prahu z Pražského hradu.

[See image gallery at www.nwoo.org]

Otázka, prečo jezuiti potrebovali všetko prebudovávať, hoci prestavba už existujúcej stavby je vždy nepomerne drahšia a náročnejšia, než novostavba, je tu kruciálna. Pretože primárnym cieľom nebolo „skrášliť po-novom“, ale vymazať stopu po starom.

Ergo, vidíme, že Vatikán má pre stabilné riadenie a kontrolu vývoja slovenskej politiky efektívnejší inštrumentár, keďže monopolizoval konceptuálny, historicko-chronologický aj metodologický diskurz v spoločnosti, nehovoriac o tom, že nás zbavil spojenia so slovanským kolektívnym egregorom zničením pôvodného písma a jeho zámenou na bezduchú latinku. Tento nadnárodný fenomén je najlepšie viditeľný v Poľsku, kde ľudia, aby zapísali svoje slová, musia používať priam groteskné spojenia písmen. A to všetko preto, lebo latina nemá znaky, ktoré by celistvo vyjadrovali slovanské hlásky. To taktiež znamená, že latina nie je našim pôvodným písmom a bola u nás zavedená súbežne s rekatolizáciou.

Naopak, práve vatikánska koncepcia dejín a tradičná historická chronológia Scaligera bola do vedomia študujúcej mládeže indoktrinovaná práve v súlade s novými školskými zákonmi „osvietenej cisárky“ Márie Terézie, o ktorej je známe, že bola jezuitom veľmi naklonená a práve oni boli „think-tankom“ vtedajších „osvieteneckých reforiem“. Pritom súdiac podľa tejto privilégie, udelenej Viedenským dvorom srbským pravoslávnym komunitám v Uhorsku, nielen dedukujeme, že „pravoslávni Srbi“ sa vtedy sami nazývali „slavnym narodom illiriko-rassijanskim“ (t.j. ruským), ale aj mali úplne odlišné predstavy o svetovej chronológii, keďže považovali tereziánsku epochu nie za XVIII. storočie, ale skôr „siedme storočie od Krista“, ako dosvedčuje dátum „i 743“.  Odvážime sa tvrdiť, že len za čias Márie Terézie sa definitívne skonsolidovala nadvláda Habsburgovcov nad Slovenskom a Uhorskom po storočí protitureckých vojen a protihabsburgských povstaní.

Súbežne s katolizáciou a nanajvýš dôsledným ničením historickej pamäte našich národov sa v habsburgskej ríši voči Slovákom realizovala sociálno-ekonomická politika plazivej genocídy, sprevádzaná masovým presídľovaním obyvateľstva na Dolnú Zem, hrubým vykorisťovaním a znevoľnením sedliakov. Ako je možné, že tretina obyvateľstva surovinovo aj prírodne bohatého Slovenska, ktoré bolo vždy najrozvinutejšou časťou Uhorska, žila v emigrácii? Sotva je to dané neschopnosťou národa, ale skôr preddefinovaným nastavením parametrov hospodárskej politiky tak, že ľuďom okrem emigrácie nezostávalo iné východisko, ako uživiť seba a svoje rodiny. Tomu sa hovorí genocída. Ukážková paralela, resp. analogický príklad zo Západnej Európy, je situácia Írov pod nadvládou Angličanov. Niečo podobné vidíme aj dnes. Keď si Viedeň v predvečer meruôsmych rokov a po revolúcii uvedomila, že v dôsledku národno-emancipačného hnutia rastie sebavedomie a politické ašpirácie poddaných Slovanov a najmä Maďarov v ríši, rozhodla sa pristúpiť na „menšie zlo“ a pretvoriť monarchiu na duálny štát, kde nemecko-maďarská panujúca menšina vykorisťovala a parazitovala na slovanskej väčšine. Pretože delegovanie istej časti právomocí na Maďarov bolo akceptovateľnejšie, než emancipácia Slovanov, ktorým bolo zo strany GP prisúdené postavenie „sluhov, otrokov a lokajov panských národov“. Už vtedy to bolo jasné a Štúr to prorocky vystihol v svojej labutej piesni.

Práve táto skutočnosť a od nej sa odvíjajúce presvedčenie o objektívnej NEMOŽNOSTI budovania národného života pod taktovkou GP a Viedne viedlo Štúra k tomu, aby hľadal oporu a záchranu národa v Rusku. Štúr preto nebol žiadny snílek, ale realista a vizionár, ktorého tvrdenia dokonale potvrdzuje povojnová história ČSR a obzvlášť ponovembrové obdobie, kedy sme sa pod taktovkou Západu znovu ocitli pred hrozbou likvidácie národnej identity a tradičných hodnôt.

Pre Západ, ktorý si v období Reformácie uzurpoval spravovanie „katolíckej“ (t.j. „univerzálnej“ – pozn.) cirkvi, budú Slovania a ich genetická pamäť večnou hrozbou, pretože sú nositeľmi PÔVODNÉHO KRESŤANSTVA A JAZYKA, ktorým rozprával Ježiš Kristus. A pretože v súlade so zákonom času, ako vidíme, sa pravda skôr či neskôr dostane na povrch.

V svojej protislovanskej politike Západ striedal obdobia „plazivej“ psycho-historickej diverzie prostredníctvom pôsobenia vyšších priorít neštruktúrneho riadenia, ako aj obdobia brutálnej genocídy, napríklad v Druhej svetovej vojne. Na margo vojny a zavrhnutiahodnej „dvojtvárnosti“ katolíckeho duchovenstva spomenieme, že zatiaľ čo na Slovensku katolícki kňazi kričali „Za Boha a národ“ a burcovali proti Maďarom, v Maďarsku katolícki hodnostári povzbudzovali „svätoštefanskú iredentu“ a podporovali protislovenský vektor politiky horthyovského režimu. Pritom všetci spoločne fanaticky volali do boja proti „boľševikom“ (zrejme vtedajší „politkorektný“ výraz pre Rusov – pozn. aut.). Aj slovenskí, aj maďarskí katolíci pritom mali jedného pána – najväčšieho historického nepriateľa pravoslávia (t.j. aj SLOVANSTVA – pozn. aut.) – Vatikán.

A preto politika slovenských, maďarských a iných klérofašistov bola vlastne len IDEÁLNOU PROJEKCIOU politiky a brutálnejším presadzovaním dlhodobých záujmov Vatikánu v predmetných krajinách. Dnes sme tiež svedkami nielen toho, ako vrcholoví predstavitelia vlády (Danko a Bugár) putujú za blahoslavením do Vatikánu, ktorý štruktúrne ovláda našu SIS a bezprostredne sa podieľa na fašizácii Slovenska a príprave na mocenský nástup kotlebovcov. Všimnite si, napríklad, ako sa tendenčne medializuje kauza s historkom Ďuricom – na Hlavných Správach a obzvlášť v Slovenských národných novinách. Pre info uvediem len titulky predmetných článkov, majúcich za účel rehabilitovať tohto ospevovateľa Slovenského štátu a spraviť mu „auru svedomitého historika, trpiaceho od perzekúcií zo strany nedemokratickej štátnej moci“.

- Príliš dlho sme boli závislí od Čechov a ich politici a historici diktovali pohľad na naše novšie dejiny

- Boľševici majú strach z pravdy.

 Nielenže Matica slovenská a HS týmto ukazujú klasický príklad „Overtonových okien“, ale infikujú nás ľudáctvom v najhoršom zmysle tohto slova. Ľudáctvo, ako aj každý nacionalizmus, ktorý sa udržuje pri živote predovšetkým tým, že usilovne živí „obraz nepriateľa“, je kryptosionistický a zavrhnutiahodný. Pána Ďuricu a jeho výroky budem ešte riešiť neskôr, nateraz len poviem, že ak nechcete, aby Vám niekto diktoval dejiny, nenechajte si ich diktovať a staňte sa konceptuálne i historicky kompetentnými. Čo však hovorí Ďurica, aké sú morálne výstupy jeho vyjadrení?

- S boľševikmi ani za svet. Radšej náckov, ako Rusov. Tu je pes zakopaný!

„Boľševizmus je konceptuálnou podstatou ruského národa! Červenoarmejci, ktorí bojovali a zomierali (za našu slobodu– pozn. aut.) vo vojne, boli vo svojej drvivej väčšine – boľševici.“

V. Pjakin

Nielenže nepochybujem, že policajný zásah u tohto mastodonta bol oprávnený, ale som presvedčený o absolútnej historickej nekompetencii pána Ďuricu, ktorému celý jeho v cudzine (a v cudzích záujmoch – pozn. aut.) prežitý život nestačil na to, aby sa odosobnil od svojej ľudáckej nenávisti proti Čechom a Rusom, a pochopil pravú podstatu stalinského boľševizmu.

Takáto dedičnosť „vatikánskeho náhľadu“ na pomery v Strednej a Východnej Európe je symptomatická. A. I. Fursov, napríklad, hovorí, že rozpad Juhoslávie bolo spoločným dielom Nemecka, Vatikánu a USA. Predovšetkým v otázke Srbov je najlepšie vidieť skutočný vzťah kolektívneho Západu a Vatikánu k hodnotám, ktoré miloval a hlásal skutočný „otec národa“ Ľudovít Štúr. T.j. slovanstvo a pravoslávie.

Pamätáte sa na obdobie z prvej päťročnice nulových rokov, keď zfanatizovaný albánsky dav počas zjavne koordinovaných protisrbských pogromov vypálil v Kosove viac než 80 pravoslávnych chrámov a kláštorov, mnohé z ktorých boli na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO? Netreba ani spomínať, že obrovská vojenská sila NATO a KFOR neurobila absolútne nič proti týmto barbarským výčinom a nečinne sa prizerala? Vždy, keď pozerám toto video, je mi do plaču -

Poviem teraz svoj číro osobný názor… Som presvedčený, že havária našich vojakov, vracajúcich sa z Kosova, pri maďarskej obci Hejce na slovenskom pohraničí vonkoncom nebola náhoda. Naši vojaci, aj keď v službách NATO, sú z tej istej krvi, ako vojaci Slovenského štátu, posielaní režimom na Východnú frontu, odkiaľ sa vracali plní dojmov a „buričských nálad“, vidiac na vlastné oči, o čom je ten genocidálny fuehrerov „boj za európsku civilizáciu“. Práve títo vojaci neskôr sformovali kádrovú základňu sprisahania vnútri armády, ktoré vyústili do SNP. Prečo havarovali vojaci? Zrejme veľa videli a boli by to bezpochyby vyrozprávali.

V tomto zmysle je vatikánsky patronát nad Tisom, jeho HSĽS a pôsobením Slovenského štátu v ideologickej oblasti príkladom  dokonalej inštrumentalizácie cirkevnej hierarchie na politické účely, jedná sa o masové zneužívanie náboženského cítenia pre jeho usmernenie na podporu politickej agendy, ktorá je v svojom základe proti-kresťanská.

Ako inak sa dá chápať posledné vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska o „historickej nezmieriteľnosti a apriórnom antagonizme vo vzťahu medzi kresťanstvom a islamom?

Migrácia je fenomén politický, ktorému sa jeho autori z radov GP snažia vdýchnuť náboženský rozmer. Čeliť migrácii treba výrokmi Fica, ktorý islam nedehonestuje, nevnáša do spoločnosti náboženskú nevraživosť, ale hovorí iba holú pravdu („Naša spoločnosť je kresťanská a islam nemá na Slovensku miesto“ – pozn.). Naopak, Vatikánom zdeformovaná myšlienka „všeľudskej kresťanskej lásky“ ku komukoľvek bez rozdielu, tak vehementne presadzovaná pápežom, je zavádzajúca a jezuitský zákerná. Taktiež Zvolenský a KBS argumentujú nábožensky a historicky, avšak v priamom protiklade k pápežovmu „posolstvu lásky“. Táto dvojtvárnosť a politická konjunktúra katolíckeho kléru je zarážajúca. Najprv Zvolenský velebí pápežove ekumenické inciatívy, teraz nám maľuje nepriateľa z islamu ako náboženstva, pričom na základe čoho? Vatikánom skoncipovaných dejín. Práve to je ovládanie na vyšších prioritách riadenia. Keďže to nie je priamym predmetom štúdie, obmedzím sa tu len na odkaz na knihu kolektívu autorov „Novej Chronológie“ – „Prorok-dobyvateľ. Islam pod drobnohľadom Novej Chronológie“ (

Práve uvedomenie si dedičnosti záujmov a politiky Vatikánu na Slovensku nám pomôže lepšie sa vyznať v jeho súčasnej angažovanosti v našej krajine, ktorú si chce buď  znovu pretvoriť na svoju klérofašistickú kolóniu, alebo – ak nevyjde prvé – zničiť podobne ako Juhosláviu.

Předchozí část: 

36 minutový souhrn videí o vzniku a vývoji Matice Slovenské a o vzniku a vývoji samostatného Slovenského štátu během 2. světové války. Zásadní otázka, kterou si autoři pokládají je: Jak by se vyvíjel osud slovenských židů a osud Slovenského národa, kdyby samostatný Slovenský štát nevznikl?

Videozáznamy ze shromáždění proti nelegitimní vládě Ukrajiny a proti genocidě obyvatel Donbasu, které se konaly v neděli 5.3.2017 na různých místech v Evropě, včetně Prahy a Bratislavy.

Spojené státy hledají dodavatele pro projektování vojenských objektů na Slovensku. Příslušný tendr byl zveřejněn na webové stránce vládních zakázek. Podle tohoto dokumentu práce na Slovensku zahrnují přípravu výstavby nových objektů, a rovněž úpravy, opravy a rekonstrukci existujících objektů. Celkově jsou USA ochotné utratit na modernizaci vojenské infrastruktury na Slovensku 5 milionů dolarů. Agentura RT dokument prostudovala.

Technická vojska USA v Evropě hledají dva dodavatele na výstavbu vojenských objektů na Slovensku. Příslušný tendr byl zveřejněn na webové stránce státních zakázek vlády USA.

Podle textu objednávky bude hlavní úlohou dodavatele “projektování vojenských objektů na Slovensku”. Mezi úlohy dodavatele bude patřit i plánování stavebních prací, příprava projektové dokumentace, rozpočty, vypracování technicko-ekonomického zdůvodnění a prověrka na soulad s požadavky ochrany přírody.

“Projekt zahrnuje práce na přípravě výstavby nových objektů, a rovněž úpravu, opravy a rekonstrukci existujících objektů, včetně letišť, skladů pohonných hmot a mazadel (PHM), kasárna, administrativní budovy, opravovny automobilů a jiné vojenské objekty USA,” uvádí se v materiálech k tendru.

Jak se uvádí v dokumentu, nejméně jedna ze zakázek musí být zadaná americké firmě nebo společnému podniku firem USA a země, v nힲse bude provádět výstavba.

“Dokumenty předkládané na posouzení musí potvrzovat specializaci a technickou kompetenci,” upřesňují předkladatelé.

Od výkonné firmy se vyžadují zkušenosti, znalost místních specifik a schopnost pracovat s velkými projekty. Lhůty kontraktů jsou od 3 do 5 let. Celkový objem všech úhrad nesmí překročit 5 milionů dolarů, uvádí se na webové stránce.

Spolu s partnery

Jak sdělil agentuře RT oficiální představitel Spojeného vedení ozbrojených sil USA v Evropě, podplukovník David Faggard, úřad spolu s Útvarem vojenských techniků USA přistoupil k práci na projektu v rámci Iniciativy na upevnění evropské bezpečnosti..

V současnosti na Slovensku nejsou žádné americké vojenské základny, ani trvale rozmístěná vojska, poznamenal Faggard.

“Pokračujeme žádoucím tempem v rozvíjení infrastruktury spolu s našimi spojenci a partnery,” vysvětlil důstojník.

“Technická vojska USA v Evropě provádějí inženýrské a stavební práce, operace ohledně zabezpečení stability, a nabízejí výrobky a služby v oblasti ekologické kontroly pro pozemní vojska i pro vojenské letectvo, jakož i pro jiné státní organizace USA a organizace cizích vlád, které patří do sféry odpovědnosti Evropského velení vojenských sil USA a Afrického velení vojenských sil USA,” uvádí se na oficiálním portálu formací.

Úřadovny technických vojsk USA v Evropě jsou rozmístěny od Belgie až po Turecko.

“Slovensko je od roku 2004 součástí NATO, a zúčastnilo se na operacích aliance na Balkánu, v Afganistanu a v Iráku. Kromě toho byla mezi Slovenskem a NATO uzavřena dohoda o reformování ozbrojených sil země podle standardů NATO. V samotné alianci se slovenští odborníci zabývají ochranou proti zbraním hromadného ničení, a zúčastnili se na inženýrských pracech v oblasti zaminování a odminování. Kvůli této spolupráci musí vojenské základny na Slovensku odpovídat standardům NATO,” řekl agentuře RT vojenský expert Aleksej Leonkov.

Poznamenal však, že USA mohou využívat kteroukoliv základnu členských zemí NATO.

“Dlouhou dobu infrastrutura NATO jen upadala, ale teď, v souvislosti se změnou politiky a s upevněním úlohy USA v alianci, je Evropa vstřícná – základny se musí rekonstruovat, proto běží modernizace objektů NATO, aby byly schopny přijmout zvýšené vojenské kontingenty,” vysvětlil odborník.

Nedávno média oznámila otevření regionálního štábu NATO nedaleko od Bratislavy. Personál velícího centra NATO ve Vajnorech představuje 41 lidí, a kromě toho může být vyčleněno 20 míst pro představitele ostatních zemí NATO. Kromě Slovenska se štáby nacházejí v Lotyšsku, Litvě, Estonsku, Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku a Polsku.

V roce 2015 se slovenské vedení obrátilo na NATO se žádostí o zřízení velitelského centra (VC).
“Jde jen o tým plánovačů. Jejich přítomnost by mohla usnadnit potenciální příjem podpůrných sil ze strany NАТО. V mírových dobách by se VC zabývalo plánováním,” uvedl už dříve slovenský ministr obrany Martin Glváč.

Ne všichni souhlasí

V roce 2014 slovenský premiér Robert Fico prohlásil, že dokonce “ani za cenu obětování své politické kariéry” by nikdy nesouhlasil s umístěním vojenské základny NATO na území Slovenské republiky.

“Ani to, že je Slovensko členem NATO, neznamená, že je povinné dovolit na svém území vojenské základny se zahraniční posádkou,” zdůraznil Fico a poznamenal, že bude iniciovat k dané otázce referendum, jestli “je někdo bude nutit”, aby to udělali.

Slovenský prezident Andrej Kiska před časem navrhl alianci vybudování logistické základny v Popradu, avšak veřejnost se rovněž vyjádřila proti přítomnosti NATO. Byla spuštěna petice za vyhlášení referenda.
Americké vojenské objekty na Slovensku se rozvíjejí na rotačním základu, vysvětluje starší vědecký pracovník Vysoké školy ekonomiky, expert Střediska strategií a technologií Vasilij Kašin.

“Za tím účelem provádějí pravidelná cvičení s přesměrováním provozu na slovenská letiště. Tím se rozumí i uvedení slovenské infrastruktury do pořádku,” prohlásil expert.

Podle jeho slov “to nejpravděpodobněji souvisí s ukrajinskou krizí a s geografickou polohou Slovenska.”.
“Zrekonstruují letiště, některé silnice, uvedou do pořádku kasárenský fond a zřídí špičkové sklady zbraní a vojenské techniky. To umožní, v případě nutnosti, přesunout na Slovensko, tj. fakticky na západní hranici Ukrajiny značné síly, a rychle je připravit k akci.

V Evropě je infrastruktura rozvinutá a vzdálenosti malé. Jestli budou na Slovensku připravena letiště, budovy a skladové komplexy, bude možno přesunout vojska ze Západní Evropy za pár hodin,” uzavřel analytik.

Lidija Belkova

Zdroj: 

Související: 

Tento krehký, krehký svet… Komentár k súčasnej situácii z pozícií Dostatočne všeobecnej teórie riadenia. O pravdepodobnostne-predurčiteľnom vývoji riadiacich procesov v supersystémoch a vyšších prioritách riadenia. O ideológii a ideologickom boji. Prečo musí byť porážka slovenského fašizmu ideologická?

Chcel by som sa na začiatok ospravedlniť čitateľom za pauzu v publikácii série „Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky…“ a „Neštruktúrne faktory riadenia v politke Vatikánu a Habsburgovcov na Slovensku…“. Svoju úlohu v tom zohrala čiastočne aj atmosféra terorizácie a absolútnej nevyberavosti vo vyjadreniach niektorých mojich samozvaných a pod cudzou identitou vystupujúcich oponentov, ktorí nepredstavujú ani tridsiatinu z čitateľov posledného článku. Pričom konštruktívne nebolo vyvrátené prakticky žiadne moje tvrdenie. Napriek tomu považujem za svoju povinnosť dokončiť začaté, obzvlášť ak s časovým odkladom pribúdajú konkrétne udalosti dnešných dní, vyžadujúce komentár z pozícií našej štúdie. Aby som definitívne uzavrel predošlú kapitolu a poukázal pochybujúcim čitateľom na dedičnosť a kontinuitu protislovanských a protipravoslávnych politík Vatikánu a Habsburgovcov naprieč storočiami, pripojím tu odkaz na vynikajúci a hĺkový rozbor tragédie haličských Rusínov v prvom historickom koncentračnom tábore na území „civilizovanej Európy“ – rakúskom Talerhofe. Autorstvo tejto skvelej štúdie patrí publicistke, vystupujúcej pod pseudonymom Lin. Jej práca je dostupná tu:

Zároveň pripájam vynikajúci rozbor profesorky MGIMO Oľgy Četverikovovej, expertky na Južnú Ameriku a Vatikán, v ktorom rozpráva o angažovanosti Vatikánu v ukrajinskom Majdane a jeho protežovaní „raskoľnikov“-duchovných z radov Ukrajinskej Pravoslávnej cirkvi (hlava ktorej Filaret je oficiálne RPC označovaný za lže-metropolitu), ako aj „duchovných otcov“ haličských banderovcov – grékokatolíckych ukrajinských duchovných.

Je veľmi symbolické, že v samotný predvečer Majdanu, na jeseň 2013, odslúžil primas ukrajinských grékokatolíkov Ševčuk za bezprostrednej Františkovej prítomnosti omšu v bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Táto omša bola zo slov docentky Četverikovovej zasvätená pamiatke známeho poľského katolíckoho hodnostára Kunceviča zo XVII. stor., ktorý dosiahol „najväčšie úspechy“ v katolizácii maloruského obyvateľstva, а na ktorého tamojší pravoslávni spomínajú ako na brutálneho náboženského inkvizítora Rzeci Pospolitej, nenávidiaceho pravoslávie asi tak, ako Brzezinski či C. Bildt… Pápež sa navyše osobne angažoval v ukrajinskom konflikte, keď si predvolával Jaceňjuka a vysvetľoval mu, ako lepšie hrať tú nacistickú komédiu s Porošenkom, aby sa tí idioti (podľa slov pána Obamu – pozn.) neskompromitovali skôr, než bolo treba. Taktiež je nutné poukázať na pápežov výrok, že „…Ukrajinci sú mučednícky národ“ a jeho výzvu Rusku, aby sa kajalo pred týmito akoby „ním utlačovanými národmi“. Nedávna deklarácia parlamentu Portugalska, ďalšej vatikánskej kolónie, v ktorej z akejsi pre krajanov Vascu da Gamy nepochopiteľnej citovej ľúbosti k Ukrajincom zrazu nečakane vyhlásili, že považujú ukrajinský hladomor tridsiatych rokov za genocídu, je ďalší stavebný kamienok v tejto informačnej vojne. Viete, toto je typický Vatikán, v celej jeho kráse. Úlisný, zákerný, manipulatívny, nezmieriteľný a fanaticky vytrvalý.

Akú zmenu chcete? Rozpustiť vládu, predčasné voľby? To je tá „očakávaná“ zmena? Predčasné voľby by pri terajšej myšlienkovej atmosfére skončili pre Fica a SMER určite horšie, než tie posledné, a profitovala by z toho pravica, ktorá, ako ju poznám a ako sme písali tu: nezaváha okamžite sa spolčiť s Kotlebom. Zapracuje „ukrajinská matrica“ v réžii Dzurindovcov. Jediným východiskom pre zachovanie zdrojovej stability a štátnosti vôbec je trpieť túto vládu ako priamy následok Vášho volebného rozhodnutia, konzekventne spochybňovať, usvedčovať a poukazovať na protištátne konanie pravicovej vládnej piatej kolóny, a ozdravovať neštruktúrnymi spôsobmi domáce informačné pole, aby budúce voľby nedopadli tak, ako tie minulé. Aby sa ľudia aj občianska spoločnosť mohli efektívne brániť a osvojovať mechanizmy občiansko-politickej sebarealizácie v mene zachovania nášho práva ako národa definovať a brániť naše záujmy. Nemám nič proti protestom ako takým, hoci si myslím, že ľudia by mohli rozhodne prínosnejšie pre seba i ostatných tráviť voľný čas. Som však proti protestom pod nesprávnymi heslami, za peniaze zločincov a za protinárodné ciele, pod vedením nekompetentných ľudí či užitočných idiotov.

Prečo nebojkotujete Kisku, Žitňanskú, konkrétnych ľudí zo SNS a Ministerstva obrany, ktorých vlastizradné iniciatívy sú, takpovediac, očividné? Prečo nekonáte ako zrelá občianska spoločnosť, a neohlásite verejné vyšetrovanie činnosti náčelníka Generálneho štábu M. Maxima, konkrétne stanovenie príčiny, prečo vôbec dostal najvyššie francúzske štátne vyznamenanie, a či to spolu s činnosťou ministra obrany Gajdoša priamo nesúvisí s plánovanou výstavbou vojenskej základne NATO na našom území? Prečo sa nikto nezaujíma o personálnu angažovanosť v tomto procese štátneho tajomníka R. Ondrejcsáka, povýšeného z pozície univerzitného PhD. hneď do vysokej štátnej funkcie? To Gajdoš tu otváral koordinačné centrum vo Vajnoroch. To Maxim tu nedávno strelil, vraj nepriateľom našej armády je Rusko. Kto má pod kontrolou Ministerstvo obrany a je zodpovedný za zapredanie našej budúcnosti a jej bezpečnostno-politické ohrozenie? No predsa národniari, „patrioti“ – dokonalá piata kolóna vo vláde, bisťu! To by malo zaujímať študentov a verejnosť, miesto aféry s kapitánom Dankom. Nikdy nenechajte pohltiť celú Vašu pozornosť tým, čo Vám predhodili a rozfukujú médiá! Pred našimi očami SNS zapredáva krajinu NATO, a študenti idú demonštrovať proti Kaliňákovi, a to žijeme v informačnej dobe… Vraj…

Viete, dúfam, čo znamená veliteľské centrum, ako aj základňa NATO na našom území? Je to zaručená a garantovaná bezpečnosť – ako v Kosove, tam je z pohľadu militantnej logiky NATO – najbezpečnejšie miesto na kontinente. A to už nehovorím o tom, že riziko teroristickej hrozby na tom-ktorom území je tým vyššie, čím väčšie sú väzby tohto územia na štruktúry NATO a sieť amerických vojenských a výzvedných služieb.

Ak budú predčasné voľby, vyhrá ich SMER, ale vládu zostaví pravica – veľmi pravdepodobne spolu s Kotlebom. A jeho úderka sa stane pelendrekom pre všetkých. Maďari hneď vyhlásia autonómiu a dožijeme sa buď „veľkorysej“ európskej Viedenskej arbitráže 2.0, alebo chaosu na dolniakoch. Ste samovrahovia? Nielen to, Slovensko bude vyhlásené za vyvrheľa, sionizmus bude vrešťať o holokauste. Ten istý sionizmus, ktorý dnes skryto podporuje Kotlebu. Skántria nás. Keď to začne, bude Vám prisámbohu jedno, o čom bola kauza Bašternák.

„A vtedy poznajú, že Ja som Boh…“ – hovorí sa v Biblii a toto heslo je zrejmým pozadím aj leitmotívom horeuvedených snáh vyššej moci, ktorej musí čeliť Fico ako JEDINÝ nositeľ idey suverénneho Slovenska a snáď aj znovuobnoveného Československa v boji o to, „…či Slovensko (t.j. aj Československo – aut.) prežije v zložitých medzinárodno-politických podmienkach“.

Najnázornejší príklad istoty západných kurátorov slovenského vnútropolitického chaosu v tom, že sa im ich plány podarí naplniť, ako aj priame varovanie z ich strany nám bolo predložené v ďalšom ostrakizujúcom mediálnom paškvile proatlantického nemeckého denníka „Die Zeit“ –

Táto vnútropolitická situácia na Slovensku, znásobená o veľmi pravdepodobný krach „ukrajinskej štátnosti“ v najbližšom období (vynikajúco popísal Hox tu: predstavuje mimoriadne výbušnú zmes a nie som si istý, či si slovenská spoločnosť uvedomuje celú serióznosť a nebezpečnosť situácie, v ktorej sa nachádzame. Každopádne, tak mainstream, ako aj mimikrujúca alternatíva svojou zaujatou rétorikou toto negatívne spoločenské myšlienkové ovzdušie, resp. jeho „protikorupčnoficovský“ vektor nijako netlmia, ba častokrát umocňujú. Férová politická diskusia bude čoskoro znemožnená zásluhou ministerky justície, ktorá má v našej vláde zrejme akési osobité postavenie, keď spolu s našim P-Residentom usvedčujú Prezidenta Policajného Zboru z konšpirácií a žiadajú ho o vysvetlenie, prečo polícia doteraz nevyšetrila goriliu aféru ich pravicových predchodcov a spoluprísažníkov Rádu Veľkej Privatizácie.

Viete, to je o spolupráci SIS a PZ, súdnictva a občianskej spoločnosti. Ktoré sú dnes navzájom aj vnútri seba politicky rozorvané, poštvané, infiltrované agentmi vplyvu cudzích mocností. Do Gorily je namočený obrovský plast minulej i súčasnej politickej elity. A keďže na SIS momentálne v osobe jej riaditeľa Antona Palárika treba nazerať ako na inštrument štruktúrneho riadenia Vatikánu, dá sa nevyšetrovanie Gorily napriek Ficovej ochote spolupodieľať sa na vyšetrovaní vysvetľovať len tak, že to protirečí záujmom Vatikánu a jeho pudlíkov z KDH, SDKÚ a i.

Nevyšetrovanie Gorily je zároveň cena, ktorú platí Fico a Slovensko za pomoc Vatikánom koordinovaných starých kontinentálnych elít (veď koneční beneficiári dzurindovských privatizácií boli spravidla zahraničné korporácie – pozn.) pri vyvažovaní mocenských pomerov, istého balansu síl medzi „atlantickou“ a „euroázijskou“ frakciou GP na Slovensku. Lebo atlantisti sa už otvorene a absolútne bez škrupulí pelešia, organizujúc Globseky pre vojnových zločincov a otravujúc bez konca náš informačný éter svojou protiruskou, protinárodnou a protištátnou propagandou. Nehovoriac o usídlení NATO na našom území.

Pred našimi očami sa odohráva otvorený mocenský boj elít na Slovensku, predovšetkým elít „atlantických“ a elít kontinentálnych s previazaním na francúzsko-nemecký ekonomický kapitál. Tento mocenský boj je zrejmý aj na najvyššej vládnej úrovni.

V tomto súboji „červených“ a „bielych“, agentmi ktorých sú doslova prešpikované slovenské vládne a ministerské úrady, súdy, politické strany, ba i banky, tlač a televízia sa Fico, chápajúci odveké pravidlo globálneho riadenia „Rozdeľuj a panuj!“, snaží nechytiť do pasce „večného súperenia“ s opozíciou či kýmkoľvek a zaujímať čo najnezávislejšiu a NAJVYVÁŽENEJŠIU pozíciu, opierajúc sa o voličov skôr, než o sponzorov, orientujúc Slovensko na štyri svetové strany a využívajúc k svojmu benefitu predovšetkým tie aktíva Slovenska, ktoré z nás robia územie globálno-politickej dôležitosti. Dôležitosti okultno-historickej i strategickej. Fico nehrá ani za „bielych“, ani za „červených“, Fico hrá za národ. Štátnik, ktorým Fico bezpochyby je, dokáže reálne konkurovať s GP len s oporou na národ.

Budeme mať vždy práve toľko suverenity, koľko si sami svojim suverénnym správaním vydobyjeme a vynárokujeme. Dokonalý príklad boja za národnú suverenitu je presadenie agendy dvojakej kvality potravín na európskej úrovni. Bolo to, v skutočnosti, otvorené a neodvolateľné nastolenie otázky kryptonacizmu v EÚ, globálno-politická iniciatíva, ktorú odteraz nebudú môcť na Západe ignorovať!
Vidíme, že zatiaľ čo vládna SNS v osobe Gajdoša Slovensko zrádza NATO, Fico cez agendu dvojitých potravín za slovenskú suverenitu bojuje. Nehovorte mi niekto potom, že Fico kontroluje počínanie svojho ministra a sám je zodpovedný za „nezvaného hosťa“ v našom pitvore… Alebo netvrďte, podobne p. Čarnogurskému, že okrem Kotlebu nik nedokáže zabrániť NATO v okupácii Slovenska. Keď to nedokáže Fico (vzhľadom na charakter vládnej koalície to neprekvapuje – pozn.), nedokáže to nik. Užívajte si bezprostredné plody Vášho volebného rozhodnutia, drahí spoluobčania.

Jediná pronárodná sila v súčasnom politickom virvare je objektívne – napriek vnútrostraníckemu sprisahaniu a záškodníctvu – zosobnená vo Ficovi a jeho hnutí a každý, kto má čo len trochu rozumu a občianskeho svedomia, chápe, že v terajšom „systéme demokracie“, za daných pravidiel je absolútny NEZMYSEL voliť či podporovať novovznikajúce hnutia s mizivými vyhliadkami na akúkoľvek politicko-exekutívnu relevanciu, nehovoriac už o kádroch pochybnej a praxou neoverejenej kvality. Robiť treba s tými kádrami, ktoré sú naporúdzi. Kádrové čistky, nevyhnutný atribút každého povolebného prerozdeľovania moci, sú z hľadiska kontinuity operatívnosti riadenia veľmi škodlivým elementom. Treba existujúce kádre prinútiť pracovať vo vyššom, než osobnom či klanovo-korporatívnom záujme. Podobá sa to na situáciu z obdobia druhého prezidentovania V. Putina, kedy ten bol nútený žiadať o volebnú podporu pre ním vytvorenú a Medvedevovským komandom kompromitovanú, korupčníkmi prerastenú stranu Jednotné Rusko, ktoré muselo vyhrať, aby sa mohli realizovať Putinove iniciatívy. Samozrejme, súbežne s tým si nevyhnutne mnohí chytráci mastili kešene a roznecovali korupčný kolotoč okolo štátnych zakázok a pod. Ale viete, nech by ktokoľvek čokoľvek tvrdil, krádeže SMERU, ak nejaké boli (nesledujem ani sa nezaujímam o túto agendu, keďže médiám nedôverujem – pozn.), sa nedajú ani pri najústretovejšom prístupe čo i len zďaleka porovnať s tým neskutočným kriminálnym výpredajom, aký je opísaný v Gorile. Ako vravím, médiá už neraz preukázateľne a neodvolateľne klamali, a preto jednoducho nie som povinný im veriť. Naopak, ak niekomu dôverujem, tak mu dôverujem bezvýhradne a úplne. Len tomu sa dá hovoriť dôvera, je to priama náplň tohto pojmu. Ale túto dôveru si konkrétny človek musí zaslúžiť – svojimi slovami a činmi. A Fico moju dôveru má.

Naše svedomie nám každému káže nespolupracovať a nepodporovať tie politické sily, ktoré schvaľujú počínanie NATO v Juhoslávii a rozprávajú jazykom reinkarnovaných neofašistov o udalostiach na Ukrajine, predovšetkým používaním termínu „proti-teroristická operácia“ pri popisovaní genocídy, páchanej kyjevským režimom na vlastných obyvateľoch na Donbasse.

Ak si spočítate, KTO zo všetkých tých šmejdov má aj mal odvahu hovoriť PRAVDU O SÚČASNOM DIANÍ napriek obmedzeniam tzv. „politkorektnosti“ (Kotleba je iný prípad, keďže jemu bolo umožnené hovoriť o veciach na rovinu od začiatku, Fico túto možnosť nadobudol len po zvolení Trumpa – pozn.), je to Fico, rozprávajúci z celonárodných pozícií o záležitostiach, ktoré sa týkajú každého z nás nezávisle od politických preferencií či národnostnej príslušnosti. Tak už prosím prestaňte žiť vo virtuálnej mediálnej realite a uvedomte si reálnu situáciu a dôsledky nášho konania. Ja viem, že má SMER veľa chýb, naostatok i hlasovanie jeho poslancov za problematické návrhy zákonov tiež nesvedčia o ich subordinácii výlučnej Ficovej vôli. Ale treba ho podporovať ako jedinú silu, ktorá má potenciál aj schopnosť chrániť národné záujmy.

Pre tých, ktorí v tomto nemajú úplne jasno, odporúčam oslobodiť myseľ od všetkých propagandistických nánosov a aspoň raz v živote sa pokúsiť rozmýšľať ako zodpovedný člen slovenskej politickej obce. A to znamená priznať, že na Slovensku sa odohráva tichý štátny prevrat, ktorý, ako každý iný proces v sociálnom supersystéme, nielen prebieha v čase, ale sa dá adekvátne metodologicky popísať. Takpovediac, aj bez insiderskej informácie. Niektoré jeho aspekty, ako aj činnosť R. Fica všeobecne z pohľadu DVTR sú dostupné v prácach:

Osobne dodám, že by malo byť v záujme každého „angažovaného“ občana čerpať informáciu predovšetkým z najpokrokovejších a najobjektívnejších informačných platforiem. Za takéto médium v československom kyberpriestore nateraz bezvýhradne považujem Diskusiu stránky leva-net.webnode.cz. Je to najadekvátnejšia nateraz myšlienková platforma všeobecne. Ktorú spravidla – čuduj sa ty svete – zamlčiavajú vo svojich zoznamoch všetci súvekí „lovci konšpirátorov“. Pochopiteľne, oni dobre chápu, že aj zlá reklama je reklama, a popularizácia koncepčne koherentných materiálov KOB-y a DVTR je pre nich nežiadúca. Táto štúdia však nemá nič spoločné s autorským kolektívom leva-net.webnode.cz, je to moja osobná iniciatíva.

Predovšetkým ide o to, robiť správne závery zo správne položených otázok. Otázky znejú nasledovne:

1.) Prečo sa práve teraz začala inštrumentalizovať agenda okolo Slovenského štátu, ako to súvisí s mocenským nástupom Kotlebovcov a komu to môže byť výhodné

2.) Prečo sa darí agende kotlebovcov v súčinnosti so záškodnickou a protivládnou rétorikou médií destabilizovať politickú a predovšetkým psychologickú situáciu v spoločnosti? Prečo sa do otvárania „Overtonových okien“ v tematike ĽSNS a Slovenský štát aktívne zapája Matica slovenská, Slovenské národné noviny, všetci pseudopatrioti ako i viaceré alternatívne médiá?

3.) Prečo je spomínaná tématika „Achillovou pätou“ slovenskej politiky a ako ju vyliečiť? Čo nevyhnutne MUSIA podniknúť všetky skutočne i domnelo patriotické organizácie, aby stlmili vášne a ochránili seba a Slovensko PRED KATASTROFOU?

V našich materiáloch sme sa už viackrát pokúsili dostupným jazykom pretlmočiť analýzu našej domácej politiky z pozícii KOB-y a DVTR, a čiastočne zodpovedali na prvé dva horeuvedené okruhy otázok. Teraz sa pokúsime pokúsime zodpovedať na tretiu otázku.

O zodpovednosti, spoločenskej zmluve a práci s ľuďmi. O konceptuálnej obmedzenosti, klanovo-korporatívnej a ideologickej nepríčetnosti tradičných politikov.

Nuž, je to vždy a predovšetkým o práci s ľuďmi. Treba informačne bojovať za ľudskú myseľ. Tento boj môžeme zviesť len my, uvedomelí občania, skrze alternatívne médiá. Inak nás prevalcuje mainstream a bezduchá anarchisticky zmýšľajúca omladina, ktorej bude jedno, či zahádžu sídlo vlády Molotovovými koktailami na Matovičov či Kotlebov povel.

Nepodaril sa Matovič, podarí sa Kotleba, volilo ich podobné množstvo ľudí. Jedná sa len o „umiernený“ a „radikálny“ elektorát súdobého politického radikalizmu, ktorý však vo svojich výsledkoch sa ukáže ako naslovovzatý ukrajinský anarchizmus. Hovoríme o tých ľuďoch, ktorí sú už natoľko ideovo i mediálne zmagorení, že najprv volili v prezidentských voľbách Kisku, na ktorého dnes svorne všetci nadávajú; tí istí však následne v parlamentných voľbách volili PRAVICU v jej najrôznejších podobách (Most, SNS, Matovič, Kotleba), v dôsledku čoho máme dnes takú vládu, akú máme. A teraz tí istí vinia Fica z toho, čo robí vládna pravičiarska „piata kolóna“. V tzv. „Ficovej“ vláde zrejme platí rovnaká podvojnosť velenia komandir – komissar, ako v jednotkách Červenej Armády pred rostovskými reformami na sklonku leta 1942, pred Stalingradskou bitkou. Nuž, ak sa čoskoro spoločnosť nespamätá a nenadobudne elementárnu politickú a občiansku gramotnosť, nie je vonkoncom vylúčené, že Slovensko nezažije svoj Stalingrad…

Naša hlúposť nás môže vohnať do priepasti, rovnako ako Ukrajincov. Naša hlúposť a spoločensko-politická nekompetentnosť, elementárna strata pudu národnej sebazáchovy.

Mnohé veci sú nám neznáme nie preto, že by naše ponímanie bolo slabé, ale preto, že tieto veci nepatria do okruhu našich pojmov. Nuž, našou úlohou je čo najviac rozširovať spektrum pojmov u našich čitateľov, a tiež verím, že naša vec je správna. Ušľachtilá úloha.

Znovuoživenie ľudáctva u nás nezačala len tak na prázdnom mieste. Vonkajší faktor, snažiaci sa prevrhnúť sociálny supersystém, sa vždy snaží útočiť na slabiny predmetného systému. Napríklad sovietsky disident A. Zinoviev svojho času povedal, že „…CIA a takmer 200 západných špecializovaných oddelení a pracovísk tajných služieb, špecializujúcich sa na ZSSR, pristupovalo k úlohe výskumu našej krajiny ako poľovník pristupuje k štúdiu svojej obete. Hľadá slabé miesta tak, aby jedným výstrelom zabil podľa možnosti hneď dvoch, nie jedného diviaka. Zatiaľ sa naši „analytici“ z Inštitútu Spojených štátov a Kanady Akadémie vied triasli o svoje miesto, snívali o zahraničných vízach a pre zachovanie svojich výhod tupo opakovali starnúce marxistické dogmy a ignorovali vývoj kapitalizmu ako systému…“  S ohľadom na názorovú rozpoltenosť Slovákov je práve Slovenský štát a jeho dnešní politickí dediči tou rozbuškou, ktorá môže a pravdepodobne nechá vybuchnúť Slovensko. Ešte predtým, než budem pokračovať, chcem sa spýtať pôvodcov tejto situácie, ktorí si snáď myslia, že budú ešte jej beneficiármi a nezhoria v ohni občianskej či jadrovej vojny, jednu otázku. Snáď v duchu Putinovho vystúpenia na vlaňajšom Generálnom Zhromaždení OSN – „Uvedomujete si vôbec, čo všetko môžete týmto vašim mocensko-politickým hazardérstvom a oportunizmom spôsobiť?“

Chce sa pán Sulík, pán Matovič, pán Kotleba, pán Dzurinda, pán Mikloš, pán Hrušovský a pán Figeľ, SNS a Bugár, zradcovia zo SMERU či ktokoľvek, podpísať pod stovky a tisíce mŕtvych nevinných obetí plazivej občianskej vojny? Veď už to kričí z každého póru. Raz jedna haváriu tu, raz tam. Vtáčia chrípka, no úplne náhodou práve u nás. Čoskoro sa vraj už aj Cigáni chystajú demonštrovať „…zaľudsképrávaprotidiskrimináciigadžov“. Akurát vhod, keďže aj Amnesty International spolu s ideovými kolegami nedávno poukazovali na „hrozný ľudskoprávny stav našich Rómov“. Pripomínam, že v súlade s najnovšími ideologickými aj historiozofickými smernicami euroinštitúcií na margo Druhej svetovej je stanovené – citujem:

Príčina Druhej svetovej vojny bol Hitlerov rasizmus a túžba po svetovláde.

Hlavné obete nacistov boli – posaďte sa, prosím – Židia, LGBT, Rómovia a moslimovia.

*….T.j. nie Poliaci so svojimi 6 mln, Rusi s cca. 25 mln ľudí, Srbi – ktorí aj za Prvej, aj za Druhej svetovej vojny stratili minimálne POLOVICU mužského obyvateľstva, nehovoriac o ženách a deťoch.

Za obete nacistov viac nie sú považovaní Bielorusi, kde bolo vypálených polovica všetkých usadlostí. . Dúfam, že chápete podfuk. Koho záujmy predstavuje EK, ktorá negáciou zverstiev nacizmu na Východnej fronte a na Slovanoch všeobecne vlastne nacistov obieľuje?

Nebudem odpovedať za EK, ale pre férovosť diskusie aspoň poukážem na existenciu materiálov, ktoré sú pre pochopenie poslednej otázky veľmi nápomocné, napr. tzv. „Harvardský“ a „Houstonský“ projekt.

Slovom, rómska téma môže byť s ohľadom na jej deštruktívny mediálny potenciál ešte veľmi nepríjemnou záležitosťou. Obzvlášť, keď budú, podobne ako migranti, vyhlásení za chránený druh a médiá budú rozfukovať každú jednačku s nimi. Každopádne, akýmkoľvek obvineniam a aj potenciálnym cigánskym provokáciám treba čeliť predovšetkým na argumentačnej úrovni, napríklad vykazovaním obrovskej sociálnej sekery, na ktorú žili a boli dotované rómske komunity v priebehu dlhých rokov na náš spoločný účet. А že teda oni sotva majú morálne právo čokoľvek žiadať…

Chcem tú istú otázku – t.j. o uvedomovaní si následkov svojich činov – položiť tým, ktorí napomáhali a dúfajú v Kotlebov úspech a ktorí už kalkulujú s budúcou politickou koexistenciou s nimi. Pán Bugár má samozrejme na prípad Kotlebovho mocenského vzostupu pripravený scenár, ktorý ruck-zuck skončí územným okýptením Slovenska a la Viedenská arbitráž. Pre tento účel bol dlhé roky chovaný a pestovaný ako ikona „nepoškvrnenej autority“ a má nepochybné väzby na globalistov. Nemci sa určite veľmi radi pridajú do tanca. Ale čo Vy ostatní?

Chcem tú istú otázku položiť aj tzv. šiestej kolóne, resp. tým, ktorí stoja v pozadí a profitujú z rétoriky „alternatívnych médií“ (predovšetkým HS a Slobodný vysielač, ktorí nielenže svojím protificovským vektorom začínajú pripomínať mainstream, ale aj– a to je povšimnutiahodné – na rozdiel od svojich českých kolegov absolútne nespomínajú ani nerozoberajú DVTR; z nástenky „HS“ vymizli resumé Pjakinových videí – pozn.), ktorí si s podporou Kotlebovcov snáď spájajú nádeje na prerozdelenie moci a svoju osobnú mocenskú sebarealizáciu comme Danton, ou Marat?

Dopredu Vám hovorím – výslednica všetkých Vašich individuálnych snáh bude prevzatá a presmerovaná oveľa vplyvnejšími aktérmi, než Vy, bude Vám odňatá iniciatíva a Slovensko môže skončiť svoju existenciu.

Hazardovanie s osudmi republiky v egoistických, vnútropolitických, klanovo-korporatívnych záujmoch je trestuhodné zneužitie právomocí a môže byť považované väčšinovým obyvateľstvom a občianskou spoločnosťou za porušenie základného kameňa spoločenskej zmluvy – bezpečnosti.

O spravodlivosti sa nám zatiaľ ani nesníva. Keď už o tom hovoríme, ak sa nám niekedy aj sníva, tak nie v kontexte Mečiarových amnestií, ale predovšetkým Gorily!!! Ale na prežitie to stačí a sme holubičí národ. Nemali by sme si však nechať siahať na našu bezpečnosť. To je porušenie spoločenskej zmluvy. A naša bezpečnosť je ohrozená predovšetkým neustálym úsilím sprisahaneckej pravice uskutočniť na Slovensku Majdan. A ako pri každom inom trestnom čine – nevedomosť (účastníkmi a iniciátormi vnútropolitického mocenského boja) o riadiacich procesoch v globálnej politike neoslobodzuje ani pred globálno-politickými následkami takýchto počinov, ani pred zodpovednosťou za ne.

V situácii, keď jedna vplyvná frakcia svetovej elity priam bytostne baží po Veľkej Vojne, kdekoľvek a pod akoukoľvek zámienkou, je cieľavedomé poškodzovanie vnútropolitickej stability i bezpečnosti Slovenska, obzvlášť s ukrajinským Banderistanom na východných hraniciach, konaním samovrahov alebo zapredancov. Nie je mi to síce po vôli, ale minimálne z úcty k čitateľovi a k objektivite treba dodať, že seriózne pochybujem, že by americké zbrane a vojenská technika, v takom hojnom množstve zvážaná na územie Poľska, Pobaltia a Ukrajiny, mali byť určené snáď na vojnu s Ruskom. Pretože s ohľadom na ruskú vojensku silu by to bola pre iniciátorov tejto vojny garantovaná samovražda.

Jediný racionálny zmysel celej tejto šarády je príprava a transport zásob pre európsky ISIL, ktorý vyrastie na troskách dominovo demolovaných failed states – UKR, Pobaltie. Budú to bandy a organizované zločinecké skupiny, ktoré v prípade takmer garantovaného kolapsu „centrálnej ukrajinskej vlády“ v Kyjeve prevezmú situáciu v regiónoch do vlastných rúk. Kto nám zagarantuje, že tieto elementy sa nezmocnia NATO-vských skladov rovnako hladko a bezproblémovo, ako sa ISIL-áci zmocnili skladov amerických zbraní irackej armády v Mosule?

Momentálne ide do tuhého aj v Minsku, kde sa podľa posledných hlásení chystá niečo ako polomajdan. Lukašenko sa zahráva s ohňom.

Otázka kyjevskej junty je už zrejme vyriešená, a súdiac podľa všetkého sa tí bastardi chystajú vyrabovanú a krvácajúcu Ukrajinu, ktorá ešte nie je ako Donbass pohltená krvou občianskej vojny, z centrálnej úrovne podpáliť nadobro a kulminačne. Obrovská vlna odchodov do výslužby dôstojníkov poľskej armády, ktorá sa však dá vysvetľovať aj ako kádrová čistka, resp. plánovitá dekapitácia poľského armádneho velenia v réžii NATO, je v tejto súvislosti ukážková. Máme sa na čo tešiť.

O prevzatí riadenia na vyšších prioritách a ideologickom boji.

Viete, podľa A. Fursova tzv. „deep state“ v ZSSR (konglomerát kádrov z KGB, Politbyra, KSSZ, Ministerstva zahraničného obchodu a Ministerstva ropy a na nich previazané štruktúry s väzbami na obchod sovietskymi komoditami na globálnych trhoch) si tiež perestrojkou sľubovali len „preorientovanie ZSSR“ na kapitalistickú formu riadenia a svoje osobné prijatie do „elitného globálneho klubu“. Nuž, tým starým páprdom sa jednoducho v súperení s agresívnejším protivníkom vymklo riadenie z rúk a skončilo to všetko najprv rozpadom ZSSR roku 1991, a neskôr definitívne zavŕšilo v októbri 1993 prijatím kryptokolonialistickej Ústavy RF na vlne absolútne nelegitímneho rozstrieľania Parlamentu, tzv. „Bieleho Domu“, t.j. vojenského štátneho prevratu.. Len vtedy, t.j. v období 1990-93 a nie skôr, sa mohli prijať základné dokumenty o zriadení EÚ, politickej nadstavby dovtedy vcelku rozumných a výkonných európskych hospodárskych združení. Táto paralela v udalostiach je priam zarážajúca a núti ma pripomenúť si slová Fjodora Ťutčeva, veľkého ruského básnika, ktorý zároveň bol agilným diplomatom v cárskych službách s dlhoročnou stážou v zahraničí (Nemecko a i.). Jedna Ťutčevova veta znie – „Odkedy existuje impérium Petra Veľkého, sa impérium Karla Veľkého stalo nemožným“. Nuž, 1993, ako vidíme, bol bodom zlomu, kedy sa Ťutčevova veta začala realizovať reverzne. Neústavné rozdelenie ČSFR, zrodenie samostatného Slovenska, zostavenie a príprava našej národnej Ústavy preto tvorili lokálnu súčasť tohto globálnejšieho procesu nanucovania neokoloniálneho liberál-fašizmu a systému Washingtonského konsenzu vo východoeurópskych štátoch. Súbežne s tým dochádzalo na Západe k očividnej intelektuálnej a predovšetkým morálnej degradácii panujúcich elít, ktoré s vyradením Ruska stratili posledné zábrany a začali sa chovať (Balkán, Blízky Východ) v mnohých ohľadoch podobne, ako ich treťošíšski predchodcovia. Bliakanie našich rusofóbnych mienkotvorcov a nedobitých náckov je presne z toho súdka.

Rovnako aj „ľudáctvo“ Slovenského štátu, patronáž nad touto agendou aj dnešná neskutočne intenzívna resuscitácia jeho vírusu paralelne s plošnou mediálnou vojnou, úradnickym (VšZP, ÚRSO – pozn.) záškodníctvom i vyvolávaním sociálneho, vnútropolitického chaosu u nás doma je zrkadlom a projekciou globálno-politických inciatív vо vzťahu k našej Vlasti. Vždy treba chápať časový kontext aj nadnárodno-globalistické pozadie našich domácich udalostí.

Chápať, prečo je Slovensko projektom globálnej politiky. Aké sú ciele GP ohľadne Slovenska. „Kotlebizácia“ je fenomén z dielne GP. Vidíme, ako „atlantické médiá“ podprahovo pracujú na tichej renesancii kultu, chráneného a „znovuoživovaného“ predovšetkým Vatikánom. Z tohto pohľadu už je naše tvrdenie o GP-pozadí „Kotlebovcov“ jasnejšie. GP pôsobí na DAV a masy predovšetkým prostredníctvom psychológie. Preto aj porážka ľudáctva musí byť predovšetkým ideologicko-psychologická. A až následne sa pretaví do politickej roviny.

Na objasnenie všetkých týchto fenoménov a vyvodenie adekvátnych všeobecných záverov dnes niet lepšieho inštrumentára, než aký ponúka DVTR.

Porážka „ľudáctva“ musí byť dosiahnutá na všetkých vyšších prioritách riadenia. Bojovať s ideológiou pravicového extrémizmu sa nedá, ak neodstránime popri sociálno-politickej aj ideologickú príčinu extrémizmu. Táto príčina spočíva v nejasnom výklade a HODNOTENÍ dejín Slovenského štátu. Ak chceme vyhrať tento boj za spravodlivé Slovensko, neodňať si inciatívu vo formovaní práve nášho prístupu a pohľadu na spoločensko-politickú a historickú agendu a spravodlivosť tým istým Kotlebovcom, musíme si nanovo definovať, o akú spravodlivosť usilujeme.

Spravodlivosť je možnosť KAŽDÉHO Z NÁS získavať a osvojovať si akékoľvek informácie v akomkoľvek objeme na to, aby sme čo najširšie mohli realizovať svoj genetický potenciál na blaho nás i okolitého sveta.

Zatajované informácie NESMÚ BYŤ v informačnej dobe, pretože zrelá spoločnosť, v ktorej prevládajú nositelia ľudskej psychiky, schopní „rozlišovať dobré a zlé“, si sama odtriedi zrná od plevelu. Cez héroizáciu Slovenského štátu na nás chystajú pascu tí istí, čo normálny vedecký a sociologický diskurz o tejto kapitole našich dejín dlhodobo a cieľavedome znemožňovali, tabuizovali a perzekuovali, nanucujúc v rámci všeobecne prípustnej verzie ideologické dogmy, klišé a stereotypy. Povedané jednoducho – MUSÍME VEDIEŤ, ČO SA DIALO, ČO SA DEJE A AKO TOMU ČELIŤ.

Preto Fico hovorí, že „Matica slovenská má právo vyjadrovať svoje postoje“. Iná otázka je, komu to nahráva a prečo práve teraz. Keď hovoria A, nech hovoria aj B. MS však nadržiava kotlebovcom a Vatikánu.

Ona vlastne BOLA STVORENÁ – iste, za národné peniaze a in bona fide – ale k údajne tisícročnému výročiu príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, kultivovanie a nekritická oslava „cyrilometodskej tradície“ je jednou z jej hlavných úloh. So všetkou úctou k tejto inštitúcii a predovšetkým k čitateľom musím konštatovať, že z pohľadu globálnej politiky je Matica slovenská celkom pod vplyvom neštruktúrnych faktorov riadenia Vatikánu, ktoré sme si popísali v predchádzajúcej časti. Keď sa dívate na svet očami Vášho protivníka, pozeráte sa naň v jeho záujmoch. Konceptuálny, ideologický a aj metodologický diskurz a dimenzia riadenia boli teda u Matice slovenskej prevzaté vyššou mocou. Prečo Matica nebojuje s nastupujúcou fašizáciou ideologicky? Prečo sú matičné „Slovenské národné noviny“ baštou Ďuricu a antičechoslovakistov? Ja sám som M. Tkáčovi posielal materiál o Cyrilovi a Metodovi, ani len neodpovedal naň.

Čo naopak vidíme? Maľovanie obrazu nepriateľa. Česi sú im zlí, komunizmus je im zlý. Ale schvaľovať NATO a Kotlebovcov – na to by Vás bolo, národniari! Už sme v predchádzajúcej časti v súvislosti s p. Ďuricom spomínali, že každý nacionalizmus, ktorý svoju legitimitu čerpá predovšetkým zo živenia obrazu nepriateľa, je kryptosionistický. Zdôvodníme teraz toto naše tvrdenie. Z materiálov DVTR je známe, že existujú dve smerodajné definície národa. Autorstvo jednej patrí Stalinovi, druhej otcovi „sionizmu“ Theodorovi Hertzlovi.

Stalin – „Národ je historicky sformované spoločenstvo ľudí, ktoré je charakterizované obývaním konkrétneho územia, svojou rečou a písmom, kultúrou, národnou ideou a inteligenciou…“

Hertzl – „Národ je spoločenstvo ľudí, zdieľajúcich rovnaký jazyk, kultúru a históriu a spojených obrazom nepriateľa…“

Zatajovanie, historická obštrukcia a kriminalizácia ako nevyhnutný predpoklad k neskoršiemu extrémizmu.

Predpokladom k resuscitácii dnešnej ideologickej galimatie, kedy sa s Kotlebovcami, ľudovo povedané, pretrhlo vrece, bolo dlhodobé zamlčiavanie. Obidva procesy, t.j. konzerváciu i resuscitáciu vírusu „ľudáctva“, pritom kontrolovalo jedno a to isté centrum koncentrácie riadenia globálnej úrovne.

Vyvolávať chaos a konflikty, to je také ich. Miesto aby sme sa vzdelávali a získavali najlepšie možné analytické informácie zo všetkých možných dostupných zdrojov, radšej nadávame na Rusov, ktorí nám umožnili žiť a tvoriť a nestarali sa do našej vnútornej politiky tak, ako teraz Západ.

Špeciálne poznamenám pre mediálnych propagandistov… Za socíku sa vyžadovala len overall loyalty, členstvo v RVHP a Varšavskej zmluve, a za to nám išli v ústrety obrovským trhom a lacnými surovinami. Svoju vojnu v Afgane si Sovieti vyžierali sami a nikoho do nej nenútili. V Čičmanoch a Partizánksom vtedy šili stovky ľudí a boli zavalení zakázkami pre ruský trh. Kto kedy chcel naše krpce na Západe?

Západ NIKDY nebude na nás nazerať ako Rusi, t.j. ako na svojich bratov. Ani sa k nám tak správať. Nech si to zapamätajú tí, ktorí strašia Rusmi a zrádzajú krajinu atlantistom. Oni to však vedia, a luhajú vedome, pretože práve dezinformačná protiruská, protislovanská propaganda je základnou podmienkou pre ideologickú a morálnu dezorientáciu národa za účelom psycho-historickej diverzie na jeho kolektívnom vedomí aj podvedomí, je to základ pre stvorenie banderovského psychotypu.

V egregoriálnej a psychologickej rovine dvadsaťročná rusofóbna propaganda znamenala sústavné pumpovanie negatívnych konotácií do celoslovanského a socialistického egregoru. Z pohľadu psychológie takéto dlhodobé agresívne pôsobenie na psychiku ľudí síce nemusí ľudí presvedčiť o správnosti propagovaného názoru (a na Slovensku sa z ľudí nestali rusofóbovia – pozn.), každopádne to však stupňuje protestný a deštrukčný potenciál psychosociálneho jadra jednotlivej osobnosti, v kolektíve, obzvlášť DAV-e je tento fenomén exponenciálne umocňovaný. Práve to je predpoklad k širokej manipulácii s týmto protestným potenciálom, v dôsledku čoho vidíme ľudí, ktorí sú úprimne presvedčení, že „rusofilstvo“ a ĽSNS sa dajú snúbiť dovedna.

Každá psycho-historická diverzia je možná len na základe predchodzej manipulácie a zatajovania.

Nuž, informácia o Slovenskom štáte sa zatajovala, cielene zatajovala, mnohé kruciálne dejinné otázky, ktorých pochopenie je nevyhnutné pre správne mozaikové chápanie globálno-historického procesu, boli odstránené z verejného diskurzu. Pričom informácie o Slovenskom štáte za socializmu zatajovali a tabuizovali agenti tých istých globálnych síl, ktoré dnes na Slovensku stachanovovsky robia protiruskú propagandu a vnášajú do infopoľa čoraz viac pozitívne percepovaných informácií o Kotlebovi a jeho hnutí. Pod rovnakým drobnohľadom treba vnímať aj celoplošný zákaz na pokusy povedať čokoľvek dobré na adresu Slovenského štátu, ako napríklad v prípade s vyjadreniami arcibiskupa Sokola, na ktorom si zgustli naše mediálne hyeny. V dlhodobej perspektíve nevyhnutne pôsobil faktor času v zmysle biblického „Zakázané ovocie chutí najlepšie…“. Toto pravidlo platí vždy a všade, a preto tí, ktorí niečo zatajujú, vlastne pracujú v záujme neskoršej renesancie nimi zatajovanej histórie. Keďže však „Nikdy nevstúpiš do tej istej rieky“, sa história nikdy neopakuje, len vracia raz v podobe frašky, druhýkrát v podobe tragédie.

Kto zatajoval históriu „Slovenského štátu“ za socializmu a kto mal pod kontrolou historický diskurz v spoločnosti? Boli to predovšetkým marxistickí historici a aparátčici, ktorí však v značnej miere pozostávali z psychotrockistov. Takých, ako napríklad Ľ. Pezlár a predseda Národného súdu na procese s J. Tisom I. Daxner. Hľa, čo o tom píše hlavný žalobca J. Tisu na Národnom súde generál justície A. Rašla, ktorý – a to je pozoruhodné – sa s obhajcom E. Žabkayom zhodujú hneď v dvoch veciach:

- že Tiso nemohol nebyť odsúdený

- že proces bol „zbabraný“.

„…Trestný proces prebiehajúci začiatkom roku 1947 pred Národným súdom v Bratislave – najmä však výsledky tohto procesu – zanechali na Slovensku vo vedomí jednej časti obyvateľstva sčasti hnev, sčasti rozpaky a možno povedať, že u niekoho i rozčarovanie a nepochopenie. Pravda, pokiaľ ide o generáciu narodenú po oslobodení našej vlasti, možno konštatovať neznalosť tohto problému a teda aj ich nezáujem – lenže stretávame sa aj s iným nedobrým javom: keďže o procesoch, ktoré prebiehali pred Národným súdom po oslobodení a obnovení Československej republiky, sa väčšinou oficiálne mlčí alebo sa len príležitostne v tlači objavia kusé poznámky vo forme téz, podlieha mladá generácia názorom a vysvetleniam, ktoré sa rozširujú pokútne, v rodinách a v domácom prostredí – alebo povedzme v krčmách. Je len prirodzené, že je to tak najmä v takom prostredí, ktoré má negatívny pomer k vývoju a politickému usporiadaniu po oslobodení Československa v máji 1945. Ba importujú sa k nám názory, ktoré zastáva ľudácka emigrácia na Západe, t.j. tí politickí činitelia a osoby kolaborujúce s fašistickým režimom, ktoré roku 1945 utiekli spolu s ustupujúcim wehrmachtom na Západ. Teraz tam hlásajú politickú kontinuitu svojho hnutia s existenciou Slovenského štátru, pričom jeho fašistický charakter sa usilujú očistiť. Prirodzene, pri tom falšujú fakty. Vedúceho predstaviteľa fašistického Slovenského štátu Dr. Jozefa Tisu opisujú ako dobromyseľného a „múdreho politika“, ktorý vraj nemohol robiť nič iné len to, k čomu ho hitlerovci nútili, aby vraj tým zachránil národ. Teda oslavujú ho ako mučeníka „za slobodu slovenského národa“ – ba tí najfanatickejší by ho dokonca chceli mať aj na svätých obrázkoch.

Je zaujímavé, že aj oficiálny, t.j. „vládny“ názor na tento proces je na Slovensku akýsi nejasný:

o tomto procese totiž dosiaľ vyšla len brožúrka Dr. Igora Daxnera (predseda senátu, ktorý súdil Tisu a zároveň predseda Národného súdu). Podľa môjho názoru je táto brožúra povrchná, nevysvetľuje presvedčivo najmä politické okolnosti a sprievodné javy tohto procesu. Napokon ju vlastne zostavil – respektíve apretoval pracovník SAV z Ústavu dejín štátu a práva Dr. Leonard Bianchi, a to podľa podkladov, ktoré mu poskytoval Daxner. Jej text je okrem toho silne poznamenaný politickou klímou obdobia svojho vzniku. Pri uvedenej návšteve na ÚV KSS u Ľudovíta Pezlára (hlavný cenzor na Slovensku) som vyslovil názor, že Šujanov rukopis, hoci obsahuje názory, ktoré sú oficiálne považované za ideologické chyby, by mal byť publikovaný, lebo Šujan nie je členom strany, a teda oficiálne stranícke miesta sa môžu vždy ľahko dištancovať od jeho chybných názorov. Poukázal som na skutočnosť, že v kruhoch neinformovanej verejnosti sa raz tvrdí, že Tisu odsúdili komunisti, druhý raz že Česi, že to bola Benešeova pomsta a pod. – a že by teda bolo taktické, aby o vine Tisu napísal nekomunista, ktorý bol jedným z troch obžalobcov na tomto procese. Na tieto moje výklady mi Pezlár odpovedal, že teraz nie je vhodný čas na vydanie takejto publikácie – vraj v súčasnosti by nebolo dobré dráždiť katolícky klérus a pod jeho vplyvom stojacu časť obyvateľstva na Slovensku (navyše dodal: Sme radi, že sa nepridali k chartistom!). Pre mňa však bolo dôležité, že Pezlár sa vyjadril, že celý proces s Tisom bol zbabraný. Na túto jeho poznámku som vyhlásil: „Som veľmi spokojný s týmto konštatovaním, ak je to súčasný oficiálny názor.“ Totiž už v priebehu procesu s Tisom, a najmä koncom decembra 1946 som poukazoval na nebezpečenstvo, aké môže nastať z chybného, svojvoľného a tvrdohlavého postupu, ale vtedy sa nikto nechcel zaoberať mojimi pripomienkami…“

„Proces s Dr. J. Tisom. Spomienky“, Tatrapress 1990

No a v tomto ovzduší nám prichodí bojovať s prízrakom ľudáctva. Žiaľbohu, konštatácia, že Tiso bol usvedčeným vojnovým zločincom, popraveným predovšetkým za to, že potlačoval SNP a nemeckému vojsku, vypaľujúcemu naše dediny, spieval „Te Deum…“, nestačí na to, aby sme odolali tejto bezprostrednej hrozbe našej štátnosti. Mládež s antikomunizmom premytými mozgami má tendenciu nazerať na proces ako „nespravodlivý“. To je výsledok 25 rokov otvorenej i skrytej rehabilitácie ľudáctva a protiruskej a protikomunistickej propagandy, ktorá vystriedala 40 rokov mlčania a vyhýbania sa téme Slovenského štátu. Vatikánska kanonizácia Titusa Zemana je len prvou lastovičkou, ktorá má vyústiť v kanonizáciu Jozefa Tisa, resp. všemožné spochybňovanie legitimity rozsudku nad ním. Je to nanajvýš reálny scenár súčasnej kultúrnej i justičnej politiky pravice, ktorá má so Slovenským štátom spoločné minimálne zúrivú protisocialistickú indoktrináciu. Sama Žitňanská sa nedávno freudovsky preriekla, vraj „verejnosť nesprávne vníma účel protiextrémistických opatrení a spája ich s nadháňaním Kotlebovi“. Isteže, lebo práve TO BOL PRIMÁRNY A NAJHLAVNEJŠÍ účel Vašich iniciatív, pani ministerka. Zrejme preto pán prezident lieta do Františkovho rodiska Argentíny a Čile, kde dostáva dôverný „trainig how to organize a coup“. Čile a Argentína boli v II. polovici XX. stor známe ako najpoprednejšie juhoamerické klérofašistické diktatúry. Ak chcete niekde hľadať klérofašizmus v praxi, je to južná Amerika. To hovorím tým, ktorí tvrdia, že „klérofašizmus“ je prázdny pojem.

Vzpomínková akce Nesmrtelný pluk, při které se připomíná hrdinství vítězů 2. světové války, a která je populární především v Rusku, proběhla na Slovensku za účasti předsedy vlády Roberta Fica a dalších významných osobností slovenského politického či armádního prostředí. V České republice se o ní zmiňují pouze nezávislá, popř. levicová média nebo informují maximálně o Porošenkových stížnostech na tuto akci. Je to hanba jak našich politiků, tak mainstreamových médií.

Analýza lokálnej scaligerovskej histórie cez prizmu „Novej Chronológie“. Význam Strednej Európy vo formovaní svetovej civilizácie. 

Časť I.

Na horeuvedenom obrázku – slabo rozlíšiteľnej čierno-bielej reprodukcii strany z „Norimbergskej kroniky“ stredovekého litografa Hartmanna Schedella – Vám ponúkame povšimnúť si mnohoraké pozoruhodné detaily tzv. „starovekého“ Babylonu, ako si ho predstavoval slávny stredoveký kronikár a rytinár. Na obrázku vidíme úplne stredoveko vyzerajúce mesto, ktoré za hradbami a uličkami skrýva aj na pohľad antické architektonické výtvory -  predovšetkým točitý stĺp s vyobrazením babylonského kráľa a baziliku. Taktiež sú pozoruhodné radnica a majestátny kráľovský hrad vnútri mesta, ako aj rytiersky hrad za riekou. Povšimnite si taktiež nápadný znak kresťanského kríža, vynímajúci sa na stene hradu za riekou.

O to zaujímavejšie sú slová zo sprievodného popisu Babylonu v pojatí stredovekého kronikára. V miestami ťažko rozlúštiteľnom švabachu sa píše:

„Babilonia war ein beruehmte Stadt in Caldea und wiewol Belus des Noeroths Sun vil Jar in Babilonia regiert hat. Das reich jedoch in cklammer groess bestossen ward. Yedoch sagen alle ckriechysch und lateinisch Schreiber…“

V súčasnom preklade to znie – „Babilonia bola slávne mesto v Chaldeji, kde Beluš, Nimrodov syn veľa rokov panoval. Na toto kráľovstvo však prišlo veľké súženie. Všetci rozprávajú grécky a latinsky pisatelia…

Je zrejmé, že ide o schematický obrázok. Totiž, že H. Schedell zrejme nedisponoval presnými údajmi o Babylone ako meste, ale načrtol jeho schematickú podobizeň, ako si to predstavovali jeho súčasníci. Pretože – ako uviedol sám kronikár – „na toto kráľovstvo prišlo veľké súženie“.

O tom, kde treba hľadať Babylon, jeho legendárneho kráľa Beluša a aké súženie postihlo tieto krajiny, ako aj o priamych väzbách všetkých týchto „starovekých“ pojmov na stredoveké Uhorsko Vám rozpovieme v tejto štúdii.

*****************************************

Genezis, 10: Rody synov Noachových

6  A synové Chama byli Kuš a M I Z R A I M a Put a Kanaán.

7  A synové Kuše byli Seba a Chavila a Sabta a Raama a Sabteka.

A synové Raamy byli Šeba a Dedan.

8  A Kuš se stal otcem Nimroda. Ten udělal začátek v [tom, že] se stal mocným na zemi.

9  Předváděl se jako mocný lovec v odporu proti Jehovovi. Proto se říká: „Právě jako Nimrod, mocný lovec v odporu proti Jehovovi.“

10  A počátkem jeho království se stal Bábel a Erek a Akkad a Kalne v zemi Šinar.

11  Z té země vyšel do Asýrie a dal se do stavění Ninive a Rechobot-Iru a Kalachu

12  a Resenu mezi Ninive a Kalachem: to je to velké město. 

…

Analyzujme bližšie pojmy z horeuvedenej biblickej pasáže Genezisu (1. kn. Mojžišovej – pozn.) v svetle zistených faktov a skutočností, opísaných v sérii „Príbeh slovenského dvojkríža. Tajomstvo svätoštefanskej koruny“, č. 1-4.

V novochronologickej paradigme sa rysuje podstatne nová, nečakaná a fantastická podoba našich lokálnych dejín, v ktorej niet miesta ani „historickým záhadám“, a už vôbec žiadnemu „slovensko-maďarskému antagonizmu“. Po publikácii  fundamentálnych zistení v otázke „Cyrila a Metoda“ na Hlavných správach v minulom roku som sa nádejal, že posledné budú širšou akademickou a obzvlášť amatérskou historickou komunitou na webe zúžitkované v prospech čiastkového výskumu, že o tom bude minimálne zahájená širšia spoločenská diskusia. „To ich snáď nezaujíma, že Ježiš Kristus chodil po tejto našej krajine??“ – myslel som si neraz. Nuž ale okrem povrchnej relácie Cyril a Metod – svätí kacíri na Slobodnom Vysielači, na ktorú si moderátori pozvali psychológa, ktorý nám tupcom vysvetľoval, ako veľmi stádo potrebuje ľpieť na idoloch a aké v skutočnosti nejasné a rozmazané tieto naše idoly sú, sme sa nejakého zmysluplného komentára na naše zistenia v tejto otázke nedopočuli. Ak nepočítame reakciu p. Chmelára, ktorý našu hlavnú tézu o totožnosti Konštantína Filozofa (Cyrila) s Ježišom Kristom nekomentoval (a práve táto téza podstatne mení celú dimenziu vnímania „cyrilometodskej otázky“ – pozn.), ale bola znôškou protikresťanských výpadov a historickej mystifikácie, dokonale zapadajúcej do celozápadného trendu „dechristianizácie“. Myslím si preto, že mám minimálne právo oboznámiť čitateľov s inými výsledkami práce na poli novochronologickej reinterpretácie našich národných dejín. Už len preto, že mám veľké problémy vydať tieto materiály v knižnej forme, a že keď sa už schyľuje k tej apokalypse, nech vieme, kto sme a odkiaľ pochádzame.

V 1-4 častiach cyklu „Príbeh slovenského dvojkríža. Tajomstvo svätoštefanskej koruny“ som poukázal na „staroegyptské“ a byzantské pozadie našich národných dejín;

Napríklad, že:

• „uhorský kríž“  = egyptský kríž.
  

  Je odvodený od starodávneho symbolu, najautentickejšia podobizeň ktorého je zachovaná na emailovom portréte uhorského/byzantského kráľa „Geovitza (Gézy – pozn. aut.), blahoverného kráľa Turkov…“ na svätoštefanskej korune a predstavuje symbolické zjednotenie alternatívne formovaného polmesiaca (cirkevná moc) a kríža (symbolu „pomazanej“ svätej rodiny byzantských cisárov, z ktorej pochádzal aj Ježiš Kristus – pozn. aut.) dovedna, princíp zjednotenia svetskej i cirkevnej moci v osobe byzantských basileov;
  
  

• svätoštefanská koruna uhorských kráľov, súdiac podľa mozaiky Jána II. Komnéna a Heleny Uhorskej v Hagia Sophia, je v skutočnosti korunou byzantských cisárov;
  
• minimálne do Bela III (1172-1196) sú zodpovedajúce DYNASTIE uhorských Arpádovcov a byzantských Komnénovcov ZÁVISLÉ, resp. príbuzné. To znamená, odvodené z jedného historického originálu;
• mnohé naše stredoeurópske reálie korešpondujú s tým, ako sú „staroveké“ a „antické“ lokality Egypta, Mezopotámie a Blízkeho Východu opísané v prácach „starovekých“ a „antických“ autorov, vrátane Biblie;
• na starých mapách sú vtedajšiemu Uhorsku prisudzované mnohé „staroegyptské“ a biblické názvy;
• vyslovili sme hypotézu, že Uhorsko – toť „Horný Egypt“.
• Dolným Egyptom bolo povodie Dunaja nižšie Belehradu, Balkánske pohorie, Valašská nižina, Dunajská delta, a pravdepodobne taktiež Krym a Bospor (Chazária, „Bosporská ríša“, Malá Tartária – pozn.). S istou dávkou nadsádzky sa odvážime tvrdiť, že takéto rozdelenie „starovekého“ Egypta približne kopírovalo silové rozmedzie vplyvu Uhorska a Byzancie-Tróje v zodpovedajúcej epoche, t.j. od polovice XII. -XIII. stor.n.l. Konkrétne Krym je v novochronologickej interpretácii stotožniteľný s „antickou“ Alexandriou (pozri viac tu: Je známe, že v Dolnom Egypte panoval kult Ptah-a. Zároveň z dejín „starovekého“ Egypta vieme, že egyptské lode sa po Níle plavili do krajiny Punt (v Biblii pod pojmom „Put“ – pozn.). Zároveň bolo Čierne more grécky nazývané „Pontus“. Je logické predpokladať, že „staroegyptský“ Punt a „čiernomorský“ Pontus je jedno a to isté.  Všetko sú to alternatívne názvy pre „Dolný Egypt“, krajiny PT-aha. Keďže v starých textoch sa samohlásky väčšinou vynechávali a „N“ bola nosovka, zaznamenávaná prevažne vlnovkou (tildou), dá sa spoluhlásková kostra pojmov Pontus, Punt, Pta-h/ch redukovať na PT + neznelé „CH“/“H“. T.j. Trójanov-Grékov-Byzantíncov, ak prečítame PT v cyrilickom ozvučení sprava doľava – [: TR]… (!)
• „staroveký“ Egypt sa delil na Horný, biely, Ammonov (grécky aj „ФIC“ [:This], kvet – ľalia – pozn.) a Dolný, červený, Ptah-ov, resp. grécky Egypt, symbol vták.
• územie na pomedzí Horného a Dolného Egypta, nazývané „starovekými“ autormi Heptapolis, zrejme korešponduje so známym Sedmohradskom, Transilvániou na území dnešného Rumunska.

Uplatnime teraz konkrétnejšie našu logiku v otázke zistenia pravej identity kráľa Svätopluka a lokalizácie biblických a svetodejinných udalostí do Strednej Európy a na Balkán. Biblia totižpredstavuje „vrstvovitú“ kroniku globálnych – euroázijských – dejín a bude nás sprevádzať počas celého nášho výskumu. Ide predovšetkým o to, ukázať našincovi, že nežije na „chvoste Európy“, ale v skutočne Svätej Zemi, ktorá je obsiahlo a šťavnato popísaná v samotnej Biblii.

Kto teda bol kráľ Svätopluk?

Kráľ Svätopluk má v našej národnej i historickej pamäti snáď toľko rôznych foriem, konotácií a umeleckých podobizní, ako máloktorý iný panovník v dejinách. A o máloktorom inom panovníkovi je v skutočnosti známe tak málo. Doteraz ani sám neviem, ako mám kvalifikovať udalosť z 6. júna 2010, kedy na podnet R. Fica, P. Pašku a I. Gašparoviča odhalili jeho pamätník v Bratislave.

Jediné, čo viem na daný moment povedať, je skutočnosť, že to bola udalosť globálno-politického významu, a že premiér tým spravil istú „révérence“ smerom k tej časti európskych elít, ktoré sú koordinované Vatikánom – hlavným tvorcom „cyrilometodského“ a „veľkomoravského“ príbehu. Takpovediac – prijal ponuku do tanca. Lenže – to viete, aké symboly si zvolíte, taký osud si privolávate. V čom je voľba Svätopluka ako symbolu egregoriálne zradná, pochopíme v kontexte nasledujúcich perturbácií. Nepochybujem však, že v momente odhalenia sochy Fico nevedel, kto je v skutočnosti skrytý za postavou Svätopluka, a sankcionoval to z najlepších pohnútok, súc k tomuto na pohľad štátotvornému a národno-emancipačnému kroku motivovaný predovšetkým prevažujúcim a Ústavou daným ideologickým odkazom na „veľkomoravskú“ historickú tradíciu.

Ja nič nenegujem. Ja nepopieram veľkomoravskú tradíciu ani jej rozmer v našej štátnosti. Rovnako nepopieram ani uhorský rozmer, naopak, považujem ich za jedno a to isté. Čím aj sú, ak prehodnotíme tradičnú chronologickú škálu Scaligera-Petaviusa a budeme analyzovať celostnú matériu našich dejín v komplexnosti na základe novochronologickej metodológie. Preto sa moje úsilie skôr dá charakterizovať ako snaha o doplnenie, kompletizáciu obrazu o „prvopočiatkoch“ našich predovšetkým písomných, ale aj národných a kultúrnych dejín – slovanských aj uhorských.

Tento na pohľad „patriotický“, „veľkomoravský“ tanec sa totiž nedá „ukočírovať“ podľa ich vatikánskych pravidiel, a preto musíme zmeniť „pravidlá psycho-historického súboja“ tak, aby zvíťazila NAŠA pravda, a nie ich. Nová Chronológia je takouto zbraňou, pretože v princípe spochybňuje samotnú osnovu, kostru Západom písaných dejín – ich chronológiu. Keď sa zmenia dátumy, zmení sa všetko. Ide len o čiastkový, doplnkový výskum na tej „tabula rasa“, ktorá pri „nekritickom“ prístupe zostane z budovy tradičných dejín pod drobnohľadom „NCH“. Samozrejme, pracujeme v rámci novej hypotetickej chronologickej škály A.T. Fomenka a G.V. Nosovského (pozri filmy „Kedy žil Kristus“ a „Rekonštrukcia histórie“ – ktorá originálnu epochu pre „veľkomoravské“ a „ranouhorské“ obdobie našich dejín hľadá v byzantsko-uhorských dejinách XI-XII. storočia. Pričom práve pod drobnohľadom Novej Chronológie je možné vysvetliť fenomén „zrodu a šírenia Slovanov od Dunaja…“, ako píše Nestor vo svojej Povesti vremennych let. Rovnako aj Nestorovo tvrdenie, že apoštol Andrej (prvý apoštol Rusi a duplikát Ježiša Krista v ruských dejinách – pozn.) odišiel „…k Varjagom, do Ríma“. A čo je najdôležitejšie, aplikácia metód „NCH“ na naše lokálne dejiny napomáha syntéze doterajších zistení na poli alternatívnej histórie s tým, čo je nám známe z „tradičných dejín“. Pretože hlavný „paradox“ dnešnej doby je v tom, že sa objavujú stopy po slovanskej kultúre v najprekapivejších miestach a súvislostiach, a zvyknú sa súčasnými archeológmi datovať do období minimálne rovnako starých ako staroegyptská či staroindická civilizácia. V tomto ohľade vzniká u ľudí a mládeže na úrovni individuálnej psychodynamiky silný rozpor medzi tým, čo čítajú z alternatívnych webov o Etruskoch, Kataroch, o „Kráľovstve Slovanov“ Maura Orbiniho, a tým, čo sa dozvedajú v rámci „tradičnej“, resp. akademickej verzie dejín ľudstva, Slovanov a Strednej Európy. A úprimne si to priznajme – v tradičnej, akademickej histórii je našim predkom prisudzovaná často podčiarknuto druhoradá dôležitosť, než mnohým „panským národom“ či „nositeľom civilizácie“. V danom prípade sú obidve znepriatelené strany neochvejne presvedčené o svojej pravde, hoci, ako tvrdí jedno múdre príslovie – „pravdu majú všetci a nikto“. „Slovanofilovia“, rodnoveri a roduverní Slováci sú presvedčení, že spomínané artefakty a zistenia o slovanskej minulosti, ktoré všetky myšlienkové prúdy súčasnosti konsenzuálne (a bezmyšlienkovite – pozn.) datujú do obdobia PRED NAŠÍM LETOPOČTOM, nás „zrovnoprávňujú“ s „vyspelými národmi“, resp. svedčia o komplote „svetového zákulisia“ proti Slovanom.Naopak, zástancovia „klasickej“ verzie dejín odmietajú tieto „špekulácie“ a rovnako nekriticky a bezmyšlienkovite hľadajú prvopočiatok „našej štátnosti a kultúry“ vo veľkomoravskom období, t.j. IX. stor.n.l. v rámci univerzálne akceptovanej scaligerovskej chronologickej-historickej matrice. Príslovie – „Pravdu majú všetci a nikto“ – je pre opísanie danej situácie veľmi trefné. „Nová Chronológia“ tieto rozporuplné protirečenia neutralizuje, ponúka nový časopriestorový rámec pre konsolidáciu všetkých čiastkových historických informácií do novej,  vedecky oveľa fundovanejšej a logickej podoby.

Pre správne pochopenie prvopočiatkov našich dejín budem nielen zhodnocovať všetky dostupné informácie, ale aj dolaďovať chronológiu cez posun dátumov, ako aj geografie analyzovaných udalostí.  Vychádzajúc z toho, čo bolo doteraz zistené a predložené čitateľom, ponúkam svoje videnie problematiky – hypotetickú rekonštrukciu toho, čo sa mohlo diať na našom území v období XII-XIII. storočia. Možno to nie je ideálne, ale aj dnešná zaužívaná „tradičná“ história je, bola aj zostáva, pri všetkej úcte, len jednou z možných verzií dejín, ak sa mám vyjadrovať strohým vedeckým jazykom. Veda je len vtedy veda, keď je v nej prítomný prvok dynamiky, ak sa aktívne rozvíja, objavuje nové témy pre výskum, osvojuje si každý dostupný ideový aj vedecký inštrumentár, potrebný pre konečný cieľ každého vedeckého úsilia – odhalenie PRAVDY. 

„Nová Chronológia“ ukazuje štruktúru, matricu globálno-historického procesu. Píšem priamo a úprimne, pretože mi predovšetkým záleží na popularizácií tak „NCH“ (www.chronologia.org) samotnej, ako aj na výstupoch tejto vedy pre náš región, taktiež aj na diskusii na túto tematiku.

O novochronologickej duplicite Svätopluka, Bela I a Bela III (Arpádovcov)

V druhej časti štúdie o „slovenskom dvojkríži“ sme spomínali, že bol zistený zreteľný dynastický paralelizmus medzi uhorskými a byzantskými dynastiami Arpádovcov a Komnénovcov z obdobia XI.-XII. stor.n.l. Tento dynastický paralelizmus je faktograficky podporený tým, že slávna „svätoštefanská koruna“ uhorských kráľov predstavuje v skutočnosti byzantskú cisársku korunu, ako je vyobrazená na mozaike Jána II. Komnéna a Heleny Uhorskej v bazilike Hagia Sophia.

V zmysle nami citovaných skutočností sa črtajú konkrétne personálne paralelizmy:

• byzantský cisár Ján II. Komnén (XII. stor.n.l.) je prototypom pre Štefana I. Arpádovca a svetským duplikátom novozákonného Jána Krstiteľa;

• byzantský cisár Andronikus I. Komnén (XII stor.n.l.) je prototypom pre uhorského kráľa  Andreja I. Bieleho a svetským odrazom Ježiša Krista v byzantských a uhorských kronikách. Poznáme ho aj ako Konštantína Filozofa/Cyrila a jedného z cirkevných otcov sv. Hieronyma.

• uhorský kráľ Belo III (XII. stor.n.l.) je prototypom pre Bela I. z XI. stor.n.l., a taktiež „veľkomoravského kráľa“ Svätopluka (IX. stor.n.l.).

Keďže používaná metodológia bola objektívne popísaná v horeuvedených materiáloch, nebudem ju opakovať, ale odvolávať sa na ňu pri prezentácii mojich záverov. Vychádzajúc z novej chronologickej mapy A.T. Fomenka a G.V. Nosovského, resp. dokresľujúc jej globálnu kostru  o túto autorskú hypotézu, môžem v rámci novochronologickej rekonštrukcie dejín predložiť  nasledovnú historicko-chronologickú hypotézu… Pripomínam – pre adeptov DVTR – že práve história a chronológia je druhou prioritou riadenia po konceptuálnej (v rámci všeobecných spôsobov riadenia – pozn.)

Dejiny sveta sú dnes konsenzuálne vnímané ako dejiny impérií, ríš, ich vzájomných vojen a „prechodných“ období. V skutočnosti však globálne IMPÉRIUM bolo v histórii len jedno – Rímska ríša. Vládla v nej byzantsko-egyptská dynastia, ktorá sa v XI-XII. stor.n.l. premiestnila z pôvodného sídla v nílskej delte (tzv. „Prvý Rím“ – pozn.) súčasného Egypta na Bospor. Nijakých cyklopických a megalitických stavieb (pyramídy, sfingy) v súčasnom Egypte vtedy ešte nebolo, zjavia sa neskôr v XIV-XVI. stor.n.l. Rovnako z dešifrácie a datovania egyptských zodiakov ( – pozn.) novochronológmi vyplýva, že najstaršie egyptské zodiaky spadajú do obdobia XI.-XII. stor.n.l.

Podľa „Novej Chronológie“ na svete NIET VIEROHODNÝCH A SPOĽAHLIVÝCH PÍSOMNÝCH HISTORICKÝCH PRAMEŇOV, ktoré by sa dali ZARUČENE DATOVAŤ DO OBDOBIA SPRED X. STOROČIA NÁŠHO LETOPOČTU.

Historický potenciál aj civilizačný prínos vládcov MSRM – „Rímskej ríše“ spočíval v tom, že zo sebou z egyptskej pravlasti priniesla monopol na poznanie, disponovala základnými poznatkami o poľnohospodárstve (t.j. možnosťou budovať veľké organizované štátotvorné celky – civilizáciu), hieroglyfickým písmom, ideou (kultom). V XII. storočí táto „civilizácia rímskej ríše“ – MSRM – biblický „Egypt“ – kolonizovala Dunaj po jeho horný tok. V Karpatskej kotline sa začali pestovať obilniny a strukoviny. Civilizácia znamená prechod k usadlému spôsobu života, organizáciu poľnohospodárstva, deľbu práce, budovanie štátno-správnych mechanizmov, sýpiek a mlynov, plánovanie a odhad slnečných, kalendárnych aj hydrometeorologických cyklov, vydržiavanie profesionálneho vojska atď. Nehovoriac už o ideovo-kultových aspektoch. O našich predkoch, starých Slovanoch, je známe, že vo veľkom jedli kašu. Kaše bývajú z pšenice, z prosa a predovšetkým z POHANKY. Pohanka sa rusky volá grečka, t.j. ženská forma pojmu Grék. Vo svetle skutočností z „Dvojkríž 4.č“, obzvlášť hypotézy, že v ponímaní našich predkov sa pojmy Grék, Pohan, Červený, Čierny navzájom dopĺňali, začína byť zrejmé, že stotožnenie „pohanov“ s gréckou (červenou, helénskou) vierou bolo namieste v prostredí, považujúcom sa – obzvlášť po Kulikovskej bitke  – za „Slovanov“, t.j. kresťanov. T.j. vidíme, že  základ nášho jedálnička tvorila obilnina, pochádzajúca od „Grékov“ (pohanov). Poukazuje to na bezprostredný „prazdroj“, pôvod našej civilizácie.

Kultom v tejto byzantsko-uhorskej ríši pred príchodom Ježiša Krista bolo tzv. „rodové proto-kresťanstvo“, oslavujúce kult Bohyne-Matky, progenitora byzantských cisárov, resp. kult deifikácie romejských svetovládcov. Cezarobapizmus. Odtiaľ – kult ROD-u, rodnoveri, pretože v poňatí neskorších nasledovníkov apoštolského kresťanstva sa jednalo o pohanov. Ničmenej, bol to kult dynastie, z ktorej pochádzal sám Ježiš Kristus. Preto aj hovoríme, že táto „grécka“, pred-ježišovská viera XI.-XII. stor.n.l, dnes vnímaná ako „matriarchálna“,„pohanská“, je v „NCH“ nazývaná rodovým/cárskym protokresťanstvom.

V XII. stor.n.l. sa v tejto byzantsko-uhorskej ríši odohrali udalosti, zdokumentované v Evanjeliách – narodenie Ježiša Krista, t.j. byzantského cisára Andronika I. Komnéna, jeho prorocká misia, odsúdenie a smrť v Jeruzaleme.

„Tieto výjavy Kristových strastí z umeleckého fondu Srbského pravoslávneho múzea v Szentendre dosvedčujú, že sa jednalo o udalosti, spadajúce do obdobia stredoveku)

[See image gallery at www.nwoo.org]

Z našich miestnych dejín to poznáme ako misiu „Cyrila a Metoda“ medzi starými Slovanmi, a pôsobenie uhorského kráľa Andreja I. Bieleho v XI. stor.n.l. (nepočítajúc  iné svetské a cirkevné duplikáty, napr. gótsky prorok Ulfila,  Andronikus Pannónsky, sv. Hieronymus – pozn.).

Ježiš Kristus/Andronikus Komnén bol ukrižovaný roku 1185 v okolí dnešného Istanbulu (pozri film „Zabudnutý Jeruzalem“ – na vrchu Beykoz  (Golgote – pozn.) pri zrúcaninách novozákonného Jeruzalemu – tureckej pevnosti-zrúcanine Yoros na východnom brehu Bosporu, kde je prieliv najužší.

Smrť Ježiša Krista, byzantského cisára, veľkého proroka (známeho aj ako Thovt, Osiris, Mitra, Zeus, Apolón, slovanský Svätovít – pozn.), ktorý precestoval značnú časť vtedy známeho sveta, vrátane Ruska, Európy a Karpatskej kotliny, vyvolala značné pobúrenie a vnútorné napätie v krajinách, poddaných Carihradu. Krátko nato boli v thémach (provinciách) „Byzancie“/Judey – II. Ríma, predovšetkým na Rusi, vlasti Ježišovej matky, zorganizované trestné výpravy proti ešte žijúcim katom Krista. Poznáme ich ako stredoveké križiacke výpravy do „Svätej Zeme“, prvú „svetovú vojnu“ stredoveku. Ako je známe z „tradičných dejín“, bol Konštantínopol dobytý križiakmi roku 1204 (údajne omylom), t.j. 20 rokov po smrti cisára Andronika Komnéna/Krista roku 1185. Toto dobytie Konštantínopola, ktoré bolo v skutočnosti prvou križiackou výpravou, rovnako ako dobytie Veľkej Moravy „starými Maďarmi“ r. 907 (t.j. cca 20 rokov po smrti Metoda) – predstavuje jednu a tú istú udalosť, ak uvážime, že „veľkomoravský príbeh“ je fantómnym duplikátom byzantských udalostí z XII./XIII. stor.n.l. („Veľká MORAVA“ – „Veľká ROMAVA“/ RIMAVA – ROMEA…. pozn. aut.). To isté platí aj o dobytí Carihradu staroruskými družinami kyjevského kniežaťa Olega roku 907 n.l. Tieto „križiacke výpravy“ stredoveku sa v „antickej“ literárnej i historickej tradícii odzrkadlili ako známa „Trójska vojna“, pretože Trója bolo jedným z početných názvov Druhého Ríma – Konštantínopolu-Carihradu na Bospore. Viac o Trója – Thracia – Francia  pozri tu:

Homérova „Iliada“ totiž bola prvýkrát vydaná (a málo si to uvedomujeme) až na konci stredoveku ako odpis z kópie akéhosi údajne dávno strateného „starogréckeho originálu“. Tento „pôvodný starogrécky“ písomný originál Homérovej Iliady, ktorý, mimochodom, obsahuje 700 strán hustého textu malej veľkosti, mal vraj byť vyhotovený v „klasickom“ období gréckej antiky, t.j. 6.-3. storočie p.n.l. Dovtedy vraj „Iliada“ existovala v bájach a povestiach, ktoré v ústnom podaní rozprávali Grékom pri praskajúcich večerných vatrách profesionálni bardi. Takže od predpokladanej „Trójskej vojny“ z 13. stor. p.n.l. grécki profesionálni bardi a ich žiaci 7 storočí spamäti recitovali 700 strán hustého textu do momentu, kým prvého „vydavateľa“ nenapadlo zaznamenať text na pergamente v starogréčtine. A aj toto vydanie sa nezachovalo, len jeho údajná (tiež už neexistujúca) kópia, z ktorej údajne čerpal zostaviteľ a vydavateľ prvej „Iliady“ v XV. storočí. Rovnako ako väčšina klasických diel „antiky“, ktoré sa z akéhosi dôvodu dočkali prvého PREUKÁZATEĽNÉHO vydania až na konci stredoveku, za tzv. „Renesancie“. Pozri viac v knihe „Antika – toť stredovek“  ( O „Homérovej Iliade“ píšeme tak podrobne nielen preto, aby sme podporili našu tézu o „neskorostredovekom“ pôvode týchto „antických“ diel a byzantsko-uhorskom pozadí udalostí, v nich spomínaných, ale aj preto, že práve „trójska Helena“ bude v našej štúdii predstavovať osobitne analyzovaný historický subjekt, s priamymi väzbami na „patrónku Slovenska“ – Pannu Máriu Sedembolestnú.

Výsledky tejto štúdie sú absolútne overiteľné a maximálne verejné. Ide o to, komplementarizovať obraz jedných a tých istých osobností a jedného biblicko-byzantského príbehu, z ich kusých fantómnych duplikátov a historických miráží, rozhádzaných vatikánskymi chronológmi epochy Reformácie naprieč storočiami, presne určiť miesto a čas, kedy sa tieto svetodejinné udalosti odohrávali.

Poznámka – Chronologická mapa

Okrem relatívne neskoro inštitucionalizovanej „cyrilometodskej verzie“ našich „Osnôv“, umiestnenej do IX. stor.n.l., boli originálne udalosti z byzantsko-uhorskej histórie XII. stor.n.l. duplikované v uhorskej histórii XI. stor.  Grafické znázornenie tohto fenoménu, ako aj zreteľné chronologické posuny (podľa „NCH“ v glob. dejinách existujú cca. 100-, 300-, 1000- a 1800-ročné posuny) sú zachytené v nasledovnej komparatívnej chronologickej mape.

 chronologicka mapa.ppt

Komparatívna analýza Bela III. (XII. stor.n.l.), Bela I. (XI. stor.n.l.) a Svätopluka (IX. stor.n.l.)

Belo III.

O Belovi III. ako historickom origináli pre „Svätopluka“ som už v minulosti písal, že oficiálne sa má za to, že prvýkrát sa dvojitý kríž na stránkach kroník a v uhorských kráľovských regáliách preukázateľne zjavil práve za jeho panovania (1172 – 1196). Tento zaujímavý kráľ pred získaním trónu bol vychovávaný pri byzantskom dvore Manuela I. Komnéna, syna Jána II. a bratanca Andronika I. Komnénovcov, súc vydržiavaný vo forme urodzeného rukojemníka. Podľa dochovaných svedectiev bol mimoriadne veľký a silný. Podľa klasického stredovekého kronikára obdobia dynastií Komnenos a Angelos – Nikity Choniata (ktorého dielo „Nová Chronológia“ vyhodnocuje ako retrospektívne antedatovaný neskorší renesančný kompilát – pozn. aut.), vraj cisár Manuel, ktorý nemal vlastných mužských potomkov, obdivoval v uhorskom princovi mnohoraké cnosti a dokonca si zaumienil spraviť ho svojim následníkom, udeliac mu meno „Alexios“ a titul despota, neskôr „cézara“ – kaisaros, gréc. To malo priviesť ku konfliktu medzi Belom a Andronikom (v zmysle „NCH“ – Ježišom Kristom), ktorý ako Manuelov bratranec a Jánov synovec mal viac práv na cisársky trón romejských svetovládcov. Cisár Manuel ceremoniálne vyhlásil svoju dcéru a Bela-Alexia za jeho dedičov, pričom prinútil byzantskú šľachtu zložiť prísahu vernosti. Avšak cisárov bratranec, Andronikus Komnén (Ježiš Kristus – pozn.) tento počin odsúdil, pýtajúc sa – „Aké šialenstvo je to zo strany cisára, keď považuje každého Rímskeho muža za nehodného manželského lóža jeho dcéry, pretože uprednostnil pred všetkými ostatnými tohto cudzinca a votrelca za cisára a vrchného pána Rimanov?“

Neskôr sa však cisár Manuel stal predsa len otcom, a Belo bol poslaný so silným byzantským vojskom do svojej uhorskej vlasti. Nie je vylúčené, že Belo ako „súkmeňovec“ komnénovskej cisárskej dynastie so sebou zobral isté atribúty byzantskej cisárskej moci. Opierajúc sa o pomoc Byzantíncov sa Belovi III podarilo stať najsilnejším a najbohatším európskym monarchom svojej doby, a krv jeho potomkov, vďaka výhodne zosnovaným dynastickým manželstvám, sa preliala do kráľovských rodov Anglicka a Francúzska. Napriek svojim väzbám na Byzanc s ňou Belo III už ako uhorský kráľ viackrát a nie bezúspešne bojoval. Belo III. bol spriaznený s dynastiou „Angelos“, konkrétne Izákom II. Angelom, ktorý zvrhol a popravil Andronika I. Komnéna roku 1185. Izák II. Angelos bol Belovým zaťom, pretože sa oženil s Belovou dcérou Margarétou (premenovanej v Byzancii na Annu – pozn.)

Belo I.

Belo I. z XI. stor.n.l. ako duplikát Bela III. z XII. stor.n.l. Belo I. mal prezývky – „Šampión“, „Zubr“, čo naznačovalo jeho úžasnú fyzickú silu.

Narodil sa ako syn Vazula, t.j. cisára, pretendenta na trón z vedľajšej dynastickej vetvy. Po oslepení otca Štefanom I. bol nútený spolu s bratmi Andrejom a Leventem odísť do exilu. Prebýval v poľskom vyhnanstve a oženil sa s dcérou poľského kráľa. Neskôr sa vrátil do vlasti na žiadosť svojho brata Andreja I., ktorý sa stal kráľom. Andrej dal Belovi do dŕžavy „Tercia Pars Regni“. Tvrdí sa, že bratia spoločne spravovali kráľovstvo, spolunažívali v mieri a vzájomnej láske, až do momentu, kedy sa Andrej I. rozhodol vyhlásiť za svojho nástupcu syna Šalamúna, hoci – podľa starej tradície – sa uhorský trón nededil po meči, ale na základe primogenitury. T.j. po smrti kráľa trón prechádzal na najbližších príbuzných – bratov. Andrej I. si pred koronáciou Šalamúna pozval Bela na audienciu, kde ho prinútil rozhodnúť sa medzi korunou (trónom) a mečom (vojvodstvom v „Tercia Pars Regni“), pričom v prípade, ak by si bol Belo vybral korunu, mal byť zabitý. Belo sa však o bratovom úmysle dozvedel, vybral si meč a hneď na to odišiel do Poľska. S poľskou pomocou Belo vyvolal povstanie proti Andrejovi (Kristovi), v dôsledku čoho bol Andrej porazený a zomrel.

Založil tzv. „Kráľovskú radu“, zloženú z predstaviteľov šľachty (po 2 z každého komitátu), čím položil základy parlamentarizmu. Jeho vláda sa vyznačovala stabilitou a prosperitou. Úspešne bojoval proti „Svätej ríši rímskej nemeckého národa“, ktorá ho podporovala v ťažení proti Andrejovi. T.j. obrátil zbrane proti svojim predchodzím patrónom.

Svätopluk

Synovec Rastislava a údajný „ľavoboček“ nemeckého cisára (historka o „lotrinskom“ pôvode dvojkríža, Sventibaldovi a Arnulfovi Korutánskom). Dostal do údelu Nitrianske kniežatstvo, bol Rastislavovým spoluvládcom. Paktoval s Karolmanom, synom Kráľa Ľudovíta Nemca, a pravdepodobne pripojil na východe niekoľko území do Veľkej Moravy. Za kráľa Svätopluka jadro Veľkej Moravy zaznamenalo nebývalý hospodársky a civilizačný vzostup.

V roku 870 Svätopluk zveril Nitrianske kniežatstvo pod ochranu Východofranskej ríše a Rastislavovi vypovedal poslušnosť. Ten sa pokúsil Svätopluka zabiť na hostine a obnoviť svoj vplyv v Nitrianskom kniežatstve. Celá pripravovaná vražda však vyšla najavo a Svätopluk sa dozvedel o všetkých krokoch Rastislava proti nemu. V zúfalej situácii Rastislav so svojimi ľuďmi sa snažil chytiť Svätopluka, padol však do svojej pripravovanej pasce. Svätoplukovi sa podarilo Rastislava zajať a následne ho predal do rúk východofranského kráľa Ľudovíta Nemca, dlhoročného Rastislavovho oponenta. Svätopluk sa zúčastnil na viacerých franských ťažení do Veľkej Moravy a stal sa jej vládcom s franskou pomocou. Neskôr však sa obrátil proti svojim „franským“ protektorom a úspešne s nimi bojoval.

Paralelizmy

V obecných rysoch sa životopisy všetky troch horemenovaných vládcov našich krajín podobajú. Každý z nich bol „ľavobočkom“ (historka o lotrinskom „Sventibaldovi“ – pozn. aut.), resp. nepohodlným príbuzným, predstaviteľom konkurenčnej dynastickej vetvy. Každý z nich dlho žil mimo vlasti – buď v poľskom exile ako Bela I., alebo v „úctyhodnom byzantskom zajatí“ ako Bela III., či ako Svätopluk – splietajúc u „franského“ (t.j. „trójskeho“, viď F-R-A-(N)-C-I-A = T-H-R-A-C-I-A) kráľa intrigy proti Rastislavovi. Každý z nich vynikal fyzickou silou. Každý z nich sa zmocnil trónu s pomocou „ríše“ (Franskej, Byzantskej, Svätej rímskej ríše národa nemeckého – pozn.), pričom neskôr každý obrátil zbrane proti svojim „ríšskym“ patrónom. Mimoriadne silný paralelizmus je viditeľný medzi Svätoplukom a Belom I. v tom, že obidvaja mali padnúť do pripravovanej pasce zo strany Rastislava a Andreja I. Aj Svätopluk, aj Belo I.  sa však šikovne tejto pasci vyhli a neskôr zvrhli svojich protivníkov.

Taktiež je pozoruhodné, že v otázke vyhotovenia „svätoštefanskej“ koruny panuje medzi tradičnými historikmi čudný dichotomizmus, pretože jedni jej pôvod umiestňujú do obdobia Bela III., iní zas do epochy Bela I. T.j. vidíme čiastkovú indíciu o ich personálnej duplicite.

Padlý anjel. Zrada Krista.

V životopise všetkých troch analyzovaných postáv je prítomný neodmysliteľný moment – zrada (resp. to, čo anglicky znie „sacking“ – pozn.) Ježiša Krista (t.j. Cyrila a Metoda, Andreja I. a Andronika I. – pozn.) a bezprostredná angažovanosť v jeho smrti. Svätopluk zradil Rastislava a vyhnal žiakov Cyrila a Metoda z Veľkej Moravy. Metod (t.j. zrejme Mária Magdaléna, Ježišova manželka – pozn. aut.) si počas panovania Svätopluka vytrpel mnohoraké príkoria od „franského“-trójskeho duchovenstva. Taktiež je pozoruhodná zrada Rastislava (zrejme neskorého [XIX. stor.n.l.] kompilátu z životopisov Krista, apoštola Pavla a kráľa Ladislava I. Svätého – pozn. aut.).

Belo I. zvrhol Andreja I. Bieleho.

Belo III. bol osobným nepriateľom Andronika I. Komnéna a tesťom Izáka II. Angela, ktorý zvrhol Andronika. Práve Izák II. Angelos sa v histórii odrazil ako „padlý anjel“, Satanail, pretože zvrhol a zabil Ježiša Krista – Andronika I. Komnéna. Pripomeňme, že „svätoštefanská koruna“ sa nazývala aj „Sacra Angelica et Apostolica regni Hungariae corona“.

Po vymenovaní všetkých horeuvedených paralelizmov medzi Svätoplukom, Belom I. a Belom III. je namieste naša hypotéza, že sa jedná o jednu a tú istú historickú postavu. Totiž uhorského princa Bela III. z XII. stor.n.l., ktorý pred svojou intronizáciou prebýval v Byzancii-Tróji-Turecku, resp. Franskej ríši. Napríklad, meno Belovho „veľkomoravského“ duplikátu Svätopluka sa dá interpretovať ako spojenie pojmov SVT-PLK, resp. SVT-TRK (prechod P~T a L~R – pozn.). T.j. „svätý Turek“, keďže Belo skutočne bol súkmeňovcom „Svätej Rodiny“ byzantských (tureckých) cisárov. Nie nadarmo je na svätoštefanskej korune o „uhorskom“ kráľovi Gézovi napísané – „Géza, blahoverný kráľ Turkov…“

Druhá naša hypotéza o totožnosti Bela-Svätopluka sa vynára sama od seba, ak aplikujeme novochronologickú logiku na údaje o Babylone z „Norimbergskej kroniky“ H. Schedella zo začiatku článku. V popise k zjavne „stredovekému“ obrazu Schedellovho Babylonu stojí:

„Babilonia bola slávne mesto v Chaldeji, kde Beluš, Nimrodov syn veľa rokov panoval. Na toto kráľovstvo však prišlo veľké súženie. Všetci rozprávajú grécky a latinsky pisatelia.“

Z pohľadu tradičnej histórie a chronológie sú Schedellove údaje o Babylone nezmysel, pretože je nemožné si predstaviť, žeby v „starovekom“ Babylone boli stredoveké stavby, a jeho obyvatelia rozprávali grécky a latinsky, t.j. rečou národov, ktoré vstúpili na historickú arénu údajne mnoho storočí po „starovekom“ Babylone.  Ak sa však stotožníme s nami ponúkanou novochronologickou interpretáciou života a osoby Bela III. ~ Svätopluka, t.j. príslovečného babylonského Beluša,  potom zjavne „anachronické“ údaje zo Schedellovej Norimbergskej kroniky začínajú dávať zmysel.

Začíname chápať, že norimbergský kronikár H. Schedell zobrazil, nech aj len schématicky, spomienky na stredoveké Uhorské kráľovstvo. Ktoré sa, očividne, volalo Babyloniou, Chaldejou.

Ešte skôr, než váženým čitateľom predložíme pokračovanie našej štúdie, povieme len, že ono írečité „súženie“, ktoré postihlo Babyloniu-Uhorsko podľa svedectva H. Schedella z „Norimbergskej kroniky“, bolo zapríčinené predovšetkým tým, čo sme vyššie opísali ako zradu Krista-Andronika zo strany Bela-Beluša-Svätopluka. Táto udalosť, známa ako „vyhnanie učeníkov Cyrila a Metoda“, z Veľkej Moravy, definitívne predurčila jej pád. V Biblii, konkrétne knihe Genezis, je to zachytené v podobe témy „Prekliatia Chanaánu“.

Súvisiace články:

Cyril a Metod: medzi mýtom a skutočnosťou

Biblia ako hádanka…

Pravoslávie v Uhorsku

Príbeh slovenského dvojkríža. Tajomstvo svätoštefanskej koruny.

V RUSKOM HLAVNOM MESTE NA PRELOME MÁJA – JÚNA SA USKUTOČNIL JUBILEJNÝ VŠESLOVANSKÝ ZJAZD, KTORÝ BOL VENOVANÝ 150. VÝROČIU PRVÉHO MOSKOVSKÉHO SLOVANSKÉHO ZJAZDU V ROKU 1867. NA TOMTO ZJAZDE SA V HOJNOM POČTE ZÚČASTNILI AJ SLOVÁCI.

Pred poldruha storočím na historicko-významnom podujatí sa stretli predstavitelia všetkých slovanských národov. Malo skutočne taký obrovský význam, že sa na ňom zúčastnili nielen  členovia ruskej vlády, ale aj celá cárska rodina na čele so samotným ruským cárom Alexandrom II.

Na tomto mimoriadne dôležitom pre všetkých Slovanov podujatí sa vtedy zúčastnili aj traja Slováci: Andrej Radlinský, vtedy rímskokatolícky farár v Kútoch, Ján Baltazár Jesenský, slovenský šľachtic, a Pavol Mudroň, advokát z Martina. Vtedy sa zjazd uskutočnil v rámci Všeruskej etnografickej výstavy a jeho súčasťou bola aj prezentácia knihy Ludevíta Velislava Štúra „Slovanstvo a svet budúcnosti”.

Presne o 150 rokov, v dňoch 26. mája – 3. júna sa uskutočnil výročný Všeslovanský zjazd v Moskve a Petrohrade. Prívlastok „jubilejný“ dostal pri príležitosti 150. výročia moskovského a petrohradského Všeslovanského zjazdu v roku 1867. Pokračoval na troch miestach: začal sa  v Moskve v priestoroch Ruskej štátnej knižnice, pokračoval na lodi Kňažná Anastázia a záverečná jeho časť sa konala v Petrohrade v historickej Lavre Alexandra Nevského.

Po 150 rokoch slovenská delegácia bola oveľa početnejšia. Na zjazde sa zúčastnilo 20 delegátov zo Slovenska: delegácia občianskeho združenia Slavica /Nitra/, zástupcovia Matice slovenskej /Martin/, Mladej Matice /Martin/, Združenia Slovanskej vzájomnosti /Bratislava/ a Spolku slovenských spisovateľov /Bratislava/.

O priebehu jubilejného Všeslovanského zjazdu a svojich zážitkoch pre našich čitateľov porozprával predseda nitrianskeho občianskeho združenia Slavica a vedúci slovenskej delegácii na Všeslovanskom zjazde Miloš Zverina a Alena Zverinová ml. Porozprávali, že sa jubilejný Všeslovanský zjazd začal vo štvrtok, 26. mája, o 10. hod. plenárnym zasadnutím v Ruskej štátnej knižnici, kde vystúpili mnohí vedúci všetkých národných delegácií. Za slovenskú delegáciu s pozdravným príhovorom vystúpil predseda Matice Slovenskej Marián Tkáč. Miloš Zverina k prítomným prihovoril na tému „Slovanstvo a svet minulosti, prítomnosti a budúcnosti“.

Inštitút Ruskej civilizácie v Moskve pripravil pre účastníkov zjazdu okrem iného aj ,,zobrané spisy“ významných slavistov minulosti, takých, ako J. I.Venelin, A. F. Veľtman, V. I.  Lamanskij, A. S. Chomjakov, N. J. Danilevskij a, samozrejme, aj Ľudovít Štúr. Súčasťou zjazdu  bola aj výstava kníh „Súčasná slovanská literatúra“ a výstava historických slovanských odevov.

Miloš Zverina a Alena Zverinová nám porozprávali, že na zjazde boli za účelom rýchlej výmeny informácií a nadviazania bližších kontaktov medzi účastníkmi vytvorené viaceré sekcie. „Išlo konkrétne o sekciu spisovateľov a novinárov, sekciu vedcov, sekciu výtvarných umelcov, sekciu hercov a hudobníkov, sekciu mládeže a mnohé iné. Jednotlivé sekcie sa  zaoberali témami, ako Súčasné problémy slovanských národov, Slovanstvo a Západ a Slovanstvo a euroázijský zväz a inými témami,“ vysvetlili.

Delegáti zo Slovenskej republiky boli súčasťou 3 sekcií. Prvou z nich bola sekcia „Slovanská mládež“, kde spoločne s ostatnými slovanskými delegátmi pripravili Deklaráciu slovanskej mládeže, hymnu slovanskej mládeže a rozprávku o 3 prútoch ako symbol súdržnosti a spolupráce slovanských národov. Okrem iného „Slovanská mládež“ zorganizovala chorovod na ostrove Kiži, do ktorého hrala ruská kozácka kapela Biely Kameň.

Ďalšou bola Historická sekcia, ktorú zo slovenskej delegácie reprezentoval predseda o.z. Slavica Miloš Zverina. Zároveň bol aj vedúcim celej sekcie. Poslednou sekciu, v ktorej mali naši delegáti významné zastúpenie, bola Hudobná sekcia. Naši hudobníci Drahoš Daloš a Andrej Budislav Jobus nádherne prezentovali naše národné dedičstvo, zahrali na tradičných hudobných nástrojoch a prostredníctvom videa predviedli všetkým prítomným členom slovanských delegácií výrobu fujary. Samozrejme, nechýbala názorná hudobná ukážka, ktorá mala obrovský úspech.

Na druhý deň, v piatok, 27. mája, sa v odpoludňajších hodinách účastníci zjazdu stretli v Riečnom prístave Moskva, kde nastúpili na loď Kňažná Anastázia a zahájili 7-dňovú plavbu na trase Moskva – Petrohrad. Počas tejto zaujímavej „dobrodružnej“ plavby navštívili historické ruské mestá Uglič, Jaroslavľ, Goricy, Kirillov, Svirstroj, Valaam, riečný ostrov Kiži a stále živú dedinu skanzenového charakteru Mangrol.

„Všade sme navštevovali historické centrá a prezreli sme si svetské i sakrálne kultúrne a umelecké pamiatky. Navštívili sme aj  chýrne ruské kláštory – „monastyry“. Okrem spomínaných exkurzií nás počas celej plavby sprevádzala nádherná melódia ruských kozáckych muzikantov Biely kameň a ruská tradičná folklórna skupina Slavica,“ povedali Miloš Zverina a Alena Zverinová ml.

Ani počas týždňovej plavby účastníci slovanského zjazdu nezaháľali. Uskutočnilo sa niekoľko zaujímavých konferencií: Slovanská civilizácia a špecifiká slovanskej ideológie, Slovanská literatúra a žurnalistika, Cesta k slovanskej jednote a vzájomnosti, Slovanská federácia, Jednotná Rus, Slovanská hudba, divadlo a kino, Slovanská osveta, Aktuálne otázky slovanskej histórie, Organizácia slovanského hnutia, Slovanský štát, právo a geopolitika, Slovanstvo a západ.

Taktiež sa konali tzv. okrúhle stoly na témy: Slovanské maliarstvo, sochárstvo a architektúra, Slovanská mládež, Slovanské hospodárstvo a ekonomické otázky, Deštruktívne sily v histórii slovanstva, Slovanská encyklopédia. Uskutočnili sa stretnutia s takými umelcami z rôznych krajín, ako Vladimír Krupin, Ľubomír Perunovič, Anatolij Poletajev, Tatjana Petrovová, Vladimír Ličutin, Irina Leonovova, Ľudmila Safonovova, Tatjana Filimonovova, Kirill Chmelevskij, Aleksandr Navrockij.

V priebehu tých dní pred účastníkmi zjazdu vystúpili také slovanskí súbory a umelci, ako súbor Slavica, súbor Biely kameň, Drahoš Daloš, Aleksej Kolesnik, Sofija Karovova-Chitovova, Selena-Trifunovičová Capinová, Boris Kuvšinov, Andrej Budislav Jobus a iní.

Záverečné vystúpenia členov slovanských delegácií odzneli v nádherných historických priestoroch  Lavry Alexandra Nevského v Petrohrade. Viacerí prízvukovali, že Západ stále považuje Slovanov a Slovanský svet za „objekt exploatácie a hospodárskej expanzie“. Poukázali na to, že drvivá väčšina hospodárskych a prírodných zdrojov slovanských štátov v EÚ sa nachádza pod úplnou kontrolou západných ekonomických štruktúr a korporácií. Kritizovali podobnú situáciu, ktorá zapríčiňuje to, že ekonomika slovanských štátov degraduje a všetky významné podniky a spoločnosti sa nachádzajú v cudzích rukách.

Účastníci zjazdu vyhlásili, že hlavným cieľom súčasnosti je vytvorenie Spoločenstva slovanských štátov, určili politické, hospodárske a sociálne ciele celosvetového slovanského hnutia. Zaviazali sa rozvíjať slovanskú kultúru, slovanský spôsob života, vychovávať mládež v duchu slovanskej vzájomnosti, modernizovať a zdokonaľovať slovanské vzdelanie, rozvíjať medzinárodné slovanské hnutie, prijali výzvu delegátov jubilejného Slovanského zjazdu pod názvom „Slovanský svet potrebuje mier!“ a schválili niekoľko ďalších dokumentov so „slovanskou tematikou“.

Slovenská delegácia navrhla zapracovať do záverečných materiálov Zjazdu nasledovné body:  záchrana a propagácia archaických foriem slovanskej muziky, vybudovanie Slovanského kultúrneho a mediálneho domu, vytvorenie funkčného slovanského fondu SLÁVIA (nadácie),  výber vhodnej slovanskej symboliky, ako zjednocujúceho elementu všetkých Slovanov.

Ako nám prezradil Miloš Zverina a Alena Zverinová, zástupcovia občianskeho združenia Slavica navrhli vybrať zjednocujúci symbol Slovanov – Kvet slovanského života. Navrhli aj vzor slovanskej zástavy: zástava bielej farby, v strede ktorej je vyobrazený slovanský kvet. Taktiež navrhli schváliť hymnu Slovanov – „Hej, Slovania“, text ktorej bude preložený do staroslovanského jazyka.

Videá si môžete pozrieť tu:

Záznam pracovného dňa zjazdu. Na tomto videu si môžete pozrieť aj vystúpenie šéfa slovenskej delegácie Miloša Zverinu: 5.17.20. – 5.28.30, a vystúpenie predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča: 5.28.30 – 5.32.15.

Zasadnutie vedúcich slovanských delegácií.

Zdroj: 

Poslanec slovenské Národní rady Milan Mazurek za Lidovou stranu Naše Slovensko dává slovní nakládačku všem, i když momentálně nepřítomným poslancům za všechny lži a zločiny, které slovenští politici a s nimi spříznění mafiáni na Slovensku napáchali. 18ti minutový projev ze slovenské Národní rady.

Drahí bratia a sestry slovanských národov, sme synmi a dcérami starobylého kmeňa, ktorý si nadovšetko ctil a miloval vlastnú krv, ale aj zem, na ktorej po celé tisícročia múdro hospodáril. V našich génoch nikdy nebola zapísaná pustošiaca dobyvačnosť a tyrania iných – sme až príliš zviazaní láskou k blížnym a rodine. Našou najväčšou slabinou je malá súdržnosť a schopnosť postaviť majestátnu pevnosť, kde budú chránené všetky naše kmene túžiace žiť slobodný život suverénnych národov. Žiaľ, neraz v histórii sme boli podvedení a mnohí z našich vlastných radov zodvihli zbraň v hrôzostrašných vojnách brata proti bratovi. Vždy to bolo vinou tých, ktorí naše duše zaplavovali lživými slovami.

Už v dobách minulých usilovali o spoločný dom Slovanov slovanskí panovníci ako Samo, veľkomoravský Rastislav, Svätopluk, chorvátsky župan Ľudovít, srbský cár Dušan, český Břetislav, Otakar II., poľský Boleslav Chrabrý. Vždy a znova však idea všeslovanstva narážala na absolútne nedostatočnú sebauvedomelosť našich kmeňov, v ktorej ich udržiavala cudzia moc a domáca meštianska šľachta. Navyše spôsob usporiadania a správy slovanských kmeňov priam lákal agresívnych dobyvateľov so železnou vôľou dominovať, kolonizovať a vládnuť nad inými, čo bolo a je pre slovanské národy čímsi cudzím. Slovanstvo neznesie panovníka, jednotlivé kmene a národy sa okrem Veľkej Moravy
nikdy nedokázali spojiť, no vo všeobecnej miere ani nadchnúť ideálmi spoločného domu. História nás učí, že namiesto toho sme sa často vrhali do bratovražedných vojen a zrád, na základe ktorých napokon zanikla aj Veľkomoravská ríša.

Našu túžbu, ale o to väčšiu neschopnosť vytvoriť silnú a prosperujúcu slovanskú vzájomnosť limitoval patriarchálny spôsob života v malých, rozdrobených a vzájomne súperiacich skupinkách. Aj z tohto uhla pohľadu sa ukazuje, že už celé generácie a generácie Slovanom chýba povestná románska či germánska vôľa a jednota. Tak sa všetky slovanské územia priľahlé k impériám stávajú korisťou – stačilo iba vyhlásiť právo s Božou milosťou vyvolených a splnomocnených cisárov katolíckej cirkvi vládnuť nad Slovanmi. Toto by sa však nikdy nestalo, ak by sme sami seba nepovažovali za rovnako silných a odolných, ak by sme medzi sebou neviedli nekonečné spory, no najmä ak by nás zjednocovala myšlienka vyššej spravodlivosti, poriadku a solidarity. Žiaľ, tieto princípy si pred nami – Slovanmi s láskou zahľadenými
do rodnej zeme, no najmä rodiny – osvojili cudzí dobyvatelia. Lež práve Slovania odrazili Turkov pred bránami Viedne, Slovania zastavili
fatálne Napoleonovo dobývanie Európy, Slovania vyhnali fašizmus až k Brandenburskej bráne.

Dnes si viac ako kedykoľvek predtým uvedomujeme obrovskú moc informácií, ktoré menia verejnú mienku a v konečnom dôsledku rozhodujú
o prežití. Tá masívna nenávisť, akou médiá v rukách elity dennodenne štvú a nabádajú na nenávisť voči slovanstvu a špeciálne voči Rusku,
je neprehliadnuteľná. Práve médiá nesú plnú zodpovednosť za stav našej spoločnosti a bezbrehý úpadok kultúry a pôvodných cností i hodnôt.
Mediálne giganty sveta v rukách zopár vyvolených už po celé generácie sledujú zámery a ciele privátnych skupín. A tieto skupiny Slovanov
nenávidia, pretože si veľmi jasne uvedomujú, že práve Slovania v rozhodujúcich chvíľach rozdrvia všetkých ohrozovateľov ako knieža Sviatoslav vo svojom triumfálnom ťažení proti Chazarom.

Rozklad každej našej dobrej idey a spoločných záujmov sa deje vo vnútri našich krajín. Moc, ktorá ako metastázy preniká naším organizmom, je moc napojená na bezbrehý prílev financií. Za peniaze si kupuje duše našich ľudí, ktorí spravia čokoľvek, čo im kniežatá zla prikážu. Práve sem musíme v dnešných časoch sústrediť všetku našu energiu a nádej. Ak nebude existovať masívna podpora spoločného mediálneho domu, časom našich potomkov celkom zničia a vyhubia cudzie záujmy zasiate do ich vedomia. Našou prvoradou úlohou je spojiť naše sily a vybudovať gigantickú kultúrnu ustanovizeň, z ktorej sa budú napájať všetky deti slovanského sveta, aby mohli šíriť posolstvá
mieru a nádeje. Tu bude učinené zadosť vzdelanosti, nad ktorou chcú vládnuť iní, tu bude vytvorený priestor navyvážené informácie a správy,
tu bude môcť prekvitať povedomie o všetkých dôležitých momentoch minulosti, ale aj veľkých plánoch do budúcna. Prostredníctvom slovanského mediálneho domu budú do myslí prenikať slová o nových výzvach ekonomiky postavenej na energetických zdrojoch, dobrých investíciách a vzájomnom obchode, ako aj o spoločných a jednotných postojoch v otázkach bezpečnosti všetkých suverénnych slovanských krajín.

Ak nebude vôľa vytvoriť chrabrého bohatiera odrážajúceho útoky zlomyseľných vyvolených, ak nepochopíme, že dnes je najdôležitejšou úlohou vytvoriť medzinárodné slovanské mediálne impérium, potom nás zvnútra zničia dobre zaplatené sily cudzích záujmov. Preto si vás aj z tohto miesta v mene našej budúcnosti dovoľujem vyzvať k jednote a vzájomnej spolupráci pri postavení najúčinnejšej bariéry voči zlu.

Tibor Eliot Rostass, Zem a Vek, www.rostas.news

Plynutie času je nezvratné, akokoľvek by sme sa snažili, aj tá najaktuálnejšia udalosť sa stratí v minulosti. Práve kvôli našej pominuteľnosti sa každá generácia snažila zachovať pre budúce generácie skoncentrované vedomosti z dejín, vedy, kultúry a umenia. A zachytiť udalosti, ktorých význam by mali oceniť aj budúce pokolenia. Aj o tom mohli v dňoch 26. mája až 3. júna 2017 rozmýšľať delegáti Matice slovenskej, ktorí sa zúčastnili Jubilejného Všeslovanského zjazdu, ktorý sa konal na 150. výročie Slovanského zjazdu v Moskve z roku 1867. Matičná delegácia niesla nevdojak zaujímavú symboliku, veď Matica slovenská bola jediná kontinuálne existujúca inštitúcia, ktorá vyslala svojich zástupcov v roku 1867, ale aj o 150 rokov neskoršie.

Andrej Radlinský, Pavol Mudroň a Ján Baltazár Jesenský boli skutočne silná matičná delegácia, ak si uvedomíme, že všetci boli aj priami účastníci Memorandového zhromaždenia a spoluzakladatelia Matice slovenskej.

Slováci sa nedali zahanbiť ani v roku 2017. Zo všetkých najpočetnejšiu sedemnásťčlennú slovenskú delegáciu tvorili zástupcovia o. z. Slavice, Matice slovenskej a Mladej Matice, Spolku slovenských spisovateľov i Združenia slovanská vzájomnosť. Maticu reprezentovali predseda MS Ing. Marián Tkáč, PhD., podpredseda JUDr. Marián Gešper a vďaka nezištnej pomoci predstaviteľov Združenia Slovanská vzájomnosť boli pozvaní aj zástupcovia Mladej Matice: tajomník MM RNDr. Ján Seman, člen výboru MM Mgr. Michal Tkáč a členka výboru OMM Bratislava I. Mgr. Lenka Belovičová.

V rámci Jubilejného Všeslovanského zjazdu v Moskve v dňoch 24. mája až 25. mája 2017, ktorý organizačne zastrešoval Všeslovanský zväz, sa konal v Moskve aj pravidelný XI. Všeslovanský zjazd. Jeho delegáti sa nakoniec k jubilejnému pripojili a stali sa jeho súčasťou. Jubilejný zjazd sa teda oficiálne začal v najväčšej bibliotéke vo východnej Európe v Ruskej štátnej knižnici v Moskve 26. mája 2017 a to plenárnym zasadnutím vyše dvesto delegátov všetkých slovanských národov. Za slovenskú delegáciu vystúpil Miloš Zverina, predseda o. z. Slavica s príspevkom „Slovanstvo a svet minulosti, prítomnosti a budúcnosti“. Za najstaršiu národnú a kultúrnu ustanovizeň Maticu slovenskú sa prihovoril v slovenskom jazyku Marián Tkáč.

Plenárne zasadnutie bolo však iba veľkolepým štartom takmer sedemdňového pracovného zasadnutia, ktoré sa začalo v Riečnom prístave v Moskve a končilo až po siedmych dňoch v bývalom ruskom hlavnom meste v Petrohrade.
Delegáti z rôznych kútov slovanského sveta na mohutnej štvorpodlažnej riečnej lodi „Kňažná Anastázia“ mohli po trase Moskva, Uglič, Jaroslavľ, Volga, Kirillov, Goricy, Kiži, Onežské jazero, Svir, Valaam, Ladožské jazero až po Petrohrad vidieť veľkú časť Ruska. V uvedených mestách mohli delegáti navštíviť historické centrá a prezrieť si svetské i sakrálne kultúrne a umelecké pamiatky vrátane návštev ruských kláštorov. Mladí matičiari si pri pamätníku v meste Jaroslavľ pripomenuli pamiatku slovenského hokejového reprezentanta Pavla Demitru, ktorý tragicky zahynul v roku 2011.

Rusko nás pozitívne prekvapilo v mnohých ohľadoch, no súčasne sme si uvedomili, ako podprahovo môžu negatívne pôsobiť na človeka médiá. Rusko dneška jednoznačne nepatrí medzi zaostalé krajiny. Mali sme možnosť vidieť nielen Moskvu či Petrohrad, ale aj menšie mestá, mestečká a dediny, ktoré sme navštívili počas našej cesty na sever. A veľakrát aj miesta, do ktorých nás zaviala naša zvedavosť mimo hlavných trás či turistických zaujímavostí. Sortiment rôzneho tovaru vo veľkých nákupných centrách alebo aj napríklad klasická predajňa potravín na dedine ničím nezaostávajú za Slovenskom. Na krajných predmestiach Moskvy, ale aj v odľahlejších mestách po trase našej cesty, sme videli stavebný ruch, moderné stroje a zjavné tempo, aké vie nahodiť kapitalizmus v čistej forme. A to od rozostavaných dvadsaťpäťposchodových bytoviek cez skutočne rozľahlé nákupné centrá až po veľkoplošné obrazovky vo veľkosti celej budovy. Radoví Rusi, medzi ktorými sme stretávali množstvo príslušníkov iných slovanských národov najmä Ukrajincov a Bielorusov, sú nám veľmi podobní v štýle obliekania, mentalite, ale aj každodenným životom. Rusko sa krok za krokom popri mnohých zložitých problémoch modernizuje, súčasne prebieha viditeľná obroda ruskej pravoslávnej kultúry, ktorá sa prejavuje novými alebo zrekonštruovanými kostolmi a na naše pomery mohutnými kláštormi i múzeami či historickými pamiatkami. Poznať, že ľudia si vážia svoje zamestnanie a pracujú na sebe tvrdo, keďže oproti nám nižšie platy a konkurenčné podmienky kapitalizmu sú tvrdou ruskou realitou. Nedá mi nepovedať, že minimálne v tejto európskej časti sme sa stretli s viacerými prípadmi, keď boli služby lepšie nastavené ako u nás doma.

Na lodi Kňažná Anastázia, pomenovanej po dcére posledného ruského cára Mikuláša II., prebiehali konferencie na všemožné témy od súčasných i historických pohľadov na slovanskú civilizáciu, štát, právo, literatúru, žurnalistiku, film, hudbu, divadlo, cez geopolitiku, slovanskú jednotu, vývoj slovanských štátov i dejiny, až po vzťah Slovanstva k Západu i Ázii či k celoeurópskemu historickému vývoju. Na zjazde sme mohli stretnúť osobnosti celého spektra politických, spoločenských, náboženských názorov, často až protirečivých. Na druhej strane tieto rozdiely rýchlo ustúpili, len čo sa dostali do dotyku s témami slovanskej kultúry, jazyka či hudby.

Zaujímavým prvkom boli okrúhle stoly, pri ktorých sme mohli najčastejšie vidieť matičných delegátov, tie pojednávali o slovanskom maliarstve, sochárstve, architektúre, politike, hospodárskych a ekonomických otázkach, pokračujúcej globalizácii, ale najmä o perspektívach novej generácie slovanskej mládeže. Na samostatných sedeniach mohli svoje diela prezentovať spisovatelia a novinári. Večer patril prezentácii tradičnej kultúry slovanských krajín a to prostredníctvom koncertov a folklórnych vystúpení súborov a umelcov z rôznych slovanských národov: Slavica, kozácky Biely kameň, slovenský muzikant Drahoš Daloš, Alexej Kolesnik, Sofija Karova – Chitova, Selena – Trifunovič Capin, Boris Kuvšinov a Andrej Budislav Jobus.

Slovenskí zástupcovia najväčšou mierou pôsobili v historickej sekcii, sekcii ľudovej hudby, ale aj osobitnej sekcii slovanská mládež. Matiční zástupcovia prakticky za sedem dní nadviazali kontakty s každou zahraničnou delegáciou. Zásadným kladom matičnej delegácie bolo, že upriamila pozornosť organizátorov i delegátov zjazdu na problematiku malých západoslovanských národov, keďže mnohí referujúci mali len malé vedomosti o slovenskom národe. Viacerí vystupujúci v diskusných príspevkoch a referátoch vychádzali predovšetkým z dejinných skúseností východného Slovanstva, ktoré sa aj sčasti stotožňovali so Slovanstvom celým. Matičiari poukázali na vývojovú špecifickosť menších národov ako sú Slováci, Česi, Moravania, Rusíni, ale aj Lužickí Srbi. A predovšetkým, že iba niektoré skúsenosti z vývoja ruského, ukrajinského a bieloruského národa sa dajú použiť pre analýzu postavenia západných a južnoslovanských národov.

Mnohých delegátov zaujal nadkonfesijný a nadstranícky charakter verejnoprávnej ustanovizne akou je Matica slovenská. Počtom menšie slovanské národy si len ťažko môžu dovoliť vnútorné delenie, resp. zdôrazňovanie iba jednej konfesie či ideológie, čo by v ich prípade mohlo mať fatálne následky. Ruských organizátorov pozitívne zaujali praktické skúsenosti Slovákov, ktorí vo svojom národnom a štátnom vývoji museli v mene národného zjednotenia prekonať rôznorodé vnútorné pnutia a odlišnosti s cieľom zachovať svojbytnosť, čoho vyjadrením je práve aj Matica slovenská. Viacerí delegáti zhodovali, že to by mohol byť praktický model, ako sa priblížiť k reálnej jednote Slovanstva. Ponúkli sme pre budúce ročníky zjazdu pomoc pri nadviazaní kontaktov s ostatnými partnerskými slovanskými maticami a inými zahraničnými maticami.

Veľa práce vykonala aj slovenská mládežnícka a v nej mladomatičná delegácia v sekcii slovanská mládež. Sekcia prirodzene nadobudla dôležité postavenie na zjazde, aké na začiatku nemala. Slovenský návrh Deklarácie slovanskej mládeže bol prakticky prijatý bez podstatných pripomienok ostatnými zástupcami slovanskej mládeže. Mladí Slováci zaujali svojimi náhľadmi na Slovanstvo nielen mladých, ale i starších delegátov zjazdu. Matičiari súčasne navrhli vytvoriť stálu komisiu mládeže, ktorá by intenzívne pracovala aj medzi jednotlivými zjazdmi. Ďalej nevyhnutnú vzájomnú výmenu študujúcej mládeže z rôznych slovanských krajín, čo je základom zachovania živej všeslovanskej idey aj do budúcnosti. Sekcia slovanská mládež nakoniec slávnostne uzatvárala program na lodi Kňažná Anastázia a jej hovorkyňou bola mladá matičiarka Mgr. Lenka Belovičová. Úplný záver patril slávnostnému zasadnutiu v kláštore Lavra Alexandra Nevského v starobylom Petrohrade dňa 3. júna 2017, kde sa Jubilejný Všeslovanský zjazd ukončil.

Marián Gešper

Poznámka IÚ MS:

V súlade s uznesením prezídia Medzinárodného zväzu slovanských organizácií Všeslovanský zjazd udelil podpredsedovi Matice slovenskej JUDr. Mariánovi Gešperovi dňa 1. júna 2017 vysoké ocenenie – medailu V. I. Lamanského za prínos vo veci upevňovania slovanskej jednoty a vzájomnosti.

Zdroj: 

Sleduj taktiež:
/>